Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že jeho krajina, Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo hľadajú termín stretnutia s cieľom obnoviť jadrové rokovania. Denník Euronews uvádza, že toto stretnutie by mohlo byť krokom k ukončeniu dlhotrvajúcej patovej situácie v otázke iránskeho jadrového programu a k upokojeniu obáv Západu.

Stretnutie s Európanmi

Irán súhlasil so stretnutím s tromi kľúčovými európskymi krajinami – Nemeckom, Francúzskom a Spojeným kráľovstvom – s cieľom obnoviť rokovania o jadrovom programe krajiny. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí povedal: „Pracujeme na stanovení termínu stretnutia s Európanmi.“

Následne zdôraznil, že prístup Teheránu k jadrovým rokovaniam je „silnejší ako predtým“.

Miestne médiá informovali, že minulý piatok Arákčí hovoril so šéfkou zahraničnej politiky Európskej únie Kajou Kallasovou a svojimi náprotivkami v Británii, Francúzsku a Nemecku. Podľa tých istých médií bola dosiahnutá dohoda o formáte rokovaní, ktoré by sa mali uskutočniť na úrovni zástupcov ministrov zahraničných vecí.

Ak sa to potvrdí, rokovania by mohli otvoriť dvere k rozsiahlejšej spolupráci medzi Teheránom a Západom, a to po nedávnej 12-dňovej vojne s Izraelom, počas ktorej Izrael a USA podnikli masívne útoky na kľúčové iránske jadrové zariadenia. Pripomenieme, že po útokoch Irán pozastavil spoluprácu s dozorným orgánom OSN pre jadrovú energiu.

Najnovšia možnosť rokovaní prichádza uprostred správ, že európske mocnosti pohrozili opätovným zavedením sankcií zmiernených v dohode z roku 2015 s cieľom obmedziť iránsku jadrovú produkciu pomocou takzvaného „snapback“ mechanizmu, ak Irán neobnoví rokovania.

Irán je ochotný rokovať s USA len v prípade záruk

Začiatkom tohto mesiaca Arakčí uviedol, že jeho krajina by akceptovala obnovenie jadrových rokovaní s USA, ak by boli poskytnuté záruky, že proti nej nebudú podniknuté ďalšie útoky, informovali štátne médiá.

Arakčí v prejave pred zahraničnými diplomatmi v Teheráne povedal, že Irán bol vždy pripravený a bude pripravený aj v budúcnosti na rokovania o svojom jadrovom programe, ale „mali by byť poskytnuté záruky, že v prípade obnovenia rokovaní tento trend nepovedie k vojne“.

Potvrdil postoj Iránu, že obohacovanie uránu musí pokračovať na iránskom území, čo americký prezident Donald Trump považuje za nemožné.

Izrael tvrdí, že svoje útoky na Irán minulý mesiac podnikol, pretože Teherán mal v rukách atómovú bombu.

Americké spravodajské služby a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu dospeli k záveru, že Irán mal naposledy organizovaný program na výrobu jadrových zbraní v roku 2003. Teherán však obohacoval urán až na 60 %, čo je len malý technický krok k úrovni 90 %, ktorá je potrebná na výrobu jadrových zbraní.

Napriek kontroverzii, ktorá sprevádzala útoky USA na teheránske jadrové zariadenia, a pochybnostiam o ich dopade, iránsky prezident Masúd Pezeškján 7. júla uviedol, že útoky USA spôsobili jadrovým zariadeniam jeho krajiny také vážne škody, že iránske orgány ich stále nemôžu navštíviť, aby posúdili ich rozsah.

Prečítajte si tiež:

• Európske mocnosti plánujú nové jadrové rokovania s Iránom po amerických útokoch
• Päť dôvodov, prečo žiadna ďalšia podpora NATO Ukrajine nezastaví ruský parný valec