Bratislava 7. apríla 2020 (HSP/Foto:Archív, SITA-Diana Černáková)
V súvislosti s končiacim sa funkčným obdobím generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára a šokujúcimi odhaleniami týkajúcimi sa jeho predchodcu Dobroslava Trnku, ale aj celkovou situáciou v justícii, prokuratúre a polícii sa stále častejšie objavujú úvahy o potrebe zmien v prokuratúre. Oslovili sme preto bývalého generálneho prokurátora JUDr. Michala Vaľa, CSc., ktorý sa významne podieľal na príprave prvého zákona o prokuratúre po osamostatnení sa Slovenskej republiky, ako on vníma tieto návrhy. Prinášame vám 1. prvú časť rozhovoru
Ako hodnotíte návrhy na zmeny v prokuratúre a je reforma prokuratúry vôbec potrebná?
Niektoré publikované návrhy sú rozumné, iné menej. Pripájam sa k názorom, že reforma prokuratúry je potrebná. Nielen pre aktuálne naliehavé dôvody, ale aj vzhľadom na zmenu spoločenských pomerov od doby prijatia ústavnej a zákonnej úpravy postavenia a úloh prokuratúry.
Malo by sa jednať len o drobné kozmetické zmeny, alebo skôr rozsiahlejšie?
Vidím potrebu rozsiahlejších a náročných zmien, ktoré by sa mali rozvrhnúť do štyroch etáp v súhrnnom trvaní päť až sedem rokov.
Čo by podľa Vás mali obsahovať jednotlivé etapy?
Prvá etapa by mala zahŕňať zmenu zákonnej úpravy výberu a voľby kandidáta na generálneho prokurátora. Následne by sa mal uskutočniť výber a voľba kandidáta už podľa nových pravidiel.
Funkčné obdobie Jaromíra Čižnára končí 18. júna 2020. Čo sa stane, ak kvôli pandémii do tej doby nedôjde k zmene pravidiel? Muselo by dôjsť k. vymenovaniu nového generálneho prokurátora podľa starých pravidiel?
Zákon o prokuratúre počíta aj s takou možnosťou, že nový generálny prokurátor nebude vymenovaný do skončenia funkčného obdobia úradujúceho generálneho prokurátora. V takom prípade sa toto funkčné obdobie predĺži až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Zhodujem sa s pani ministerkou spravodlivosti Mgr. Máriou Kolíkovou, že takéto riešenie by bolo lepšie, ako voľba nového generálneho prokurátora podľa starých, nezmenených pravidiel.
Aký by mal byť obsah ďalších etáp reformy prokuratúry?
V priebehu druhej etapy by mala byť zmenená predovšetkým zákonná úprava výberu a menovania špeciálneho prokurátora, námestníkov generálneho prokurátora a vedúcich prokurátorov všetkých stupňov. Mali by byť vykonané aj niektoré ďalšie čiastkové zmeny a doplnenia zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Táto etapa by mala prebehnúť čo najskôr po zvolení kandidáta na generálneho prokurátora. Následne by mal postupne prebiehať výber a vymenovanie vedúcich prokurátorov všetkých stupňov podľa nových pravidiel.
Doteraz publikované návrhy sa týkali len zmien, ktoré zaraďujete do prvých dvoch etáp. Čo by mali obsahovať ďalšie dve etapy?
Tretia etapa, odborne aj politicky najnáročnejšia, by mala zahŕňať predovšetkým odbornú a politickú diskusiu o tom, či verejná obžaloba má mať naďalej formu prokuratúry a aké by mali byť následné zmeny a doplnenia jej ústavného zakotvenia. Ja považujem za potrebné ustanoviť, že prokuratúra je samostatným orgánom nezávislým na výkonnej moci a že jej hlavným poslaním je plnenie úloh verejnej obžaloby. Bolo by vhodné ústavne upraviť aj základné zásady organizácie prokuratúry, ktorá by mala byť menej centralistická. Bude potrebné zvážiť rozšírenie kompetencií Súdnej rady aj vo vzťahu k prokuratúre, zmenu jej zloženia, názvu, atď.
Obsahom štvrtej etapy by malo byť vytvorenie novej zákonnej úpravy postavenia a úloh prokuratúry a prokurátorov alebo iného orgánu verejnej obžaloby, ale aj zakotvenie pravidelných hodnotení prokurátorov, prepojených na ich celoživotné vzdelávanie a s tým súvisiaca reforma Justičnej akadémie.
Môžete sa k obsahu aktuálnej prvej etapy vyjadriť podrobnejšie?
Podporujem iniciatívu, aby uchádzači o kandidatúru na generálneho prokurátora boli podrobení verejnému vypočutiu a kandidát volený kvalifikovanou väčšinou. Prvá etapa by preto mala zahŕňať doplnenie rokovacieho poriadku Národnej rady, ktorý upravuje výber a voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora, podobne ako je upravený výber kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
Mala by zahŕňať aj zmenu zákona o prokuratúre doplnením predpokladov pre vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora o znalosť anglického alebo francúzskeho jazyka, ktorá je dnes už nevyhnutná. Z terajších zákonných požiadaviek by sa dala vypustiť požiadavka na desaťročnú prax prokurátora, sudcu alebo advokáta u osôb s kvalifikáciou profesora alebo docenta práv, pri ponechaní požiadavky najmenej päť rokov praxe vo funkcii prokurátora alebo sudcu. Možno by bolo dobre upresniť, že by sa malo jednať o prax vo funkcii trestného sudcu.
Prečo považujete za potrebnú aspoň päťročnú prax vo funkcii prokurátora?
Umožniť, aby sa generálnym prokurátorom stal niekto, kto nikdy nevykonával prax prokurátora alebo aspoň trestného sudcu, nepovažujem za rozumné. Zažili sme po 17. novembri vo funkcii federálneho generálneho prokurátora dvoch skúsených slovenských advokátov (Tibor Böhm, Pavol Sitár) a jedného podnikového právnika s dvojročnou prokurátorskou praxou (Martin Lauko) a boli to odrádzajúce príklady.
Problémy so zvládnutím funkcie generálneho prokurátora v prípravnom trestnom konaní mal spočiatku aj slovenský generálny prokurátor Milan Hanzel, napriek tomu, že to bol kvalitný dlhoročný trestný sudca a kandidát vied, ale bez prokurátorskej praxe. Teraz nežijeme časy, kedy by bolo možné čakať, kým sa nový generálny prokurátor „zapracuje“. Najlepšie by preto bolo, keby sa ním stal jeden z prokurátorov.
A čo si myslite o názore, že uchádzačov o zvolenie za kandidáta na generálneho prokurátora by mali navrhovať nielen politici, ale aj široký okruh iných subjektov?
Nepovažujem za rozumné umožniť, aby uchádzačov o zvolenie za kandidátov na funkciu generálneho prokurátora navrhoval široký okruh subjektov z oblasti nevládnych organizácií, ombudsman, Ústav štátu a práva SAV a podobne, ktoré by mohli vychádzať len z povrchného poznania úzkeho okruhu spriaznených prokurátorov a sudcov podporujúcich ich záujmy. Pre výkon funkcie generálneho prokurátora sú dôležité aj manažérske schopnosti a znalosť organizácie a prostredia prokuratúry. Tieto schopnosti nemožno odvodiť z náhodných kontaktov, ale len z výkonu práce prokurátora. Zástupcovia Ústavu štátu a práva SAV, právnických fakúlt, ochrancu ľudských práv a pod. by sa mohli podieľať skôr na verejnom vypočutí uchádzačov než na ich navrhovaní.
Netýkajú sa výhrady, ktoré máte voči iným subjektom aj politikov?
Je pravda, že ani poslanci národnej rady nie sú vhodnými navrhovateľmi. Sú to politici a ako takí, či to už priznajú alebo nie, majú politický záujem na každej otázke, ktorú riešia, vrátane personálnych. Tak isto nepoznajú širokú škálu prokurátorov a sudcov, ale len ich úzky okruh, navyše často ani nie osobne, ale len sprostredkovane, cez názory politických centrál alebo z televíznych šotov či iných náhodných kontaktov.
Ako príklad možno uviesť výroky politikov o tom, že dobrými kandidátmi by boli prokurátori Špirko či Šanta, len na základe televíznych prestrihov z ich vystúpení, ktoré neodrážali ich organizačné schopnosti, ale ani odbornosť či integritu, len ich „horúce srdcia“, čo nie je pre funkciu generálneho prokurátora postačujúce. V minulosti sme tu mali aj prokurátora, ktorý bol oslavovaný médiami a politikmi a ukázalo sa, že predmetom ich obdivu boli vlastne jeho prejavy exhibicionizmu, podmieneného psychickým zdravotným stavom.
Väčšina politikov nečíta rozhodnutia prokurátorov, nemá ani takú možnosť, a robia závery len na základe správ novinárov, ktorí vychvaľujú tých prokurátorov, ktorí rozhodujú a správajú sa podľa ich predstáv, používajú populistické reči a tvrdú rétoriku proti ľuďom označovaných novinármi za mafiánov či oligarchov.
Kto by teda podľa vás mal navrhovať uchádzačov o zvolenie za kandidátov na funkciu generálneho prokurátora?
Bolo by ideálne, keby uchádzačov navrhoval nejaký odborný subjekt, ktorý má široké znalosti o prokuratúre a požíva všeobecnú dôveru. Taký subjekt dnes nemáme, iba ak radu prokurátorov alebo prokurátorské rady na jednotlivých prokuratúrach, ktoré sa v ostatnej dobe snažia získať dôveru verejnosti rôznymi vyhláseniami, ale nezískali si ju činnosťou v predchádzajúcich rokoch.
Verím, že počas reformy sa podarí takýto dôveryhodný odborný subjekt vytvoriť. Keďže však niekto musí už teraz, pred uskutočnením reformy navrhnúť uchádzačov o zvolenie za kandidátov na funkciu generálneho prokurátora, takúto možnosť by mali mať predovšetkým poslanci národnej rady, rada prokurátorov, prokurátorské rady krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry a možno aj právnické fakulty.
2. časť rozhovoru – Vaľo o reforme prokuratúry: Bolo by potrebné oslabiť vplyv generálneho prokurátora hlavne v personálnej oblasti a vylepšiť ústavné zakotvenie prokuratúry
