Dokument s názvom Rule of Law Beyond the EU Member States (Právny štát za hranicami členských štátov EÚ), ktorý vypracoval Inštitút pre demokraciu CEU má dokopy 38 strán. Inštitút v dokumente tvrdí, že Európska komisia síce skúmala dodržiavanie zásad právneho štátu vo svojich členských štátoch, ale zanedbala hodnotenie vlastnej činnosti v rámci orgánov EÚ.

Inštitút uviedol, že protikorupčné politiky EÚ sú nepostačujúce, najmä pokiaľ ide o jej vlastné inštitúcie, a zhodnotil, že politika EÚ voči riešeniu problémom s korupciou v jej vlastných orgánoch nie je dostatočná.

Nedávne reformy – ako napríklad povinný register transparentnosti stretnutí s predstaviteľmi lobistických skupín, ktorý je spoločnou povinnosťou Európskeho parlamentu, Európskej rady a EK; alebo šesťmesačné obdobie na “rozmyslenie“(cooling-off period) pre odchádzajúcich poslancov Európskeho parlamentu; či povinné majetkové priznanie a povinné vyhlásenie o možnom konflikte záujmov – boli kritizované pre ich nedostatočnú vymožiteľnosť a účinnosť.

Inštitút tiež varoval pred “spolitizovaním“ právneho štátu v rámci EK.

„Zdá sa, že politizácia formálneho hodnotenia právneho štátu zo strany Komisie je čoraz častejšie opakovaným problémom,“ uvádza Inštitút. Ako príklad uviedol, že Komisia uvoľnila Rumunsku prostriedky v rámci programu obnovy po pandémii Covid-19 aj napriek tomu, že Bukurešť nezrealizovala požadované reformy.

Inštitúcia v správe tvrdila, že takéto odhalenia vyvolávajú vážne obavy o legitímnosť a dôveryhodnosť inštitúcií EÚ, ktoré majú presadzovať zásady právneho štátu. „Keď orgány EÚ uprednostňujú politickú účelnosť pred prísnymi a nezávislými preskúmaniami, podkopávajú svoju vlastnú autoritu a spochybňujú svoju schopnosť nestranne presadzovať normy právneho štátu vo všetkých členských štátoch,“ tvrdí sa v správe.

Správa poukazuje aj na nedostatky v systéme súdnej ochrany v EÚ, pričom uvádza, že Európsky súdny dvor (ESD) má obmedzený prístup a transparentnosť a obmedzený rozsah právomocí. „Podľa všeobecného pravidla podľa článku 24 Zmluvy o EÚ Európsky súdny dvor nemá právomoc, pokiaľ ide o spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Napriek výnimke z tohto všeobecného zákazu je vylúčenie právomoci ESD problematické z hľadiska právneho štátu a konzistentnosti súdneho systému EÚ,“ uvádza správa.

Sebahodnotenie

Inštitút vyzval na naliehavú sebareflexiu v rámci EÚ a na prijatie zodpovednosti tým, že sa budú riešiť nedostatky, ktoré v správe načrtol. Inštitút tiež požaduje každoročné nezávislé preskúmanie dodržiavania zásad právneho štátu zo strany bloku.

„Meranie Európskej únie podľa jej vlastných noriem právneho štátu je jediným spôsobom, ako zvýšiť jej legitimitu a zlepšiť jej výkonnosť. Cieľom našej správy je preklenúť túto významnú medzeru pri zabezpečovaní toho, aby bol právny štát základom Európskej únie – ako celku,“ povedal zakladateľ Inštitútu CEU profesor Dimitrij Kochenov.

Európska komisia tvrdí, že sa uistila, že bol zavedený “spoľahlivý systém“ na zabezpečenie toho, aby všetky inštitúcie EÚ dodržiavali zásady právneho štátu.

Vo vyhlásení pre Brussels Signal z 29. októbra exekutíva zdôraznila, že “právny štát je základnou hodnotou Európskej únie, ktorú sú všetky inštitúcie a orgány EÚ povinné rešpektovať“.

Vyzdvihla rôzne orgány, ktoré dohliadajú na zodpovednosť v rámci EÚ, vrátane Európskej prokuratúry (EPPO), ktorá je zodpovedná za vyšetrovanie a stíhanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ; Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý sa zaoberá podvodmi, korupciou a pochybeniami v inštitúciách EÚ; a Európskeho dvora audítorov (EDA), ktorý posudzuje zákonnosť a správnosť činností EÚ.

Dňa 21. októbra vydal Európsky dvor audítorov varovanie týkajúce sa zvýšeného rizika “dvojitého financovania“ v rámci nástroja EÚ na obnovu a odolnosť (RRF) vo výške 148 miliárd EUR – čo Európska komisia bagatelizovala. Pochybnosti vyjadrila aj ombudsmanka EÚ, ktorá je zodpovedná za vykonávanie spravodlivých a nestranných vyšetrovaní inštitúcií a administratívy EÚ.

Ombudsmanka EÚ Emily O’Reillyová 10. októbra vyjadrila svoje obavy týkajúce sa rôznych etických problémov v administratíve EÚ. O’Reillyová varovala pred príliš optimistickým vykresľovaním integrity inštitúcií bloku a poukázala na rôzne príklady korupcie. Dodala, že mnohé prípady boli považované za zákonné, ale “zákerným spôsobom“ podkopali dôveru verejnosti v demokraciu.

O’Reillyová zdôraznila to, čo nazvala “mäkkou“ korupciou vyplývajúcou z konfliktu záujmov, ktorý vzniká v dôsledku “otočných dverí“ medzi súkromným a verejným sektorom.

Na scénu prichádza Etický orgán

V apríli Európsky parlament odhlasoval pristúpenie k medziinštitucionálnemu Etickému orgánu EÚ, kritici však tvrdili, že nová organizácia nebude mať veľký účinok.

EP bol v roku 2024 pod drobnohľadom v súvislosti s právnymi predpismi podozrivými z podporovania korupcie, ako sú predpisy o “vedľajších zamestnaniach“ poslancov EP.

Think-tank MCC Brusel vyjadril pochybnosti o účinnosti Etického orgánu v boji proti korupcii a uviedol: „Je to len ďalší spôsob, ako ignorovať demokratickú čiernu dieru v srdci Bruselu.“

Predstavitelia EÚ tvrdili, že tento nový etický orgán je postačujúci.

„V máji inštitúcie EÚ podpísali dohodu o zriadení vôbec prvého medziinštitucionálneho Etického orgánu, ktorý stanoví spoločné etické normy a poskytne koordinovaný rámec pre etický dohľad nad všetkými inštitúciami,“ uviedli pre Brussels Signal.

„Vďaka týmto zmenám budú politici EÚ podliehať spoločným, jasným, transparentným a zrozumiteľným normám,“ dodali úradníci.

Prečítajte si tiež:

• Neobjektívnosť Správy Európskej komisie o právnom štáte na Slovensku 2024 – výzva na verejnú odbornú diskusiu
• Georgia Meloniová kritizuje správu EK o právnom štáte
• Čo odhalila správa Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku? Šokujúci detail