Právny štát 2024 = Mediálny obraz o ňom

Pri hlbšej analýze tejto časti jednotlivých správ je vnímateľný trend nárastu počtu zdrojov z článkov konkrétnych mediálnych titulov, ako sú Aktuality.sk, Denník N, Denník SME, TA3, RTVS, CAS.sk, Denník Postoj, HNOnline, Noviny.sk, Sita, Teraz.sk, The Slovak Spectator (SME), ale aj na správy so zahraničných, napr. AP News, BIRN, El Espaňol, Euractiv, Idnes.cz, Politico, Reuters, The Guardian.

Kým v správe z roku 2020 v zozname zdrojov nefiguruje jediný článok zo spomenutých médií a zdroje tvoria odkazy na hodnotenia a vyjadrenia v subjekte zainteresovaných organizácií a inštitúcií, správa z roku 2024 sa odvoláva na článok uverejnený v jednom z týchto médií 53 krát.

Vyvoláva to dojem, že právny štát na Slovensku v roku 2024 je taký, ako o ňom napíšu autorovi správy blízke médiá. Autor správy je podľa toho síce sčítaný, disponuje kritickým myslením v súlade s príručkou Denníka N, nakoľko dôsledne cituje len tie „správne“ médiá, avšak o jeho odbornej spôsobilosti podávať správu o stave právneho štátu na Slovensku môžeme vážne pochybovať.

Zaujímavosťou je, že v poznámke pod čiarou sa odvoláva aj na vyjadrenie ministra vnútra pre denník standard.sk, ale v zozname citovaných zdrojov štandard.sk uviesť autor „zabudol“.

Medzi organizáciami, ktorými viedol autor správy virtuálne rozhovory nechýbajú: Investigatívne centrum Jána Kuciaka, Transparency International, Via Iuris, Zastavme korupciu. Komisia viedla rozhovory s týmito nikým nevolenými organizáciami:

Pri hodnotení stavu súdnictva sa autor správy ani v jedinom prípade neoprel o odborné články zverejnené na portáli pravnelisty.sk.

V súvislosti s reformou trestnoprávnych predpisov a zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry informáciu o tom, že Ústavný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zrušenie ÚŠP, hoci v skrátenom legislatívnom konaní vykonala súčasná zákonodarná moc v súlade s Ústavou SR uvádza správa len v poznámke pod čiarou.

Autor správy v oblasti zavedenia záruk, pokiaľ ide o odvolávanie členov Súdnej rady, konštatuje, že sa nedosiahol žiadny pokrok a nová vláda, parlament a nový prezident odvolali svojich nominantov pred skončením ich funkčného obdobia. Autor ale zabudol uviesť, že súčasný právny stav navodila novela ústavy z dielne Ministerstva spravodlivosti na čele ktorého stála Mária Kolíková ešte v decembri 2020, keď sa Matovičova vláda opierala o ústavnú väčšinu v parlamente. A že súčasná vládna moc ústavnou väčšinou na vykonanie potrebných zmien nedisponuje.

V Správe autor „zabudol“ uviesť pošliapavanie právneho štátu zo strany sudcu najvyššieho súdu JUDr. Klimenta, ktoré v niekoľkých prípadoch konštatoval vo svojich rozhodnutiach ústavný súd.

Autor nezabudol pochváliť fungovanie reformovanej súdnej mapy Márie Kolíkovej, pričom v tomto prípade kritické hlasy publikované sudcami na Právnych listoch sa k nemu nedostali.

363ka autorovi správy spávať nedá už niekoľko rokov. Pričom opomenie spomenúť, že Generálny prokurátor ju doteraz vždy použil vtedy, keď zistil, že bol počas vyšetrovania porušovaný zákon zo strany vyšetrovacích orgánov. A navyše preto, lebo sťažnosti obvinených voči konaniu prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry vybavoval, rozumej hádzal do koša, šéf ÚŠP, Daniel Lipšic.

Odporúčania na vylepšenie právneho štátu

Vo výročnej správe adresovanej Slovensku dáva Európska Komisia Slovensku odporúčania na vylepšenie právneho štátu. V tej tohtoročnej sú to tieto:

Pri analýze výročných správ z predošlých rokov je možné zistiť, že sa tieto odporúčania s 90% opakujú už v správach od roku 2022. To znamená, že tieto odporúčania komisie ignorovali aj predošlé vládne garnitúry. A kritika len tej súčasnej za to, že právny štát na Slovensku „nevylepšila“ v súlade s týmito odporúčaniami, nie je na mieste.

Dvojitý meter Európskej komisie

V Správe o stave právneho štátu v rámci celej EÚ je možné vnímať dvojitý meter v súvislosti s legislatívou, ktorou sa jednotlivé štáty snažia dostať pod kontrolu vplyv zahraničných aktérov na vnútorný politický život.

Európska komisia konštatuje, že v niektorých štátoch únie sa navrhli alebo prijali opatrenia, v ktorých sa uvádza potreba riešiť zahraničný vplyv, čo vyvolalo obavy dotknutých mimovládnych organizácií. Ako príklady uvádza zákon na ochranu národnej suverenity, ktorý začal fungovať v Maďarsku a návrh zákona o označovaní zahraničných agentov, ktorý pripravila SNS na Slovensku, ktorým by zaviedol povinné označovanie organizácií, ktoré prijímajú finančné prostriedky zo zahraničia nad určitú prahovú hodnotu ako “organizácie so zahraničnou podporou”.

Európska komisia „prehliadla“ prijatie zákona o zahraničnom vplyve, ktoré bez mediálneho humbuku uviedlo do života Francúzsko.

A dvojitý meter prejavil autor celkovej správy aj vo veci verejnoprávnych médií. Kým na transformáciu RTVS na STVR s cieľom navodiť verejnoprávny charakter slovenského telerozhlasu zákonnou cestou v súlade s právnym rámcom SR sa pozerá s obavami, prevrat v poľských verejnoprávnych médiách, ktoré na prelome roka vykonala nová Tuskova vláda „zabudne“ spomenúť.

Prečítajte si tiež

• Hnutie Igora Matoviča: Správa EK o právnom štáte je pre SR mimoriadne negatívna
• Roskoványi: Matovičov “právny štát” na Slovensku zlyhal a Európsky súd pre ľudské práva to povedal nekompromisne
• KDH pripravuje nový list Európskej komisii. “Slovensko je naďalej právny štát”