Môj profil 
Predplatné
Vznikla zaujímavá situácia. EÚ síce uvalila sankcie na niektorých vedúcich predstaviteľov Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, ale nie na samotné „separatistické“ republiky. Prečo? Nemôže uvaliť sankcie na niečo, čo neexistuje. Ak by EÚ uvalila sankcie na Doneck a Luhansk, to by znamenalo, že uznáva ich existenciu… Tieto politické a právne šachy preto umožňujú niektorým európskym spoločnostiam aktívne obchodovať so „separatistami“. Šesť krajín EÚ nakupujú donecké uhlie.
„V spoločnosti TD Anthracite sú záujmy doneckých separatistov a talianskeho biznisu veľmi prepletené. Za 3 roky táto spoločnosť zvýšila svoj obrat 125-násobne! A Poľsko vôbec nie je jediný štát EÚ, ktorý nakupuje uhlie z osamostatnených regiónov. Vieme, že sa exportuje aj minimálne do 5 ďalších členských krajín EÚ vrátane Rakúska a Talianska,“ zdôrazňuje poľský denník.
Gazeta Prawna prízvukuje, že EÚ nezaviedlo embargo na import tovarov z DĽR, pretože… pre EÚ Donecká ľudová republika neexistuje a zavedenie sankcií by znamenalo formálne uznanie jej suverenity. Vysvetľuje, že donecké uhlie je lacnejšie a preto niektoré európske obchodné spoločnosti ho ochotne nakupujú a nevadí im, že obchodujú s „okupovanými teritóriami“ a neuznanými republikami.
Tento biznis európski nákupcovia „diplomaticky“ ospravedlňujú tým, že všade uvádzajú, že nakupujú ukrajinské uhlie… Niektorí odborníci prízvukujú, že donecké uhlie sa dostáva aj na Ukrajinu, keď obchody sa uskutočňujú prostredníctvom tretích krajín. Pre Ukrajinu je to v tomto prípade totálne nevýhodný obchod: donecké uhlie, ktoré dostáva cez priekupníkov, je oveľa drahšie. Kyjev škodí sám sebe, pretože odmieta nakupovať uhlie priamo od Donecku.
Eugen Rusnák
