“Cieľom návrhu zákona je spresniť doterajšiu dlhodobú prax Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v podobe výslovného splnomocnenia tohto úradu v zákone na poskytovanie dotácií na investičné projekty, ktorými sú dotácie na kúpu nehnuteľností určených na zriadenie kultúrnych centier, športových stredísk, školských zariadení alebo centier duchovného života Slovákov žijúcich v zahraničí, prípadne na rekonštrukciu takýchto už existujúcich zariadení,” uviedli poslanci v dôvodovej správe k návrhu.

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, podľa ktorého zostane podmienkou na poskytnutie dotácie len požiadavka, aby sa dotovaná aktivita uskutočňovala aspoň 50 rokov od poskytnutia dotácie. Investičné dotácie sa budú vzťahovať len na dotácie poskytnuté v sume vyššej ako 50.000 eur, a to aj vtedy, ak táto suma presiahne poskytnutím dotácie v prípade opakovanej žiadosti o dotáciu na tú istú aktivitu.

Predkladatelia pripomenuli, že medzi najvýznamnejšie doteraz takto podporené aktivity patria napríklad centrá v Mlynkoch (Maďarsko), Našiciach (Chorvátsko), Užhorode (Ukrajina), Novej Belej (Poľsko), taktiež gymnázium v Báčskom Petrovci (Srbsko) alebo v Nadlaku (Rumunsko), či rodný dom maliara insitného umenia Martina Jonáša v Kovačici (Srbsko) prerobený na múzeum.
Novela má byť účinná od 1. decembra.

Z autorských odmien a honorárov by sa mali zrušiť povinné príspevky

Od roku 2023 by už nemuseli autori a umelci odvádzať povinný dvojpercentný príspevok zo svojich odmien umeleckým fondom. Povinnosť odvodu má odpadnúť aj dedičom autorských práv. Vyplýva to z novely zákona o umeleckých fondoch z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR, ktorú vo štvrtok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

Právna úprava má do trvalej formy uviesť súčasné prechodné ustanovenie, ktoré z dôvodu dosahov pandémie ochorenia COVID-19 dočasne zrušilo povinnosť odvádzať dvojpercentný príspevok.

Rezort kultúry v predkladacej správe odôvodňuje návrh záujmom zlepšiť podmienky pre autorov a umelcov.

“Umelecká obec dlhodobo vyzýva na zrušenie príspevkov príjemcov autorských a umeleckých odmien s odôvodnením, že ide o dodatočné zaťaženie ich príjmov,” konštatuje MK.

Pripomína tiež, že z dôvodu dosahov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 pristúpilo ministerstvo k novelizáciám zákona, ktoré prechodne stanovili príspevky len ako dobrovoľné, rovnako sa znížili odvody dedičom autorských práv.

“Opatrenia platia len do konca roka 2022,” upozornilo MK.

Prechodným opatrením v predloženom návrhu novely, ktorá má začať platiť od 1. januára 2023, sa zároveň ponecháva možnosť dobrovoľného príspevku za rok 2022, ktorý si potom možno uplatniť ako daňový výdavok. Dedičom autorských odmien takisto ostáva na rok 2022 povinnosť odviesť fondom príslušný odvod.

Novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami ide do 2. čítania

Novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami z dielne Ministerstva životného prostredia SR posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Cieľom zmeny je prispôsobiť Európsky systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (EU ETS) pre štvrté obchodovateľné obdobie 2021 – 2030. Prináša tiež technicko-administratívne zmeny, ktoré vychádzajú z európskej legislatívy, a ďalšie vylepšenia, ktoré vyplývajú z doterajšej praxe

“Obchodovanie s emisnými kvótami je v Európskej únii, teda aj na Slovensku základným nástrojom na znižovanie emisií skleníkových plynov v priemysle, energetike a leteckej doprave,” uviedol envirorezort.

Je to trhový nástroj, kde sa časť kvót prideľuje bezplatne a časť si musia účastníci systému kupovať v rámci Európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS).

Novelou by sa mohlo vypustiť dobrovoľné prihlásenie do systému obchodovania s emisnými kvótami, zrovnoprávňuje všeobecné kvóty a kvóty pre leteckú dopravu pri odovzdávaní celkových overených emisií, upravuje a zároveň zjednodušuje povinnosti, ktoré sú naviazané na prideľovanie bezodplatných kvót. Takisto upravuje kompetencie ministerstva životného prostredia a okresných úradov, pokiaľ ide o virtuálne overovanie.

“V rámci leteckej dopravy novela reflektuje na vytvorenie systému obchodovania s emisnými kvótami vo Švajčiarskej federácii a jeho prepojenie s EU ETS a tiež vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ,” spresnilo ministerstvo.

Envirorezort má pripraviť nové prerozdelenie výnosov z predaja emisných kvót v nadväznosti na pripravované zmeny obchodovania s emisnými kvótami v rámci legislatívneho balíka Fit for 55, ako aj na prijatie schémy štátnej pomoci pre kompenzácie nepriamych nákladov za emisie CO2 prenesených v cene elektriny pre niektoré priemyselné subjekty. Táto problematika bude predmetom ďalšej právnej zmeny.

Poškodenie cesty pri premávke už nebude dopravnou nehodou

Ak sa pri dopravných situáciách poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou v takej miere, že budú môcť ďalej plniť svoju funkciu, nebude sa to viac kvalifikovať ako dopravná nehoda, ale len ako škodová udalosť. Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke, ktorú vo štvrtok poslanci Národnej rady (NR) SR schválili

Doterajšie znenie zákona hovorí, že dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa “poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie”. Slovo “poškodí” sa tak v zákone nahradí slovom “znefunkční”.

“Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že pri situáciách, keď je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu, či už z hľadiska úplnosti alebo bezpečnosti, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť,” uviedli autori novely.

Okrem toho sa zmení lehota po dopravnej nehode, počas ktorej sa na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd považuje zosnulá osoba za usmrtenú. Predĺži sa z 24 hodín na najviac 30 dní po nehode. Legislatíva má tak zodpovedať súčasným požiadavkám Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú.

“Touto úpravou bude zabezpečená korektnosť údajov vo vzťahu k porovnávaným ukazovateľom jednotlivých krajín,” poznamenali.

 Dotácie samospráv sa nebudú musieť zúčtovať do konca rozpočtového roka

Dotácie poskytované samosprávami sa nebudú musieť zúčtovať do konca rozpočtového roka, v ktorom boli poskytnuté. Vyplýva to z novely zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili

“Cieľom návrhu zákona je umožniť samosprávnemu kraju, obci, mestu a v prípade Bratislavy a Košíc aj ich mestskej časti, aby v pravidlách, na základe ktorých poskytujú dotácie, upravili spôsob (najmä lehotu) ich zúčtovania s vlastným rozpočtom tak, aby tieto dotácie nemuseli byť zúčtované do konca rozpočtového roka, v ktorom boli poskytnuté. Podmienkou však je, že samospráva nemôže cezročne poskytovať dotácie spôsobom, ktorý by zvyšoval jej celkový dlh,” píše sa v dôvodovej správe.

Autori návrhu ozrejmili, že v praxi sa neraz vyskytujú situácie, keď samospráva poskytne dotácie vo forme bežných výdavkov aj na aktivity, ktoré si vyžadujú ohlásenie stavebnému úradu alebo stavebné povolenie, pričom tieto procesy trvajú niekoľko mesiacov. Podotkli, že následne nie je objektívne možné poskytnuté dotácie v danom rozpočtovom roku použiť a už vôbec nie vyúčtovať. Novela má teda pomôcť samospráve a príjemcom dotácie lepšie využiť poskytnuté financie vrátane riadneho a včasného vyúčtovania.

Poslanci odsúhlasili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa umožní samosprávam do konca roka 2023 na základe rozhodnutia zastupiteľstva použiť na úhradu bežných výdavkov aj prostriedky rezervného fondu, kapitálové príjmy a návratné zdroje financovania. Má ísť o reakciu na aktuálnu energetickú krízu.

Účinnosť má novela nadobudnúť od 15. decembra tohto roka.