Premiér Fico v ostatných mesiacoch navštívil Rusko, Brazíliu aj Čínu, vy ste boli v Indii. Z BRICS tam ešte chýba to S, teda Juhoafrická republika. Chystáte sa aj tam?

Náš prístup je veľmi aktívny. Aj v programovom vyhlásení vlády uvádzame, že chceme robiť naozaj sebavedomú a suverénnu zahraničnú politiku. Sme si vedomí, že sme členmi EÚ a NATO, ale to nám nemôže brániť v tom, aby sme robili politiku na všetky svetové strany a orientovať sa aj na ekonomický rozmer diplomacie.

Zadefinovali sme si oblasti, v ktorých chceme byť aktívni. Afrika, Indo – Pacifický priestor, takisto Južná Amerika. A postupne navštevujeme jednotlivé krajiny. Čína, India, takisto Brazília. Aby ste vnímali tú historickú chvíľu, tak to bolo vôbec po prvýkrát počas existencie Slovenskej republiky, keď premiér navštívil Brazíliu. A bola to veľmi úspešná cesta, podpísali sme tam množstvo dokumentov, ako aj strategické partnerstvo, ktoré chceme rozvíjať, pretože Brazília je významná krajina, ktorá má svoj hlas.

Ak hovoríme o Juhoafrickej republike, tak všetko pripravujeme. Nedávno tam bol na návšteve môj štátny tajomník, mal konzultácie so svojim náprotivkom a predkonzultoval našu pozíciu pre budúcu návštevu premiéra. Chceli by sme tam ísť na takejto úrovni a súčasťou delegácie budem aj ja. Takýchto ciest máme rozpracovaných viac, napríklad Mexiko.

Samozrejme chceme aj rozvíjať všetky aktivity, ktoré už máme naštartované, ako napríklad Čína, kde sme podpísali 13 dohôd na rôznej úrovni. Dnes je to pre nás veľká výzva aj v súvislosti s tým, čo sa deje z hľadiska ciel a taríf, ktoré sa začínajú zavádzať z jednej aj druhej strany, či už zo Spojených štátov aj EÚ.

Naše vzťahy chceme budovať na základe rešpektu a chceme prispieť k diskusii tak, aby sme boli naozaj konštruktívni. Aby sme skôr hľadali riešenia a prieniky, ako sa navzájom atakovali clami, pretože to nikomu neprospieva.

Viac vo videorozhovore:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Clá na dovoz automobilov do USA by mali začať platiť v podstate o pár hodín. Je ešte šanca, že to Trump na poslednú chvíľu pozastaví? Pretože u neho už sme zvyknutí na rôzne veci…

Máte pravdu, môžeme to vnímať aj takto. Podľa môjho názoru, na základe Trumpových prvých krokov v druhom volebnom období na poste prezidenta, má k robeniu politiky taký veľmi biznis prístup. Asi je mu to vlastné, pretože je to biznismen a veľmi bohatý človek. Používa metódu zatlačiť a uvoľniť, zatlačiť, uvoľniť… Predovšetkým ale obhajuje národnoštátne záujmy svojej krajiny.

Môžeme diskutovať o tom, či je tento spôsob ten pravý. Aj my chceme obhajovať a aj obhajujeme naše národnoštátne záujmy. Veľmi dobre viete, aké sú naše postoje v rámci EÚ, v rámci sankcií. Robíme to, čo by nemalo ubližovať Slovensku, lebo v prvom rade zastupujeme našich občanov.

A to robí aj Donald Trump, ale používa na to tie svoje metódy. My chceme mať dobré vzťahy aj s USA, sú našim partnerom v rámci NATO a sú aj významným obchodným partnerom. Naša obchodná výmena je okolo 5 miliárd eur a tri štvrtiny z toho, čo do USA exportujeme, reprezentujú SUV vozidlá. Z tohto pohľadu clá nevnímame ako pozitívnu vec. Myslíme si, že colná vojna neprospieva biznisu, ale ani koncovému užívateľovi, ku ktorému tie produkty majú smerovať.

Podporujeme aktivity nášho eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý rokuje so Spojenými štátmi a aj s Čínou. A pevne veríme, že tá diskusia bude viesť k pozitívnym výsledkom, pretože clá a tarify naozaj neprospievajú spoločnému obchodu a my ho chceme, naopak, posilňovať. Musíme tým ale prejsť a za Slovenskú republiku môžem povedať, že chceme predovšetkým obhajovať naše záujmy. A ak bude treba, budeme adekvátne – ale nie prehnane, nie nejak hystericky – reagovať tak, aby sme vybalansovali celý ten problém.

Sú už známe aj konkrétne výstupy z rokovaní pána Šefčoviča? Ohrozených sú u nás tisíce pracovných miest, škody v hospodárstve sa odhadujú v miliardách.

Pozrite, môžeme si tu teraz kresliť aj rôzne negatívne scenáre. Pravda je taká, že v automobilovom priemysle je v Európe zamestnaných okolo 13 miliónov ľudí. U nás, na Slovensku, ide o veľkú časť ekonomiky a HDP a clá budú mať určite nejaký dopad. Povedať aký je teraz predčasné, musíme to všetko prepočítať a pracujeme na tom.

Ale práve z rozhovoru s pánom eurokomisárom Šefčovičom mám informáciu o clách, ktoré boli zavedené na elektrické vozidlá, ktoré sa do EÚ dovážajú z Číny. Myslím si, že to nebolo správne a Slovenská republika bola jednou z piatich krajín, ktoré boli proti ich zavedeniu, pretože to veci neprospieva. Ak totiž aj Čína zavedie clá na vozidlá, ktoré sa vyrábajú u nás, máme ďalší problém.

Ukázalo sa, že po zavedení ciel sa za posledné mesiace minulého roka do EÚ z Číny doviezlo nejakých 38 tisíc elektrických vozidiel. Ale za prvé dva mesiace tohto roka to už bolo okolo 50 tisíc. Takže to vôbec nevyriešilo zníženie dovozu týchto vozidiel a ukazuje nám to, že sa musíme na to celé pozrieť úplne inými očami.

Európska únia je skvelý projekt, vďaka ktorému sme tu 80 rokov žili v mieri. Ale Európska komisia, ktorá úniu reprezentuje, neurobila dobré opatrenia napríklad aj v súvislosti s takzvaným Green Dealom. Reštrikčné opatrenia pre výrobcov automobilov boli zničujúce, museli investovať do znižovania emisií, ktoré sú na takej úrovni, že viac sa to už hádam ani nedá. A tým sme stratili konkurencieschopnosť. To bola veľká chyba a aj preto nám Čína utiekla s elektrickými vozidlami a my to chceme vrátiť späť.

Chceme, aby sme to vybalansovali a mali dobrý vzťah s tými, ktorí sú vpredu. Aj preto sme vyrokovali veľkú čínsku investíciu na výrobu autobatérií na Slovensku, pretože bez toho sa nepohneme vpred. Nemôže to byť tak, ako doteraz, že elektrické vozidlá budú drahšie, ako klasické, spaľovacie. Kto si to kúpi? Tá výroba musí zlacnieť a musí byť tu, pre výrobcov sa musia uvoľniť reštrikčné opatrenia, aby sa mohli nadýchnuť a byť opäť konkurencieschopní. K tomu chceme prispieť aj tou investíciou o ktorej je známe, že to bude najväčšia čínska investícia u nás a významné to podľa mňa bude aj pre celú EÚ.

Viete, že aj Volvo – ktoré stavia svoju fabriku na východe Slovenska – vyhlásilo, že chce produkovať iba čisto elektrické vozidlá a budú potrebovať elektrobatérie. A mňa teší, že je to práve slovenská firma, ktorá spolu s čínskou a indickou u nás na Slovensku vytvára, povedal by som, taký hub pre elektromobilitu, kde Slovensko chce byť veľmi významným hráčom.

Dnes ráno som zachytil správu o tom, že nová nemecká vláda, ktorá sa formuje, bude tlačiť na to, aby bolo v rámci EÚ zrušené alebo aspoň výrazne oklieštené právo veta. Ako vnímate také aktivity?

V tomto sme absolútne jasní a čitateľní. Odmietame akékoľvek snahy, ktoré by viedli k tomu, že sa zruší právo veta v tých oblastiach, ktoré po Lisabonskej zmluve ešte ostali. V tom prípade by EÚ asi nemala veľký význam nielen pre nás, ale aj pre všetky ostatné malé krajiny. Pretože kvalifikovaná väčšina je taká, že ak niečo nebude menším krajinám vyhovovať, tak veľké krajiny ich jednoducho prehlasujú.

Európska únia bola postavená nielen na mierových základoch, ktorým sa Európska komisia spreneverila tým, že nevyvíjala iniciatívy na mierové urovnanie konfliktu na Ukrajine, ale skôr na dodávky zbraní. Ale rovnako tak bola postavená aj na vzájomnej solidarite a najmä na tom, že sme si všetci rovní. Či už sme veľkí alebo menší, všetci sme si rovní a navzájom sa chceme počúvať. Sme teda proti akýmkoľvek aktivitám, ktoré by k zrušeniu práva veta viedli.

A na špekulatívnu otázku, či budúca nemecká vláda takto uvažuje alebo neuvažuje odpovedať nebudem, pretože by to bolo nekorektné.

Na sociálnej sieti sa nedávno objavilo vaše video, v ktorom poukazujete na zmluvy podpísané ministerstvom zahraničných vecí s neziskovkou, ktorá chcela vyvíjať rôzne aktivity v Gruzínsku.

Áno, poviem to veľmi otvorene, ide o inštitút exministra Naďa, ktorý veľmi prosperoval za predchádzajúcich vlád. Takisto získal grant na ministerstve zahraničných vecí vo výške 50 tisíc eur. Napokon sme ale zistili, že tie finančné prostriedky majú byť použité na „preškoľovanie občianskej spoločnosti v Gruzínsku“. A teraz si porovnajte to, čo sa v Gruzínsku deje s názormi pána Naďa.

Je teda úplne legitímne, že sme na to poukázali a povedali sme, že toto je niečo, s čím nesúhlasíme. Navyše, pán Naď chce niekoho školiť o tom, ako sa správať „občiansky“? Veď on bol protagonistom porušovania ľudských práv, keď bol na Slovensku vo vláde. Podporoval všetky tie rušenia takzvaných alternatívnych médií, čo bolo podľa nášho názoru v rozpore s Ústavou. Je teda smiešne, že takíto ľudia chcú v Gruzínsku niekoho školiť. Preto sme to aj zverejnili a budeme sledovať, ako sa to celé vyvinie.

Postoj vlády je jasný. Chceme, aby všetky neziskovky, ktoré pôsobia politicky, to znamená v prospech nejakej politickej strany alebo zastupujú niečie záujmy, transparentne preukázali, odkiaľ majú finančné prostriedky. Takisto aby mali povinnosť informovať, pre koho lobujú. A aby sa aj občania, na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, mohli spýtať odkiaľ takéto neziskovky získali financie. Rovnako, ako sa to môžu pýtať politických strán.

Systém máme na Slovensku nastavený dobre. Máme zákon o politických stranách, ktorý hovorí, že každý, kto má záujem, sa môže zapojiť do politickej súťaže. Máme aj zákon o neziskovkách a ten hovorí, že majú mať nejaké oblasti pôsobenia. Akonáhle sa ale chcú zapájať aj do politického diania a nejak ho ovplyvňovať, tak do istej miery celý ten systém deformujú. Viete, ľudia z tých neziskoviek sa veľakrát prezentujú ako experti. Ale často zistíte, že tí ľudia ako experti nikdy nikde nepôsobili a iba sa vytvára taký dojem.

Chceme, aby tu boli jasné pravidlá pre všetkých. Preto odkrývame všetky tie zmluvy z minulosti, aby aj ľudia videli, ako tu rôzne mimovládky pôsobili. Prijali sme uznesenie Vlády SR ktoré hovorí o tom, že každá zmluva, ktorú chce akýkoľvek rezort uzavrieť s mimovládnou organizáciou, musí byť prerokovaná na vláde.

Toto je náš prístup a myslím si, že je absolútne v súlade s tým, čo je platné aj v iných krajinách EÚ, napríklad vo Francúzsku alebo v Nemecku. Ale opozícia to zneužíva a ide zvolávať protesty len preto, že chceme prijať nejaký zákon o neziskových organizáciách. Ten hovorí len o transparentnosti. Oni sú predsa tí, ktorí kričia, aby bolo všetko transparentné, nech sú transparentní aj oni.

Pozrite si, koľko finančných prostriedkov vyčerpali niektorí predstavitelia opozície. Napríklad aj rodina pána Šimečku. Akým spôsobom peniaze čerpali nielen z ministerstva kultúry a ostatných ministerstiev, ale aj z EÚ. Tam sa dokonca ukázalo, že ani nedokázali splniť pravidlá a finančné prostriedky musia vracať, napriek tomu významne pôsobia v politickom dianí.

Nápravu v tejto oblasti sme sľúbili občanom, našim voličom, a chceme to aj naplniť.

Ako to bolo s hlasovaním Slovenska vo Valnom zhromaždení OSN v súvislosti s rezolúciou o Ukrajine, ktoré sa doma postaralo o rozruch? Ako to na MZV vyzeralo za Dzurindu a o čom je spor s pánom Novotným? Koľko pracovných ciest stihol minister absolvovať za rok a pol a v čom bola cesta do Indie výnimočná?

Dozviete sa vo videorozhovore s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ing. Jurajom Blanárom.