Generál Viktorín pre HS: Aj v tom je ten obrovský ruský náskok

Rozprávali sme sa s generálom v.v. a členom predsedníctva hnutia Republika, PhDr. Jozefom Viktorínom.

Ak človek pravidelne sleduje spravodajstvo, z času na čas natrafí aj na rebríček najsilnejších armád sveta. Na prvom mieste bývajú pravidelne USA, na druhom Rusko, na ostatných miestach sa armády jednotlivých štátov medzi sebou sporadicky menia. Ide ale o vojenské záležitosti a mnoho vecí je v tomto prípade utajených. Môžeme teda takýmto porovnaniam vôbec veriť?

Ľudia majú radi rôzne senzácie a rebríčky. Pre mňa osobne sú to ale povrchné informácie a beriem to ako výstupy prieskumných agentúr, ktoré sú niekedy napríklad aj pre politické strany úplne fantastické a pre niektoré naopak, ale až na konci dňa sa ukáže, kto a ako sa mýlil.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

Môžem súhlasiť s tým, že súperenie medzi východom, ktorý reprezentuje Ruská federácia a západom, ktorý reprezentujú USA, skutočne existuje. Ale pre mňa je takáto informácia zaujímavá tak tri minúty a viac sa tým nezaoberám, pretože podobné porovnania sa nezakladajú na realite a z môjho pohľadu to nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pokiaľ to beriete z profesionálneho pohľadu

Pre bežných ľudí to môže byť atraktívne, vedieť, koľko má kto tankov, lietadiel, aké sú rozpočty na obranu, to je v poriadku. Ale z toho sa nedá povedať, ktorá armáda je najlepšia na svete.

Podobné rebríčky sú väčšinou odvodené jednak od rozpočtov určených na obranu, takisto počtov živej sily, či kusov techniky. Čo sa ale možno veľmi neberie do úvahy, sú bojové skúsenosti.

To je práve to najdôležitejšie, bojové skúsenosti. Práve tie určujú, ako je armáda schopná bojovať, viesť bojovú činnosť, akým spôsobom je schopná na nejakom úseku vykonávať operácie, ktoré majú stanovený svoj cieľ.

Samozrejme, dôležitý je aj ekonomický aspekt, ale pre mňa sú práve bojové skúsenosti hlavným kritériom. Pretože nacvičiť sa dá všetko, viete vycvičiť vojakov, naučiť ich ovládať zbraň aj bojovú techniku, ale reálny boj obnáša situácie, ktoré nie sú nikde ani teoreticky popísané.

Reakcia na to, čo na bojisku vznikne, je veľmi dôležitá z pohľadu skúseností, ktoré sa do ozbrojených síl zapracujú po skončení nejakého konfliktu. V tomto smere treba povedať, že skúsenosti ruských ozbrojených síl sú momentálne obrovské. Ale netreba zabúdať, že tieto skúsenosti teraz má aj ukrajinská strana a to do budúcnosti uvádzam s veľkým výkričníkom.

Ešte pred vypuknutím hlavnej vojenskej fázy tohto konfliktu sa vravelo, že nové ruské zbraňové systémy sú o niekoľko veľkých krokov pred zvyškom sveta, vrátane USA. Západní analytici zas tvrdili, že to nie je pravda a nové ruské zbrane sú nespoľahlivé, trpia poruchami, ich vývoj je veľmi drahý. Ako to vidíte vy?

Každý vývoj zbraňových systémov je drahý, ten argument neobstojí. Na tomto je vidno to povrchné a propagandistické vyargumentovanie niečoho, čo je akousi ochrannou propagandou pre obyvateľov západu, lebo veď my sme lepší, my máme všetko najlepšie.

Vývoj takýchto zbraňových systémov, o ktorých hovoríte, podlieha takému utajeniu, že si môžeme iba myslieť, že jedna strana má toto a druhá strana zas toto… Hodnotiť to môžeme až vtedy, keď sa niektorá strana rozhodne, že ukáže, čo vlastne k dispozícii má. Spraví nejakú skúšku a vyšle tým signál – pozor, my máme takýto zbraňový systém. Ale to, čo ukáže, je iba zlomok z toho, čo všetko vlastne má. Ako príklad, už po skončení druhej svetovej vojny, keď Sovietsky zväz vyvíjal nové zbraňové systémy, tak ani najvyššie poschodia velenia jednotlivých štátov Varšavskej zmluvy nevedeli, čo všetko, aké zbraňové systémy ten Sovietsky zväz vlastne má.

Ja by som to rozhodne nepodceňoval a je obrovskou chybou západu tvrdiť, že ruské zbraňové systémy sú poruchové a nie sú dobré… Bude sa to tvrdiť dovtedy, kým – nedajbože – takýto zbraňový systém nezasiahne nejakú západnú krajinu, čo samozrejme nikto nechce.

Putin už pred niekoľkými rokmi niektoré z nových ruských zbraní predstavil. Vy tvrdíte, že je to iba zlomok z toho, čo všetko k dispozícii má. Je teda to, čo oficiálne predstavené bolo, naozaj až tak popredu oproti tomu, čo má k dispozícii zvyšok sveta?

Podľa mňa západ spravil veľkú chybu vtedy, keď sa v Rusku začala „perestrojka“ a Sovietsky zväz bol ekonomicky na dne. Západ to chápal ako veľké víťazstvo a prestal sa zaoberať niektorými vývojovými programami, ktoré ale v Rusku potichu bežali ďalej. V tom je ten súčasný náskok Ruskej federácie. To je jeden moment.

Druhý moment uvediem na príklade situácie po začiatku konfliktu na Ukrajine. Norma je, že keď ste zapojení v konflikte alebo chcete niekoho podporovať, musíte prejsť na takzvané vojnové hospodárstvo. Západné krajiny zrazu zistili, že napríklad v Anglicku, Francúzsku alebo Nemecku by trvalo 6 – 9 mesiacov, kým by sa priemysel na to dokázal adaptovať. Mysleli si, že rovnako dlho by to trvalo aj Rusku. Zrazu ale zistili, že Ruskej federácii sa ten prechod na systém vojnového hospodárstva podarilo urobiť do troch týždňov.

Aj v tom je ten obrovský ruský náskok. Porovnajte si 6 – 9  mesiacov a tri týždne. Keď si to rozmeníte na drobné a dosadíte tam nejaké čísla, tak vám zrazu vyjde obrovský nepomer a vidíte to zaostávanie západu za ruským zbrojným programom, úsilím a efektívnosťou zbrojárskej výroby, ktorá je nasadzovaná do nejakého konfliktu, v tomto prípade na Ukrajine.

Tieto významné skutočnosti si západ uvedomil až počas tohto konfliktu a až vtedy zistil, čo všetko v porovnaní s Ruskom nemá a v čom všetkom zaostáva.

Takže zástupná vojna na Ukrajine, ktorá je vedená s podporou západných krajín, dostáva v tomto svetle úplne nový rozmer v zmysle, či sa zapojiť alebo nezapojiť, či poslať vojakov alebo neposlať. Napríklad aj Poľsko sa na to už pozerá inak, či sa do toho zapojiť, či tam niekoho poslať. Kým na začiatku jednoznačne vraveli áno, zdravý rozum sa začal prejavovať a je veľmi dôležitý. Toto sú strategické rozhodnutia, ktoré môžu obyvateľstvu priniesť veľa negatívnych dopadov a nič pozitívne za tým nenájdete, len negatíva.

Vlani sa veľmi dlho riešilo, či Ukrajina dostane povolenie používať západom dodané rakety stredného doletu aj na ciele na ruskom území. Najprv sa to odmietalo, potom sa dlho váhalo, ale napokon Ukrajinci to povolenie dostali. A keď rakety od spojencov na území RF skutočne použili, Rusi prišli s odpoveďou. Použili práve jednu zo svojich nových zbraní, raketu Orešnik. Opravte ma, ak sa mýlim, ale hneď potom Ukrajinci spojeneckými raketami na ruské územie útočiť prestali.

To povolenie bolo hneď prehodnotené a pozastavené. Vojenskí stratégovia zrazu zistili, že to neboli iba prázdne reči a Rusi tú zbraň naozaj majú a zistili aj to, aká je jej efektívnosť.

Takisto si uvedomili, čo takáto zbraň môže spôsobiť, ak by bola použitá napríklad v európskom priestore, keď teda nehovoríme len o Ukrajine, ale skôr o štátoch, ktoré sú do tohto konfliktu plne zainteresované.

O Orešniku vieme, že za hodinu preletí okolo 10 – 13 tisíc kilometrov, čo je obrovská rýchlosť a dolet má okolo 5 – 6 tisíc kilometrov. Niekde som dokonca čítal, že to môže byť až 8 tisíc kilometrov. Tu už sa bavíme o úplne nepredstaviteľných parametroch.

Rôzne analýzy uvádzajú – a potvrdili to aj samotní Američania – že pri takýchto parametroch neexistuje systém protivzdušnej obrany, ktorý by tú raketu zachytil.

Aj tu sa ukazuje tá prevaha Ruska a to sa nebavíme len o tejto konkrétnej rakete. Rusi majú aj raketu Zirkon, ktorá sa má využívať najmä na mori, ale takisto je určená aj pre pozemné operácie. Aj tu sa rozprávame o niečom, čo si do veľkej miery nevieme ani predstaviť.

A to je len malé zrnko z toho, čo Rusi v rukách majú. Signalizovali – dobre, ak teda chcete vojnu, tak toto všetko vieme použiť a k dispozícii máme aj ďalšie veci, o ktorých ani netušíte.

Rusko je totižto tak obrovské, že aj skúšky rôznych zbraňových systémov, ktoré dokonca ani nevieme pomenovať, sa vykonávajú v priestore, ktorý v danej chvíli nedokážu dobre pokryť ani satelity. Vie sa možno iba to, že sa niekde niečo udialo, že bola nejaká skúška, ale nevedia to vyhodnotiť.

Ak sú teda ruské zbraňové systémy niekde úplne inde, ako tie západné, má význam investovať ďalších 800 miliárd na „vojenské odstrašenie“ Ruska?

Každý štát má nejaké ozbrojené sily a tie zodpovedajú v prvom rade za obranu a bezpečnosť vlastného obyvateľstva. Ich modernizácia je úplne normálnou záležitosťou, ale podľa mňa by mala prebiehať na národnej úrovni. A ak niektorý štát cíti, že tú modernizáciu potrebuje, mal by to robiť zo svojho rozpočtu.

Neviem ale pochopiť, prečo ideme naliať ďalšie miliardy do ukrajinských ozbrojených síl. Ako môžu európski predstavitelia vôbec povedať, že odstrašenie Ruska a mier na našom kontinente zabezpečíme tak, že vybudujeme silné ozbrojené sily Ukrajiny, ktoré budú vybavené najnovšími a najmodernejšími zbraňovými systémami.

Už teraz je tam obrovské množstvo zbraní, ktoré tam západ poslal. Nikde som ale nepočul, akým spôsobom bude nad tým všetkým zabezpečená kontrola po skončení toho konfliktu. Lebo raz sa to určite skončí. Akým spôsobom bude zabezpečená kontrola všetkých tých zbraňových systémov a aj tých post – Banderovských skupín, ktoré sa budú vytvárať a ktoré budú cestovať do Európy?

Ukrajinci majú výnimku a cestujú do Európy, ako keby už boli členmi EÚ, majú tieto možnosti. Toto ma znepokojuje viac, ako tých 800 miliárd na zbrojenie.

V tomto vidím do budúcnosti obrovské nebezpečenstvo, pretože ako som povedal, ten konflikt sa raz skončí. Ale akým spôsobom chce medzinárodné spoločenstvo, medzinárodné organizácie, jednoducho ktokoľvek zabezpečiť kontrolu nad tým, aby všetky tie zbrane nešli do Európy? Aby sa s tým neobchodovalo na čiernom trhu? A aby sa to celé neobrátilo proti nám, neboli pomocou toho spáchané nejaké teroristické činy? Toto ma z pohľadu toho spomínaného, trvalo udržateľného mieru zaujíma asi najviac…

Dúfajme, že sa nájde niekto príčetný, kto sa aj týmito vecami bude zaoberať. Podľa vášho odhadu, kedy by sa na Ukrajine mohlo dospieť k mieru?

Môj osobný odhad je tak september, október… Podľa informácií, ktoré mám k dnešnému dňu, to vidím na jeseň tohto roka.

V čom je politika západu úplne chybná a aké vlastnosti chýbajú európskym predstaviteľom? Podceňuje stále Európa Rusko? Prečo bolo vyslanie ukrajinských jednotiek na územie ruskej Kurskej oblasti úplnou hlúposťou a zlyhaním? Ako je možné, že Rusi dokážu svoje zbraňové systémy vyrábať oveľa lacnejšie, ako západné krajiny a prečo by naši vojaci nemali byť vyslaní na misiu do Pobaltia?

Odpovede na tieto otázky, ale aj mnoho iných, zaujímavých vyjadrení nájdete vo videorozhovore s generálom v.v. a členom predsedníctva hnutia Republika, PhDr. Jozefom Viktorínom.