Trend obmedzovania slobody prejavu v Európe silnie už niekoľko rokov a zasahuje aj najväčšie štáty EÚ. Nedávno sa na úplne novú úroveň dostal v Nemecku, a to rozsudkom Okresného súdu v Bambergu zo 7. apríla 2025, ktorý odsúdil novinára Davida Bendelsa na trest odňatia slobody vo výške sedem mesiacov podmienečne.

Rozhodnutie a jeho právny základ

Dôvodom odsúdenia Davida Bendelsa, novinára alternatívneho časopisu Deutschland-Kurier, bola publikácia satirickej fotomontáže (meme) na sociálnej sieti X. Na fotomontáži bolo vidieť nemeckú ministerku vnútra Nancy Faeser ako drží v ruke plagát s textom „Nenávidím slobodu prejavu“. Pri danej fotomontáži išlo jednoznačne o satiru, pretože nikomu súdnemu by nemohlo zísť na um, že by vedúca politička Nemecka oficiálne vystúpila s plagátom, v ktorom vyhlasuje nenávisť k slobode prejavu. To platí bez ohľadu na to, ako budeme hodnotiť jej kroky vo vnútornej politike. Ministerka však osobne podala na novinára trestné oznámenie a štátne zastupiteľstvo i Okresný súd v Bambergu sa tak fotomontážou zaoberali už v novembri 2024. Vtedy súd trestným rozkazom bez pojednávania odsúdil novinára na peňažný trest vo výške 210-dňovej sadzby. Publicista však podal proti trestnému rozkazu odpor, takže prišlo k pojednávaniu a o štyri mesiace neskôr ho súd odsúdil za trestný čin „Urážka a ohováranie zamerané proti osobám politického života“ podľa § 188 ods. 2 Trestného zákonníka (StGB)“. Uložil mu trest odňatia slobody sedem mesiacov podmienečne, pričom sa novinár musí ministerke aj verejne ospravedlniť. Pri troche irónie možno dodať, že keď štátny zástupca navrhoval dokonca trest osem mesiacov a sudca ho zmiernil „iba“ na sedem, tak bol vlastne „veľkorysý“. Snáď bude druhostupňový súd ešte veľkorysejší…

Právnym základom pre odsúdenie novinára sa stalo ustanovenie § 188 StGB „Urážka a ohováranie zamerané proti osobám politického života“. Ústavnosť špeciálnej skutkovej podstaty pre politický činné osoby riešil nemecký Spolkový ústavný súd ešte v 50. rokoch 20. storočia a prišiel k záveru, že špeciálna skutková podstata chrániaca politicky činné osoby nie je v rozpore s princípom rovnosti. Samozrejme, kvalifikácia podľa § 188 StGB sa však uplatňuje, iba ak bol čin spáchaný z dôvodov postavenia osoby vo verejnom živote. Tvrdenie alebo hodnotový úsudok páchateľa musí byť takisto dosť závažný na to, aby významne narušil verejnú činnosť dotknutej osoby spochybnením jej integrity, dôveryhodnosti alebo diskreditáciou. Bez prítomnosti týchto definičných znakov sa uplatňujú iba všeobecné ustanovenia StGB o urážke a ohováraní. Veľmi podstatná zmena však nastala v roku 2021, keď bol modifikovaný názov i skutková podstata trestného činu podľa § 188 StGB. Do názvu trestného činu okrem dvoch dovtedajších pojmov, označujúcich ohováranie (üble Nachrede und Verleumdung) pribudol aj pojem „urážka“ (Beleidigung) a v tomto zmysle sa zmenila aj skutková podstata daného trestného činu. Ustanovenie malo reagovať na fakt, že osoby politického života sú väčšmi vystavené útokom proti ich osobnej cti, a to aj v oblasti kyberpriestoru.

Ministerka vnútra a jej postoje

Nancy Faeser je predstaviteľkou vládnej Sociálno-demokratickej strany Nemecka (SPD; a prvá žena vo funkcii nemeckého ministra vnútra. Jej postoje sú dobre známe, a preto nie je prekvapením, že ju mnohí považujú za nepriateľku slobody prejavu. Je mimoriadne podozrievavá voči prejavom „ruského vplyvu“ a napr. začiatkom roku 2025 obvinila Vladimíra Putina, že podporuje migráciu, aby destabilizoval štáty EÚ. Takisto sa o Rusku vyjadrila, že vedie vplyvové operácie a chce ovplyvniť parlamentné voľby v Nemecku. Jej ministerstvo vnútra však nekompromisne postupuje nielen proti ruským, ale aj proti „čínskym agentom“, napr. pri obvinení asistenta poslanca Maximiliana Kraha zo strany AfD. Nancy Faeser podporuje i tvrdý postup voči osobám, ktoré sa pokúšajú v Nemecku poukazovať na izraelské zločiny v Gaze. Prejavilo sa to v apríli 2024, keď nemecká polícia rozohnala Kongres o Palestíne v Berlíne, ktorý organizovala ľavicová DiEM25. Na druhej strane sa ministerka zasadila aj o zaradenie nových otázok o Izraeli do testu pre nadobudnutie nemeckého občianstva, napr. „Aké výroky o Izraeli sú zakázané v Nemecku?“ alebo „Na akom právnom základe bol založený štát Izrael?“ Samozrejme, že Nemecko nesie veľkú historickú zodpovednosť za zločiny holocaustu a má právo takéto otázky formulovať, je však sporné, či práve v čase vojny v Gaze treba vnucovať migrantom z moslimských štátov určitú predstavu o Izraeli.

Nancy Faeser sa vo funkcii ministerky vnútra vehementne zasadzuje aj o „ochranu demokracie“. Uviedla: „Chránime našu demokraciu pred súčasnými hrozbami zvnútra aj zvonka. Podnikáme tvrdé kroky proti extrémistom, ktorí pohŕdajú našou demokraciou a ohrozujú ľudí v našej krajine.“ Medzi obľúbené návrhy ministerky patrí aj zmena ústavy, ktorá by zabezpečila „ochranu“ Spolkového ústavného súdu. S tým súvisí aj jej návrh na posilnenie právomocí Úradu pre ochranu ústavnosti. K jej ďalším predstavám patrí rozšírenie disciplinárnej zodpovednosti štátnych zamestnancov, aby sa uľahčila možnosť prepúšťať „nepriateľov demokracie“ z verejnej služby. Ministerka chce tiež uľahčiť rozpúšťanie podujatí pravicových extrémistov. Mnohé z daných návrhov sú zrejme mienené dobre, ale navrhovaná „ochrana demokracie“ môže ľahko eskalovať do potláčania základných práv a slobôd tých, ktorí nesúhlasia s vládou. Postup Nancy Faeser proti „nepriateľom demokracie“ vyvrcholil, keď v júli 2024 zakázala protivládny časopis Compact. Ministerka zároveň zakázala činnosť spoločnosti Conspect Film GmbH, ktorá sa zaoberá výrobou a distribúciou filmov a videí a v štyroch spolkových krajinách nechala prehľadať priestory tejto firmy. Účinky ministerského rozhodnutia však v auguste 2024 predbežne zrušil Spolkový správny súd. Práve ministerkine nekompromisné postupy boli dôvodom masívnej kritiky a aj Deutschland-Kurier publikoval uvedené satirické meme s jej modifikovanou fotografiou v súvislosti s obmedzovaním slobody prejavu.

Nemeckí politici a ich urážky

Ministerka Nancy Faeser nie je jedinou političkou, ktorá by využívala trestné právo voči svojim kritikom. Podľa počtu trestných oznámení v rokoch 2021 – 2024 sa na prvých dvoch miestach ocitli dvaja politici strany Bündniss90/Grünen (Zelení) – minister hospodárstva Robert Habeck (805 trestných oznámení) a ministerka zahraničia Annalena Baerbock (513). Po „zelených“ nasledujú až so skutočne veľkým odstupom liberálni a sociálnodemokratickí politici. Paradoxne, predstavitelia nesystémových strán (AfD, Linke, BSW) sa v takomto rankingu trestných oznámení neumiestnili, hoci ohováranie a urážky voči nim nie sú žiadnou zriedkavosťou. Na rozdiel od Zelených však zrejme ani ostrú kritiku nepociťujú ako „pohŕdanie majestátom“.

Hlavný nemecký denunciant, minister Robert Habeck, podal trestné oznámenie napr. na 64-ročného dôchodcu Stefana Niehoffa, ktorý na sociálnej sieti X vytvoril meme, v ktorom ministra označil za hlupáka. Použil slogan z reklamy na kozmetiku „Schwarzkopf Professional“ a modifikoval ho na „Schwachkopf Professional“ (Hlupák profesionál). Nasledovalo trestné oznámenie ministra a polícia vykonala u dôchodcu domovú prehliadku, pri ktorej mu zaistila počítač. Domová prehliadka za takú maličkosť sa stretla s verejnou kritikou, a preto konkrétny štátny zástupca vystúpil s tvrdením, že voči dôchodcovi konajú i pre podozrenie z podnecovania k nenávisti podľa § 130 StGB. Dotyčný dôchodca totiž na jar 2024 na platformu X nahral obrazový súbor, na ktorom je predstaviteľ SS s plagátom „Nemci nekupujú u Židov“, ako aj text „Skutoční demokrati! Už sme to tu všetko mali!“ V skutočnosti však daný súbor nebol schvaľovaním SS, práve naopak. Dôchodca týmto meme reagoval na kampaň s výzvami na bojkot známej mliekarenskej firmy Müllermilch. Tá sa spustila kvôli faktu, že sa majiteľ firmy Theo Müller, inak dlhoročný člen strany CSU, stretol s Alice Weidel, vedúcou predstaviteľkou strany AfD a diskutoval o jej programe – hoci jej neposkytol žiadnu podporu. Samozrejme, možno polemizovať o (ne)primeranosti dôchodcovej analógie, ale na trestné konanie by to stačiť nemalo. Žiaľ, zdá sa, že niektoré štátne orgány takto využívajú obvinenia zo šírenia nenávisti na legitimizáciu trestných konaní za urážku politikov.

Zaujímavo sa vyvíja aj trestné konanie proti mužovi z Kaiserslauternu, ktorý v roku 2021 na svojom verejnom profile na Facebooku hanlivo označil Angelu Merkel pri jej návšteve regiónu za „hlúpu pobehlicu“ (dumme Schlampe). Napísal: „Merkel v Ahrtali… že sa tá hlúpa pobehlica nehanbí…“ Kvôli tomuto vyjadreniu sa začalo trestné konanie a muža odsúdil Okresný súd (AG) v Kaiserslauterne podľa § 188 StGB na peňažný trest. Samozrejme, odvolal sa a Krajinský súd (LG) v Kaiserslauterne tento rozsudok zrušil. Zobral totiž do úvahy fakt, že obžalovaný mal iba 417 priateľov a tento obmedzený okruh adresátov vnímal ako podstatný pre nedôvodnosť obžaloby. Jeho rozhodnutie ale neskôr zrušil Vyšší krajinský súd (OLG) v Zweibrückene, ktorý vnímal daný skutok ako trestný a vrátil vec inému senátu LG na prerokovanie.

Porovnanie so Slovenskom

Nemecký trend brániť politikov pred urážkami prostriedkami trestného práva sa môže ukázať ako veľmi nešťastný. Trestné právo je prostriedok ultima ratio, ktorý má štát používať len v najzávažnejších situáciách. Samozrejme, že určité vyjadrenia o politikoch môžu byť trestnými činmi, najmä pri výzvach na násilie, ale principiálne by sa urážky mali riešiť prostredníctvom nástrojov ochrany osobnosti podľa občianskeho práva. Pre politikov je akiste veľmi príjemné, ak kvôli útokom voči nim koná štátna moc ex offo a prenasleduje tých, ktorí ich urážajú alebo ohovárajú. Skúsme si však predstaviť, že by na Slovensku platili podobné zákony ako v Nemecku a štátna moc by postupovala rovnako. Ak by sa odsudzovali ľudia za fotomontáže podľa prípadu Davida Bendelsa, bolo by na Slovensku naozaj mnoho odsúdených. Publicisti zo Zomri, Cynickej obludy a spol. by na nemeckú legislatívu určite doplatili vysokými trestami a pri troche predstavivosti vyšetrovateľov by sa ich fotomontáže zo Slavína dali ľahko spojiť aj s pravicovým extrémizmom. Nedobre by tiež dopadli aktivisti z námestí či z Facebooku, známi svojimi urážkami členov vlády. Nuž a napokon aj mnohí novinári z Denníka N, Aktualít či Sme by mohli byť stíhaní za výroky, ktoré už dávno prekročili „nemeckú“ hranicu trestnosti pri verejných prejavoch. Majú však šťastie, že svoje hanlivé články píšu na Slovensku a nie v Nemecku…

Na druhej strane však nepriatelia slobody prejavu pôsobia aj na Slovensku, dokonca priamo v slovenských štátnych inštitúciách, napr. v Národnom bezpečnostnom úrade (NBÚ). Táto inštitúcia v roku 2022 zablokovala štyri nepohodlné médiá, a to bez toho, že by ich o zákroku čo i len informovala. O tom, že im neposlala žiadne odôvodnenie a ani len neidentifikovala texty, kvôli ktorým pristúpila k takému extrémnemu zákroku, netreba hovoriť. Pochopiteľne, existujú aj extrémnejšie nástroje boja proti slobode prejavu než v rokoch 2020 – 23 a po prípadnej zmene moci v budúcich voľbách sa víťazné strany môžu opäť pokúsiť o „ochranu demokracie“. Nedá sa vylúčiť, že tentokrát by to neskončilo „iba“ blokovaním nepohodlných médií, ale prišlo by aj k zmenám v trestnom práve – zrejme by sa znovu objavil návrh trestného činu šírenie nepravdivej informácie, ktorý vtedajšej ministerke Márii Kolíkovej neprešiel. Po skúsenostiach z rokov 2020 – 23 sa dá tiež nedá vylúčiť, že ak by v budúcich voľbách zvíťazila terajšia opozícia, mohla by aj na Slovensku zaviesť „ochranu majestátu“ a začať využívať trestné právo na jeho vynútenie.

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.