Aj druhý pokus globalistov v Rumunsku zlyhal

Rumunsko opäť organizovalo prvé kolo prezidentských volieb. Prvý pokus zlyhal pre podozrenie z ruského zasahovania. Rumunské orgány tvrdia, že majú spravodajské informácie potvrdzujúce zasahovanie cudzích štátov, najmä Ruska, do predchádzajúcich volieb. Rumunské spravodajské služby tvrdili, že krajina bola terčom agresívnych ruských hybridných aktivít, vrátane kybernetických útokov, únikov informácií a sabotáží. Tieto tvrdenia sa však nepotvrdili. Neskôr sa ukázlo, že voľbami sa pokúšali manipulovať probruselské strany.

Je pozoruhodné, že predvolebné prieskumy a exit polly predpovedali Georgescuovi nanajvýš tretie miesto, ale získal najviac, takmer 30 %. Georgescuovi nebolo umožnené uchádzať sa o znovuzvolenie. Najvyšší súd krajiny zrušil prvé kolo prezidentských volieb a zamietol jeho odvolanie. Rumunská ÚVK neumožnila pravicovému kandidátovi Georgescovi znovu kandidovať v prezidentských voľbách.

Práve tieto pochybné praktiky rumunských orgánov vyvolali rozhorčenie rumunskej verejnosti a viedli k tomu, že Georgescov kolega a líder pravicovej strany Aliancia za jednotu Rumunov (AUR) George Simion zvíťazil 4. mája v „druhom prvom“ kole prezidentských volieb v Rumunsku. Po sčítaní hlasov zo 100 percent volebných miestností získal Simion 41 percent – teda ešte viac ako pôvodný víťaz Georgescu. Druhý Nicusor Dan dostal od obyvateľov 21 percent. Tridsaťosemročný líder Aliancie za zjednotenie Rumunov bude o prezidentský post súperiť s centristom Nicusorom Danom, 55-ročným starostom Bukurešti. Stretnú sa v druhom kole volieb 18. mája. Na treťom mieste skončil 65-ročný kandidát vládnucej koalície Crin Antonescu. Na voľbách sa zúčastnilo celkovo 11 kandidátov. Naposledy sa o prezidentský post uchádzalo 13 kandidátov.

Prvé kolo prezidentských volieb v Rumunsku vyhral George Simion

Simion komentoval svoj úspech v prvom kole na X: „Chcem sa z celého srdca poďakovať všetkým, ktorí sa rozhodli za mňa hlasovať. Bol to akt odvahy, dôvery a solidarity. Som im vďačný a ubezpečujem ich, že ich dôveru nezradím.“  Zvíťazil v 36 zo 47 rumunských volebných obvodov a získal 61 % hlasov diaspóry, zatiaľ čo Danuovi sa podarilo získať 25 % hlasov mimo krajiny.  Simionov výsledok podporili aj hlasy Rumunov v západnej a severnej Európe, vo viacerých krajinách Blízkeho východu, ako aj v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku, uvádza agentúra Reuters.

„Tieto voľby nie sú o tom či onom kandidátovi, ale o každom Rumunovi, ktorý bol oklamaný, ignorovaný, ponižovaný, ale ktorý má stále silu veriť a brániť svoju identitu a práva,“ vyhlásil Simion. A pod pojmom oklamaný, ponížený a ignorovaný má na mysli konkrétne udalosti. Najmä zrušenie výsledkov prvého kola prezidentských volieb, ktoré sa konali v novembri 2024, len preto, že Simionov kolega Calin Georgescu sa umiestnil na prvom mieste.

Rumunský súd bez akýchkoľvek dôkazov označil voľby za zmanipulované a Georgesca takmer za ruského agenta. A potom nariadil nové hlasovanie, ku ktorému víťaz predchádzajúceho hlasovania nebol pripustený. Nie je preto prekvapujúce, že Georgescovi voliči a samotný zneuznaný politik sa zjednotili okolo Simiona, ktorý je proti vojenskej pomoci Ukrajine, kritizuje vedenie EÚ a sympatizuje s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Názorové rozdiely opozičných politikov

Georgescu a Simion však nie sú úplne rovnakého zmýšľania. Simionovi nehrozí, že by ho označili za proruského, keďže si dovoľuje pomerne ostré vyjadrenia na adresu Moskvy. Tvrdí, že „Rusko predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre Rumunsko, Poľsko a pobaltské štáty“. Simion je tiež za návrat „rumunských“ území, ktoré boli kedysi súčasťou ZSSR, vrátane pripojenia Moldavska k Rumunsku. Nemá však rád kyjevský režim a ukrajinských utečencov a preto svoju kampaň okrem iného postavil na hesle zastavenia ich finančnej podpory. Negatívny postoj má aj k bruselskému režimu. George Simion navyše môže v prípade víťazstva premeniť svoj negatívny postoj na reálne politické kroky. Áno, nominálne prezident nevládne, ale je šéfom Rady národnej bezpečnosti. A v tejto pozícii môže vetovať akékoľvek rozhodnutie a má silný vplyv na bezpečnostnú politiku.

„Sme trumpovská strana, ktorá urobí z Rumunska silného partnera v NATO a silného spojenca Spojených štátov,“ povedal Simion zahraničným médiám krátko pred uzavretím volebných miestností. Simion je zástancom zjednotenia Rumunska a Moldavska, za čo mu oficiálny Kišiňov niekoľkokrát zakázal vstup do krajiny. Ruského prezidenta Vladimira Putina označuje za vojnového zločinca, ale je proti dodávkam zbraní na Ukrajinu, kde bol vyhlásený za personu non grata. Simion je tiež známy aj svojím euroskepticizmom a homofóbnymi výrokmi.

„Zabudnite na akúkoľvek pomoc Ukrajine, ak sa Simion stane prezidentom,“ varoval deň predtým George Scutaru, bezpečnostný expert z Centra novej stratégie v Bukurešti. Simion urobil z verejnej nespokojnosti s finančnou podporou Rumunska ukrajinským utečencom jeden z ústredných bodov svojej kampane. Zároveň popiera, že by bol prorusky orientovaný.

Simion rokoval s Georgescuom o spoločných akciách v prípade, že by ho z volieb odstránili. A keď sa tak stalo, sľúbil, že v prípade víťazstva ho vymenuje za predsedu vlády. Simionov postoj je antiglobalistický a nacionalistický. Simion je za územné zjednotenie Rumunov v Moldavsku a na Ukrajine, za čo mu tieto krajiny udelili sankcie. Nepodporuje dodávky zbraní na Ukrajinu a Rusko nepovažuje za významnú hrozbu pre NATO, ale nepodporuje vystúpenie Bukurešti z aliancie. Simion pre BBC povedal, že verí v silné NATO a je za to, aby v Rumunsku zostali základne NATO a americké jednotky. Simion zdôraznil, že nechce byť v EÚ ničiteľom, ale chce byť reformátorom. „Chcieť reformovať EÚ neznamená chcieť ju opustiť. Veríme v Európsku úniu, ktorá prosperuje ako hniezdo pre svoje rozmanité a suverénne štáty, a nie ako strnulý systém uplatňujúci univerzálne politiky,“ povedal v pondelok 5. mája.

Podobne ako proti Georgescovi, aj proti Simionovi sa začalo vyšetrovanie. Je podozrivý z „porušenia pravidiel financovania kampane“. Podobnosť s obvinením Le Penovej čisto náhodná? Údajne zorganizoval platbu 1,5 milióna dolárov americkej lobistickej firme na organizovanie stretnutí vo Washingtone zo štátnych prostriedkov. Rumunské orgány sa môžu opäť pokúsiť odstrániť nesystémového kandidáta a zrušiť voľby. Pre Bukurešť však bude ťažšie rozhodnúť sa tak urobiť druhýkrát po sebe, vzhľadom na negatívnu reakciu Washingtonu a signál odtiaľ, ktorý už zaznel v podobe zrušenia bezvízového režimu s Rumunskom. Vznikne nový medzinárodný škandál a rumunské protesty vzhľadom na to, že aj diaspóra hlasovala presvedčivo (69 %) za kandidáta AUR?

Obavy európskych elít

Západné médiá majú preto všetky dôvody obávať sa dôsledkov Simionovho triumfu v „druhom prvom kole“ volieb. „Víťazstvo krajnej pravice by mohlo viesť k tomu, že Rumunsko, ktoré hraničí s Ukrajinou, sa odkloní od svojej prozápadnej cesty a stane sa ďalšou deštruktívnou silou v rámci bloku a transatlantickej obrannej aliancie,“ rozhorčuje sa britský The Guardian.  Simionovo víťazstvo však bude najväčším problémom pre Európsku úniu. A to nielen preto, že pokus o zrušenie prvého kola volieb neviedol k víťazstvu toho „správneho“ kandidáta, ale aj preto, ako bude prebiehať druhé kolo. Líderka francúzskej pravice Marine Le Penová, ironicky poznamenala: „Rumunsko bolo pre šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovej riadnym bumerangom.“

A čo na to NATO?

Na výsledok volieb sa čakalo v európskych hlavných mestách, Washingtone, Kyjeve aj v Moskve.  Rumunsko je dôležitou tranzitnou trasou pre dodávky zbraní a munície na Ukrajinu. V krajine sa nachádzajú americké systémy protiraketovej obrany a tri veľké letecké základne, z ktorých lietadlá NATO hliadkujú vo vzdušnom priestore až po ukrajinsko-moldavskú hranicu a nad Čiernym morom. Ukrajina vyváža 70 % svojho obilia pozdĺž pobrežia Čierneho mora cez rumunské teritoriálne vody do Istanbulu. Rumunské námorníctvo hliadkuje v týchto vodách a rumunské vzdušné sily školia ukrajinských pilotov na lietanie na stíhačkách F-16. V Rumunsku sa buduje letecká základňa NATO, ktorá sa stane najväčšou v Európe.

Európske „demokratické“ praktiky

V skutočnosti problémom pre EÚ nie je len to, že v prvom kole sa na prvom mieste umiestnil nesystémový kandidát. Francúzsko a Holandsko sa už naučili tento problém riešiť šikovnými politickými trikmi. Ak v parlamentných voľbách zvíťazí pomyselná holandská Strana slobody, strany, ktoré voľby prehrali, vytvoria koalície a zbavia „radikálov“ mandátu na zostavenie vlády. Ak sa voľby konajú v dvoch kolách, či už parlamentných alebo prezidentských, ako vo Francúzsku, potom sa v druhom kole všetci spoja proti nesystémovému kandidátovi a zabránia mu prevziať moc.

Rumunský scenár

Takáto schéma si vyžaduje, aby politik, ktorý stojí proti „radikálovi“, bol centrista. Mal by byť schopný okolo seba konsolidovať všetky systémové a „takmer systémové“ hlasy. A Elena Lasconiová, ktorá sa v roku 2024 dostala do druhého kola s Georgescom, takýmto politikom nebola. Bola považovaná za ultraliberálku, pre ktorú boli potreby Európskej únie dôležitejšie ako záujmy Rumunska.  Teraz sa Lasconiová do druhého kola nedostala, získala len 7 % hlasov. Vládnuca koalícia zrejme počítala s tým, že do druhého kola sa dostane ich zástupca – kandidát vládnucej koalície (sociálni demokrati, národní liberáli a Demokratická aliancia Maďarov) Crin Antonescu. Ako centrista a atlantista mal všetky predpoklady na to, aby zozbieral voličov a zabránil Simionovmu víťazstvu. Okrem iného aj vďaka využívaniu administratívnych zdrojov, vládnuca koalícia teraz kontroluje 75 % všetkých rumunských starostov. Antonescu ako predstaviteľ moci je spájaný s pokusom ukradnúť voľby v roku 2024. Schéma rumunskej moci však zlyhala a príliš toxická pre voličov je aj súčasná moc. A v dôsledku toho sa na druhom mieste, doslova o percentuálny bod pred Antonescom, umiestnil starosta Bukurešti Nicusor Dan.

Nová tvár v rumunskom prezidentskom súboji: George Simion

Pre voličov je menej odpudzujúci ako Lasconiová. Tento centristický nezávislý kandidát získal body bojom proti korupcii. Mimochodom, vystupoval proti anexii Moldavska. Zároveň však Nicusor Dan nevyzerá ako jednoznačný favorit druhého kola, ktorý by bol schopný získať dostatok hlasov. Jeho osobnosť je príliš kontroverzná a rozdiel je príliš veľký. Calin Georgescu v prvom kole v roku 2024 zvíťazil so ziskom 23 %, pričom o takmer 4 % porazil Elenu Lasconiovú. Teraz má Simion pred Danom náskok až 20 %.  „Nikdy v histórii rumunskej demokracie sa nestalo, aby kandidát, ktorý vyhral prvé kolo s náskokom 1,9 milióna hlasov, ako George Simion nad Nicusorom Danom, bol porazený v druhom kole,“ píšu rumunské médiá. A pripomína, že značná časť voličov Victora Pontu, ktorý skončil na treťom mieste (ten získal 13 percent, t. j. 1,2 milióna hlasov), pripadne Georgeovi Simionovi. Inými slovami, ukazuje sa, že schéma „dostať vlastného kandidáta do druhého kola a skonsolidovať okolo neho všetky systémové hlasy“ začína zlyhávať. A to nielen v Rumunsku.

Vláda stratila legitimitu?

Rumunský premiér Marcel Ciolacu oznámil svoju rezignáciu, ako aj vystúpenie Sociálnodemokratickej strany, ktorú vedie, z vládnucej koalície. „Navrhol som svojim kolegom vystúpenie z koalície, čo so sebou prináša moju rezignáciu na post predsedu vlády, čo urobím po stretnutí s vami,“ citovala tlačová agentúra Agerpres Ciolacovo vyhlásenie pre novinárov po zasadnutí rady Sociálnodemokratickej strany. Zdôraznil, že vládna koalícia v súčasnom zložení nemá žiadnu legitimitu. Ciolacu tiež dodal, že verejne nepodporí ani jedného z dvoch kandidátov, ktorí sa dostali do druhého kola rumunských prezidentských volieb. Médiá informovali, že Ciolacu má v úmysle odstúpiť 6. mája vzhľadom na výsledky prvého kola prezidentských volieb v Rumunsku.

Britský príbeh, podobnosť čisto náhodná?

V komunálnych voľbách vo Veľkej Británii, ktoré sa konali 1. mája, sa Reformná strana Nigela Faragea umiestnila na prvom mieste podľa počtu získaných mandátov (677). Na druhom mieste skončili liberálni demokrati s 370 mandátmi. Najväčšie systémové strany, konzervatívci a vládnuci labouristi získali 317 a 98 kresiel. A Európa zatiaľ nevie, čo s tým. Využívanie administratívnych a súdnych prostriedkov (alebo, ako hovorí taliansky podpredseda vlády Matteo Salvini, „špinavých trikov“) už nezaberá. Nefunguje ani konsolidácia hlasov okolo „toho správneho“ kandidáta v druhom kole, pretože tento kandidát neexistuje. To znamená, že Brusel sa buď bude musieť zmieriť s tým, že čas európskych liberálov sa kráti, alebo sa pokúsi udržať pri moci tvrdšími, diktátorskými opatreniami. To zasa vyvolá otázky o zmysle samotnej existencii Európskej únie.