Európska komisia predstavila ohromujúci plán v hodnote 600 miliárd eur, ktorý je zameraný na centralizáciu kontroly nad energetickou sieťou kontinentu. Projekt je propagovaný ako „ekologický krok vpred“, kritici ho však považujú za ďalšie uchopenie moci Bruselu na úkor národnej suverenity štátov EÚ. Inými slovami ide o ďalší projekt nevyhnutný k vytvoreniu európskeho superštátu.

Ide o kolosálny projekt, zdôraznil Villamor. Jedná sa  totiž o bezprecedentnú investíciu zameranú na prepojenie národných sietí, modernizáciu infraštruktúry a zabezpečenie prechodu na zelenú ekonomiku v priebehu nasledujúceho desaťročia – kľúčový cieľ Európskej komisie pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej v jej predchádzajúcom aj súčasnom funkčnom období.

Deklarovaný cieľ je ambiciózny. Podľa samotnej Európskej komisie budú tieto investície použité na posilnenie cezhraničných elektrických prepojení, rozšírenie kapacity pre prenos a skladovanie energie ako aj na uľahčenie masívnej integrácie obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú nespoľahlivé a ťažko skladovateľné.

Plán, ktorý Brusel tvrdí, že predloží najneskôr do roku 2026, má za cieľ vytvoriť hlboko integrovanú štruktúru „prepojených elektrických sietí“, ktorá by umožnila vytvorenie jednotného trhu s energiou a v konečnom dôsledku by energetický dohľad prešiel plne pod kontrolu EÚ.

Zelená transformácia a energetická bezpečnosť

Oficiálne odôvodnenie tohto plánu sa opiera o dva hlavné argumenty: Na jednej strane je to potreba pokročiť v dekarbonizácii hospodárstva, aby sa splnili klimatické záväzky Európy. Na druhej strane je to naliehavá potreba posilniť energetickú bezpečnosť po kríze vyvolanej vojnou na Ukrajine a následným prerušením dodávok tradičných fosílnych palív.

Európska komisia a jej europarlamentní partneri z Európskej ľudovej strany (EPP) presadzujú myšlienku, že „byť zelený znamená byť vlastenecký“. Plán  má byť stratégiou na boj proti konzervatívnej kritike, ktorá sa týka nedostatku konkurencieschopnosti bloku vyplývajúceho z obmedzeného prístupu podnikov a občanov k energii. Kritici však tvrdia, že ide len o prázdne reči.

Brusel sa bráni tvrdením, že hoci sú investície do plánu vysoké (vyššie sme spomenuli, že ide o 600 miliárd eur), v strednodobom horizonte sa oplatia.

Podľa ENTSO-e (Európskeho združenia prevádzkovateľov elektrických sietí) by sa pri správnom rozvoji cezhraničnej energetickej infraštruktúry mohli dosiahnuť ročné úspory vo výške viac ako 38 miliárd eur. To, spolu so sľubom znížiť závislosť od vonkajších zdrojov (z krajín mimo bloku) a zlepšiť odolnosť systému, sa prezentuje ako nevyhnutný krok na prevenciu nových prípadov energetickej zraniteľnosti.

Teda aspoň tak znie oficiálna verzia. Skutočnosť je však oveľa menej optimistická. „Obnoviteľné zdroje energie nie je možné efektívne skladovať a závislosť od ich dodávok spôsobuje vážne problémy,“ zdôraznil Villamor.

Z tohto dôvodu vznikajú oprávnené pochybnosti a obavy. Nedávna energetická kríza na Pyrenejskom polostrove, ktorá bola sprevádzaná výpadkom elektrickej energie, ktorý na niekoľko hodín čiastočne paralyzoval veľké európske krajiny (Španielsko, Portugalsko a z časti aj Francúzsko), slúžila ako katalyzátor na urýchlenie prointegračnej rétoriky EÚ v oblasti energetiky.

Poslanci Európskeho parlamentu aj technickí úradníci poukázali na to, že väčšia cezhraničná energetická prepojenosť zasiahnutých krajín s Francúzskom by zmiernila dôsledky kolapsu. Tým však len podčiarkli názor, že „riešenie“ (budúcich elektrických kríz) spočíva v prenesení väčších právomocí na Brusel.

Politický rozmer

Villamor píše, že je pozoruhodné, že túto nedávnu udalosť už stihli eurokrati využiť  na zdôvodnenie naliehavosti nového európskeho energetického projektu. Dokonca  sa časovo zhoduje aj s politickým harmonogramom. Komisia už mesiace varuje pred „nedostatočnosťou“ iberskej elektrickej siete (sieť na celom Pyrenejskom polostreove) a potrebou posilniť prepojenie.

Na mieste je teda otázka : Išlo o skutočnú technickú chybu, alebo len o ďalšie umelo vytvorené zdôvodnenie na presadenie federalizačnej agendy Bruselu?

Villamor však varuje : Diskusia o energetike nie je len technická, ale má hlboký politický rozmer. Vytvorenie „skutočnej energetickej únie“, ako to požaduje Európska komisia, je jedným z kľúčových pilierov konsolidácie čoraz viac centralizovanej Európskej únie, ktorá prejavuje čoraz menej rešpektu k autonómii svojich členských štátov.

Elektrina nie je len infraštruktúra – je to prostriedok vplyvu. Podriadenie jej spravovania Bruselu predstavuje ďalší krok k vybudovaniu európskeho superštátu, ktorý mnohí občania odmietajú, pretože sa hlboko obávajú straty svojej národnej identity a demokratickej kontroly nad životne dôležitými sektormi.

Prečítajte si tiež:

• Kto môže za masívny výpadok prúdu na Pyrenejskom polostrove? Zistenia sú šokujúce
• Ukrajina dostala povolenie vyvážať viac elektriny do Európskej únie