Medzi Američanmi a Turkami nejde o ojedinelý spor. Ankara sleduje dlhodobo svoje záujmy a už v roku 1974 rozhodnutie Ankary obsadiť severný Cyprus značne rozhádalo Grécko a Turecko. Spory na južnom krídle NATO vtedy vyriešili Američania, dnes nemajú Američania takú pozíciu, aby problémy dokázali rýchlo vyriešiť.
To, že Obama podporil protierdoganovský puč v Turecku nebola chyba, ale kolosálna hlúposť. Jedna neúspešná americká akcia, ktorú spackali v CIA (ak nespackali, tak otáznikov pribúda) znamenala, že Turecko začalo draftovať na ruskú stranu, čo sa pre Američanov prejavilo značne negatívne.
Turci okrem toho, že s prehľadom odmietli americký nátlak v otázke S-400, odmietli Američanom platiť výpalné za predražené a v porovnaní z S-400 nemoderné Patrioty, spoločne s Rusmi riešia situáciu na Blízkom východe, pričom treba podčiarknuť, že na Rusoch značne autonómne.
Na rozdiel od Američanov to však Rusi akceptujú. Doba sa však mení, dnes už môžu Američania strašiť len toho, kto sa dá. Minimálne na Čínu, Rusko, Irán, Turecko, Venezuelu už americké hrozby neplatia a podľa toho čo sa deje na Kaukaze, Ukrajine alebo v Strednej Ázii môžeme byť čoskoro svedkami ďalších zaujímavých pohybov na medzinárodnej scéne.
Rusku existujúce rozpory medzi Tureckom a USA prídu len vhod. Ak by Američania pokračovali aj ďalej v kopení vlastných chýb, a to by sa aj ďalej odrážalo v napätí medzi Tureckom a USA, nemusia sa Rusi ani veľmi snažiť, aby ich vplyv na Blízkom východe úspešne rástol.
Ak Ankara naozaj splní čo naznačila a kúpi ruské Su-35 namiesto amerických F-35, tak sa ocitnú aj celkom zaujímavé peniaze na ruskom stole. To zase vyvolá novú hystériu v americkom Kongrese a obligátne trieskanie novými sankciami po stole. Možno je už načase, aby Američania začali čítať Jiráska a jeho román “Proti všem”.