Môj profil 
Predplatné
Operácia Prameň mieru, ako Ankara nazvala vojenský zásah na severe Sýrie, má podľa veľvyslankyne štyri strategické ciele, ktorými sú: “Ochrana tureckých hraníc a jeho občanov, neutralizácia všetkých teroristických skupín (na severe Sýrie)… záchrana Sýrčanov žijúcich v danej oblasti pred útlakom teroristov a zabezpečenie bezpečného a dobrovoľného návratu Sýrčanov (utečencov)” z Turecka späť do vlasti.
Ügdülová v tejto súvislosti uviedla, že pod pojmom teroristické organizácie Turecko myslí Stranu kurdských pracujúcich (PKK), sýrske kurdské Oddiely ľudovej obrany (YPG) a kurdskú Zjednotenú demokratickú stranu (PYD), pričom zdôraznila, že za teroristické organizácie ich označili “aj vysokí predstavitelia Spojených štátov”.
“A samozrejme aj Islamský štát (IS), je veľmi dôležité zdôrazniť, že tam zahŕňame aj IS. Neutralizujeme každý jeho element,” dodala turecká diplomatka.
Veľvyslankyňa z hľadiska cieľov Ankary vyzdvihla dôležitosť návratu sýrskych utečencov z Turecka späť do vlasti. “Ako iste viete, prichýlili sme približne štyri milióny utečencov, z čoho 3,5-3,6 milióna sú Sýrčania… Ako si určite viete predstaviť, nie je to pre nás už udržateľný stav, pretože sme (na tento účel) minuli z našich vreciek už 40 miliárd dolárov (36,2 miliardy eur),” spresnila Ügdülová.
Veľvyslankyňa podľa svojich slov verí, že dlhodobá “mohutná vojenská prítomnosť” Turecka na severe Sýrie nie je z pre Ankaru žiaduca okrem iného aj preto, že by nebola “finančne udržateľná”.
Turecko sa z hľadiska stabilizácie situácie v oblasti, kde momentálne operuje, spolieha aj na pomoc spojencov a partnerov, pričom Ankara bude túto podporu “potrebovať” a nemôže v danej situácii ostať “osamotená”, dodala veľvyslankyňa.
Správy o tom, že sa sýrski Kurdi dohodli na spolupráci s vládou prezidenta Bašára Asada, Ügdülová nevedela potvrdiť. Podľa jej názoru môže ísť o špekuláciu, keďže “YPG a PKK sa usilujú o vytvorenie štátiku na severe Sýrie”, a preto by takáto dohoda podľa jej slov bola “proti záujmom Sýrie”. Zdôraznila v tejto súvislosti, že cieľom Turecka je “zachovať územnú integritu” svojho južného suseda.
Turecká diplomatka taktiež reagovala na obavy z toho, že turecká operácia v oblasti, kde sa nachádzajú internačné tábory pre bojovníkov IS a ich rodiny, môže viesť k ich úniku na slobodu. Mimo tzv. bezpečnej zóny, ktorú chce Turecko na severe Sýrie za pomoci armády zriadiť, sa nachádza “až 90 percent táborov a Turecka sa preto netýkajú”, uviedla Ügdülová.
“O tábory pod našou kontrolou sa samozrejme postaráme,” povedala veľvyslankyňa, pričom zdôraznila, že jediným dlhodobým riešením je “repatriácia (zahraničných) teroristov z IS a ich rodín” späť do Európy, kde by “mali byť súdení”.
Turecko už siedmy deň podniká v Sýrii ofenzívu proti sýrskym kurdským Oddielom ľudovej obrany (YPG), ktoré vníma ako “teroristov”, pričom ich deklarovaným cieľom sú aj bojovníci z IS. YPG boli rozhodujúcim spojencom USA a západných veľmocí v boji proti IS, keď v časti Sýrie, aj susedného Iraku, vyhlásila táto organizácia samozvaný kalifát.
Turecká operácia vyvolala rozsiahlu medzinárodnú kritiku a varovania Spojených štátov a Európskej únie pred možnými sankciami. USA napokon aj v pondelok večer uvalili sankcie na troch tureckých ministrov a dve ministerstvá a Ankare pohrozili ďalšími.
Na ukončenie ofenzívy tureckej armády proti Kurdom v severovýchodnej Sýrii vyzvali v nedeľu okrem iných aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Pre situáciu na severe Sýrie zasadla v piatok taktiež Bezpečnostná rada OSN. Prijatie vyhlásenia, ktoré obsahovalo výzvu k Turecku, aby zastavilo svoju vojenskú ofenzívu v severovýchodnej Sýrii, však zablokovalo Rusko.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
