Globálne otepľovanie, vojna a inflácia – zdá sa, že svet zachvátila kríza. Americký ekonóm Nouriel Roubini, ktorý predpovedal globálnu finančnú krízu, v rozhovore pre Der Spiegel vymenoval a zhodnotil desať naliehavých „megahrozieb” pre ľudstvo.

Profesor Roubini, želáte si, aby sa vaša prezývka „Dr. Rock” zmenila na „Dr. Realista”. Vo svojej novej knihe však opisujete „desať megahrozieb”, ktoré spochybňujú našu budúcnosť. Je to trochu pochmúrne, nemyslíte?

Hrozby, o ktorých píšem, sú reálne, to nikto nepopiera. Vyrastal som v Taliansku v 60. a 70. rokoch. Nemal som obavy z vojny medzi veľmocami a jadrovej zimy, pretože ZSSR a Západ boli v procese uvoľnenia. Nikdy som nepočul slovné spojenie „zmena klímy” alebo „globálna pandémia”. A nikto sa neobával, že roboty vytlačia ľudí z ich pracovných miest. Mali sme voľnejší obchod a globalizáciu, žili sme v stabilných demokraciách, aj keď nie dokonalých. Štátny dlh bol nižší, obyvateľstvo bolo mladšie, dôchodkový a zdravotný systém nemal žiadne nedofinancované záväzky. V takomto svete som vyrastal. A teraz sa musím starať o všetko naraz – a nielen o seba.

Naozaj je to tak? Alebo máte pocit, že ste hlasom volajúceho na púšti?

Bol som vo Washingtone na zasadnutí MMF. Ekonomický historik Niall Ferguson vo svojom prejave uviedol, že máme šťastie, že čelíme hospodárskej kríze, aká bola v 70. rokoch, a nie vojne, aká bola v 40. rokoch. Poradcovia pre národnú bezpečnosť sa obávajú vstupu NATO do rusko-ukrajinského konfliktu a kolízneho kurzu Iránu a Izraela. A dnes ráno som čítal, že Bidenova administratíva očakáva, že Čína čoskoro zaútočí na Taiwan. Objektívne sa tretia svetová vojna už fakticky začala, najmä na Ukrajine a v kybernetickom priestore.

Zdá sa, že politici sú šokovaní „synchronizáciou” súčasných veľkých kríz. Ako by sa mali stanoviť priority?

Samozrejme, najprv by sa malo riešiť Rusko a Ukrajina, a až potom Irán, Izrael a Čína. Netreba však zabúdať ani na infláciu a recesiu, teda stagfláciu. Eurozóna už trpí recesiou a vidím ju ako dlhú a nepríjemnú. V Spojenom kráľovstve je situácia ešte horšia. Zdá sa, že pandémia bola zastavená, ale čoskoro sa môžu objaviť nové kmene vírusu COVID. Klimatické zmeny sú pomalou katastrofou, ktorá naberá na obrátkach. Pre každú z desiatich hrozieb opísaných v mojej knihe si viem predstaviť 10 príkladov – aktuálnych, nie dlhodobých. Chcete, aby som vymenoval tie, ktoré sa týkajú globálneho otepľovania?

Pokračujte.

Toto leto bolo na celom svete, vrátane Spojených štátov, sucho. V blízkosti Las Vegas bolo také silné, že vo vyprahnutých jazerách sa objavovali telá gangstrov z 50. rokov. V Kalifornii poľnohospodári predávajú práva na vodu, pretože pestovanie plodín sa stalo nerentabilným. A na Floride je poistenie domov v pobrežných oblastiach cenovo nedostupné. V dôsledku toho sa bude musieť polovica Američanov presťahovať na Stredozápad alebo do Kanady. Žiadne špekulácie, čistá veda.

Ďalšou hrozbou, ktorú opisujete, je tlak USA na Európu, aby obmedzila obchodné vzťahy s Čínou a neohrozila vojenskú prítomnosť USA na kontinente. Nakoľko je tento scenár pravdepodobný?

Už sa realizuje. USA nedávno zakázali vývoz polovodičov na umelú inteligenciukvantové výpočty a vojenské účelyčínskym spoločnostiam,. Európania budú chcieť naďalej obchodovať s USA a Čínou, ale z dôvodov národnej bezpečnosti to nebude možné. Obchod, financie, technológie a internet sa rozdelia na dve časti.

V Nemecku prebieha diskusia o tom, či predať časť hamburského prístavu čínskej štátnej spoločnosti Cosco. Aká je vaša rada?

Musíme analyzovať účel tejto dohody. Nemecko už urobilo veľkú chybu, keď sa dostalo do závislosti od ruskej energie. Čína by určite vojensky nenapadla nemecké prístavy, ako by to mohla urobiť v Ázii a Afrike. Jediným ekonomickým argumentom pre takúto dohodu je však možnosť odvetného úderu, akonáhle budú v Číne obsadené európske továrne. V opačnom prípade je táto myšlienka nanič.

Hovoríte o snahe Ruska a Číny vytvoriť alternatívu k doláru a systému SWIFT. Zatiaľ sa to však nedarí.

Nejde len o platobné systémy. Čína predáva lacnú technológiu 5G po celom svete, ktorá sa dá využiť na špionáž. Pýtal som sa prezidenta jednej africkej krajiny, prečo ho kupuje z Číny a nie zo Západu. Povedal, že sme malá krajina a niekto nás aj tak bude špehovať, tak prečo nepoužiť čínsku technológiu, je lacnejšia. Čína buduje hospodársku, finančnú a obchodnú moc v mnohých častiach sveta.

Nahradí čínsky jüan z dlhodobého hľadiska dolár?

Bude to trvať dlho, ale Číňania vedia plánovať dopredu. Navrhli, aby Saudi stanovili ceny a účtovali si za ropu, ktorú im predávajú, poplatky v jüanoch. Ich platobné systémy sú zložitejšie ako ktorékoľvek iné na svete. Miliarda Číňanov používa Alipay a WeChat pay na vykonávanie transakcií každý deň. V parížskych butikoch Louis Vuitton už môžete nakupovať pomocou tejto aplikácie.

V 70. rokoch sme tiež mali energetickú krízu, vysokú infláciu a stagnáciu – tzv. stagfláciu. Deje sa niečo podobné aj teraz?

Dnes je situácia ešte horšia. Vtedy sme nemali obrovský verejný a súkromný dlh ako dnes. Ak by centrálne banky zvýšili úrokové sadzby, aby čelili inflácii, mnohé zombie spoločnosti, tieňové banky a vládne agentúry by skrachovali. Tú ropnú krízu spôsobilo len niekoľko geopolitických šokov, dnes je ich viac. Len si predstavte, aké dôsledky by mal útok Číny na Taiwan, ktorý vyrába 50 % všetkých polovodičov na svete a 80 %  čipov vysokej kvality. Bol by to globálny otras. Dnes sme viac závislí od polovodičov ako od ropy.

Ste veľmi kritický voči centrálnym bankám a ich slabej menovej politike. Je medzi nimi nejaká, ktorá robí všetko správne?

Všetky sú neschopné. Buď budú bojovať proti inflácii vysokými úrokovými sadzbami, čo spôsobí prudký pokles ekonomickej výkonnosti reálnej ekonomiky a finančných trhov, alebo sa zľaknú a prejdú na nezvyšovanie sadzieb a inflácia bude naďalej rásť. Myslím si, že druhá možnosť po Bank of England hrozí FED a ECB.

Na druhej strane, vysoká inflácia môže byť prospešná tým, že absorbuje vládny dlh.

Áno, ale zároveň sa tým zvyšujú náklady na nový dlh. Keď inflácia rastie, veritelia si účtujú vyššie úrokové sadzby. Uvedieme príklad: ak inflácia vzrastie z 2 % na 6 %, sadzby štátnych dlhopisov USA by museli vzrásť zo 4 % na 8 %, aby naďalej prinášali rovnaký výnos, a náklady na súkromné pôžičky na hypotéky a podnikateľské úvery by boli ešte vyššie. Mnohé spoločnosti to bude stáť oveľa viac, pretože musia ponúknuť oveľa vyššie úrokové sadzby ako štátne dlhopisy, ktoré sa považujú za bezpečné. V súčasnosti máme taký veľký dlh, že niečo také by mohlo viesť k úplnému hospodárskemu, finančnému a menovému kolapsu. A to ani nehovoríme o hyperinflácii ako vo Weimarskej republike, ale jednoducho o inflácii nižšej ako 10 % ročne.

Hlavným rizikom, ktoré v knihe opisujete, je zmena klímy. Nie je rastúci dlh druhoradý vzhľadom na možné dôsledky klimatickej katastrofy?

Musíte sa obávať všetkého naraz, pretože všetky megahrozby sú navzájom prepojené. Príklad: v tejto fáze neexistuje spôsob, ako výrazne znížiť emisie CO2 bez toho, aby došlo k poklesu hospodárstva. Hoci rok 2020 znamenal najhoršiu recesiu za posledných 60 rokov, emisie skleníkových plynov sa znížili len o 9 %. Bez solídneho hospodárskeho rastu nie je možné vyriešiť problém dlhu. To znamená, že je potrebné nájsť spôsob, ako zabezpečiť rast bez emisií.

Ako vidíte šance demokracie na prežitie v porovnaní s autoritárskymi systémami, ako sú Čína a Rusko, keď sa tieto krízy paralelne opakujú?

Som znepokojený. Demokracie sú v prípade veľkých otrasov krehké. Vždy sa nájde nejaký energický a odvážny človek, ktorý povie: „Ja zachránim krajinu” a potom z toho obviní cudzincov. Presne to urobil Putin Ukrajine. Budúci rok môže Erdogan urobiť to isté s Gréckom a pokúsiť sa vyvolať krízu, pretože inak hrozí, že prehrá voľby. Ak bude Donald Trump opäť kandidovať a prehrá, mohol by otvorene vyzvať stúpencov nadradenosti bielej rasy, aby vtrhli do Kapitolu. Budeme svedkami násilia a skutočnej občianskej vojny v USA. V Nemecku to zatiaľ vyzerá dobre, ale čo ak sa ekonomika zhorší a ľudia budú voliť pravicovú opozíciu?

Ste známy nielen ako prorocký ekonóm, ale aj ako sekularista. Baví vás to aj v súčasnej situácii?

Organizujem nielen spoločenské podujatia, ale aj umelecké, kultúrne a knižné výstavyvýstavy. A počas pandémie som znovu objavil svoje židovské korene. Dnes dávam prednosť sobotňajším večeriam v spoločnosti 20 ľudí, s primeraným obradom a živou hudbou. Alebo večerné stretnutia na diskusiu o dôležitých otázkach, kde má každý možnosť vyjadriť sa. A nie sú to len rozhovory, ale aj vážne rozhovory o živote a svete všeobecne. Pri užívaní si života by sme nemali zabúdať na svoj podiel na záchrane sveta.

Čo tým myslíte?

Naša uhlíková stopa je príliš veľká. Veľká časť skleníkových plynov pochádza zo živočíšnej výroby. Preto som sa stal pescatariánom (vegetariánsky typ stravy, ktorý umožňuje konzumáciu rýb a morských plodov) a vzdal sa mäsa a hydiny.

Kedysi ste strávili tri štvrtiny roka na cestách a teraz?

Stále cestujem. Ale poviem vám jedno: milujem New York. Počas pandémie som neutiekol do Hamptonu alebo Miami ako mnohí iní. Zostal som tu, sledoval demonštrácie Black Lives Matter, pomáhal bezdomovcom. Každý deň som videl zúfalstvo v očiach priateľov umelcov, ktorí prišli o prácu a nemohli platiť za bývanie. Zostal by som, aj keby New York zasiahol hurikán ako Sandy, plný násilia a chaosu. Na svet sa musíte pozerať bez ružových okuliarov. Aj keby došlo k jadrovej vojne. Koniec koncov, prvá bomba padne na New York a ďalšia na Moskvu.