“Skutočnosť, že si Putin zvolil vojenské riešenie na dosiahnutie svojich politických cieľov na Ukrajine ešte neznamená, že aj reakcia americkej strany musí byť rovnaká “, uviedol v texte. Zachary Keck v článku bedáka nad “militarizáciou” americkej zahraničnej politiky a “nedostatkom predstavivosti” tých, ktorí uvažujú o vojenskom riešení. Najmä kvôli tomu, že “vzhľadom na zemepis, dejepis a jadrový potenciál Ruska,” ozbrojená konfrontácia s Ruskom na Ukrajine nemôže byť úspešná.

Washington nie je povinný sa obmedzovať na nudné, staré ekonomické sankcie vnímané ako jediný nástroj americkej zahraničnej politiky v situáciách, pre ktoré nie je vhodná vojenská sila, píše sa v článku. Vlastne USA už teraz používajú metódy, ktoré naopak, môžu byť účinnou reakciou na ruské pripojenie Krymu, píše Zachary Keck. Podľa autora, problémom je v tom, že tieto metódy nie sú aplikované správne. 

Takže, Washington spustil “PR kampaň”, ktorej cieľom je zjednotiť medzinárodné spoločenstvo tvárou v tvár “ruskej agresii” na Ukrajine. Táto PR kampaň začala takmer okamžite: spustili ju úradníci Obamovej administratívy, napríklad John Kerry ktorý povedal, že Rusko “žije v XIX storočí.” Toto bolo nasledované ďalšími pozoruhodných gestami, ako bolo prijatie rezolúcie Valným zhromaždením OSN, ktorá odsudzuje krymské referendum a “prekrásne vystúpenie” Obamu v Európe. 

Obamova administratíva dala jasne najavo, že zmyslom tejto PR kampane je diplomaticky izolovať Rusko a zároveň vytvorenie ekonomického tlaku naň. Táto PR kampaň, má však dva zásadné nedostatky, hovorí Zachary Keck. 

Po prvé, stretnutie Valného zhromaždenia ukázalo, že Rusko je príliš dôležitým hráčom na medzinárodnom poli, aby ho bolo možné izolovať, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že mnohé dôležité krajiny, sa necítia anexiou Krymu tak dotknuté ako Spojené štáty.

Druhým a vážnejším problémom je, že táto PR kampaň je namierená na medzinárodné spoločenstvo, to znamená, že nezasahuje publikum, na ktorom závisí sila Putina. Autor zdôrazňuje, že populácia Ruskej federácie silne podporoval “anexiu” na Kryme, a snahy izolovať krajinu, budú mať iba ten výsledok, že sa  Rusi ešte viac zomknú okolo ich “nacionalistického vodcu.”

Globálna kampaň sprevádzaná ekonomickými sankciami proti “vnútornému kruhu” Putina a proti bohatým podnikateľom a inštitúciam, “zvyšuje autoritu a popularitu Putina.” Zástancovia týchto opatrení si myslia, že ruskí oligarchovia sa budú báť o svoje financie a prinútia Kremeľ k inému správaniu a zastaveniu anexie. 

Avšak, podľa Zacharyho Kecka, tento predpoklad je nesprávny: Začnime s tým, že títo ľudia sa stali bohatí a vplyvní, práve preto že majú vzťahy s Putinom. Majú malú motiváciu a príležitosť napadnúť Putina bez toho, aby spôsobili sami sebe príliš veľké škody. Navyše, ako už bolo uvedené vyššie, anexia na Kryme je veľmi populárna medzi ruským obyvateľstvom. V takomto prípade by bola veľmi neistá pozícia ruských oligarchov v prípade konfrontácie s Putinom”. 

Autor Amerike odporúča zmeniť taktiku a “poštvať Rusov proti Putinovmu vnútornému kruhu, a všeobecne proti ruskej oligarchií.” Ak sa takáto kampaň správne zrealizuje má potenciál podkopať legitimitu Putinovej vlády, myslí si Zachary Keck. 

V jeho článku sa ďalej uvádza, že v Rusku, prekvitá korupcia na všetkých úrovniach. “Rovnako ako v každej autokracii, korupcia môže prekvitať vďaka nedostatočnej informovanosti občanov … USA a Európa majú však dostatok nástrojov na získavanie informácii o každom korupčnom správaní v Rusku. Odhaľovaním týchto informácií, budú môcť postupne podkopať dôveru Rusov v systém vybudovaný Putinom.

Hlavným problémom je podľa Zacharyho Kecka to, akým spôsobom šíriť tieto informácie. Zahraničné informácie a dôkazy o korupcii v Rusku, Rusi považujú za neobjektívne, preto bude lepšie, takýmito dôkazmi zásobovať populárnych novinárov a reportérov. Okrem toho, autor odporúča, aby sa takéto informácie anonymne zverejňovali na sociálnych sieťach – napríklad podľa vzoru, akým to urobilo samotné Rusko v prípade škandalózneho rozhovoru Victorie Nulandovej s americkým veľvyslancom na Ukrajine Geoffreym Pyattom, v ktorom Nulandová používa expresívne výrazy, na vyjadrenie jej vzťahu k EÚ.

Táto taktika oslabí podľa autora to, čo je pre Putina najdôležitejšie a najcennejšie, jeho moc. Okrem toho, používanie tejto taktiky je veľmi lacné. Všeobecne formuluje Zachary Keck túto zásadu takto: Spojené štáty a Západ nemusia reagovať takým spôsobom, aký zvolili krajiny, ktoré im hodili rukavicu.