Dnes totiž dáva popri zachovaní nevyhnutnej miery exteritoriálnej nasaditeľnosti časti profesionálnych vojenských spôsobilostí zmysel najmä dôraz na teritoriálnu obranyschopnosť. Táto si vyžaduje vojensko-civilnú duálnosť istých spôsobilostí a ich organizačnú integráciu. Napríklad, aeromobilitu s potenciálom na obnovu aeromechanizácie. Tieto sa dajú dosiahnuť najmä obnovou vrtuľníkových kapacít za rozumnú cenu. Šancu sme zatiaľ prepásli politickými rozhodnutiami skorumpovaných šarlatánov vo funkciách ministrov obrany aj vnútra.

Je čas odstrániť ideologické klapky pri analýze realít súčasných konfliktov a všimnúť si, čo najviac chýbalo obyvateľstvu v Sýrii alebo v Donecku a Luhansku. Zbrane to neboli. Boli to prvky, umožňujúce prežitie. Nedostatok vody, jedla, zásob, liekov, tepla, hygieny atď. Čo to znamená? Evidentne nepotrebujeme militarizovanejší bezpečnostný systém. Slovensko potrebuje premyslenejší bezpečnostný systém.

Preto pred rokmi vznikol koncept Civilných zborov. Predstavuje úsporný systém zaručenia bezpečnosti v rámci obmedzených zdrojov vyčleňovaných na obranu. Vstup do systému bude možný už cez kadetské zbory. Každý občan, ktorý sa dobrovoľne rozhodne vstúpiť do Civilných zborov sa stane kadetom. Za neplnoletých, povedzme už od veku 10-12 rokov, prihlášku podajú rodičia. Trvanie prípravného výcviku by nemalo prekročiť 1 kalendárny mesiac, prednostne v jednom intenzívnom bloku.

Obsahom má mať výcvik nebojový charakter bez vojenských zbraní. Išlo by o rozvoj zručností, ktoré sú svojou podstatou ženijné.Takto navrhnuté zdrojovo realistické riešenie vzniklo pôvodne ako súčasť prípravy volebného programu istej politickej entity. Hľadalo odpoveď pre bezpečnostný systém pri dominantnosti nevojenských ohrození, ale s možnosťou rozvinutia na duálne použitie pre stále existujúce vojenské ohrozenia s dlhším časom výstrahy, z ktorého vyplýva aj dlhší čas prípravy.

Ponúka sa iná otázka. Je možné otvoriť aj tému obnovenia povinnej služby? Jednoduchá odpoveď je – určite. Je možné, aby sme sa vrátili k rovnakému typu ozbrojených síl, aké sme zrušili v roku 2005? Ak je to možné, kto by mal podliehať tejto povinnosti a kto by mal mať výnimku? Možné to je, ale len za cenu veľmi vysokých nákladov a veľmi nízkej efektívnosti a hospodárnosti. Za cenu pochybnej výslednej kvality „produktu“ takto vyčleňovaných verejných zdrojov. To provokuje ďalšiu otázku. Bude potom vhodné obnoviť pôvodný systém povinnej vojenskej služby s výcvikom so zbraňami, s vojakmi povinnej služby zaraďovanými do „gardových“ jednotiek?To určite nemôže byť cieľom tradicionalistického riešenia.

Treba sa pýtať, koľko verejných zdrojov by si nejakýhybridný model obnovy čiastočne profesionalizovaných ozbrojených prvkov vyžadoval? Vrátane platenia munície na výcvik, akvizície bojovej techniky, jej údržby, atď.Vždy sa treba pýtať správne otázky. Čiže: nebude vhodnejšie definovať nový model? To vyvolalo ďalšie otázniky: aký model, za aké náklady, s akou infraštruktúrou a predovšetkým prečo, na aký účel? Je evidentné, že nemá zmysel návrat rovnakého typu povinnej vojenskej služby, čiže s vojakmi povinnej službe v bojových a podporných jednotkách. Je jasné, že namiesto obnovy povinnej vojenskej služby môže mať množstvo výhod zavedenie povinnej civilnej služby. Po celospoločenskej diskusii. Návrh bol publikovaný už pred 2,5 rokmi. Na webe bol asi 2 hodiny.

Ukazuje sa, že čoraz väčšia časť spoločnosti, dokonca aj mladých ľudí, si uvedomuje možný pozitívny efekt stavu, ak by všetci zdravotne spôsobilí mladí muži takmer bez výnimky museli stráviť určitý čas v dobre organizovanom, systémovom a premyslenom vojenskom prostredí. So všetkým, čo k tomu patrí: denný režim, budíček, povinné ranné rozcvičky, povinná hygiena, organizovaný kolektívny aj individuálny program, služby, hierarchia, rozkazy, zodpovednosť, plnenie povinností, systém fungovania (vrátane odmien a trestov), vychádzky, večierka, maskáče, kanady, žiadne mobily a podobne. Systém, ktorý zabráni zneužívaniu možným vyhýbaním sa pre časť šľachty výhovorkami na výhrady svedomia. Ktorý zabezpečí, že mnohí možno po prvý a jediný raz vrátia spoločnosti to, čo do nich investovala. Predtým, ako sa rozpŕchnu po svete s ponukou svojich rúk a mozgov pre tých, ktorí ponúkajú potenciálne lepšie príjmy.

Zavedenie povinnej civilnej služby pre nebojové jednotky s predurčením na nevojenské ohrozenia by bolo nesporne užitočné. Určite prinajmenšom pre potenciálne zdravie spoločnosti, v ktorej neúmerne veľká časť mladých nemá hodnotový systém a zmysel pre povinnosť a kvalifikáciu, rešpekt k veku,úctu k štátu, zodpovednosť kolektívu za jednotlivca a naopak. Časť marginalizovaných komunít nemá kde získať akékoľvek pracovné návyky, nemá sa kde naučiť niečo užitočné pre život, už len hygienické návyky.Nemá ako a kde získať referencie pri žiadosti o zamestnanie s najnižšími kvalifikačnými požiadavkami. Nemá si šancu zvýšiť zamestnateľnosť dostatočným ovládaním štátneho jazyka. Spoločnosti, v ktorej časť mladej populácie stráca zmysel pre rovnováhu práv a povinností.

Nehovoriac o možných pozitívnych ekonomických efektoch zavedenia povinnej civilnej služby. Povedzme pomoci usadeným pôdohospodárom využitím konceptu vyrovnať šance s kolegami z privilegovaných štátov v rámci EÚ. Hoci len v nárazových činnostiach, napr. pri zbere úrody, či sadení stromčekov. Alebo možnosťou zníženia surovinovej závislosti Slovenska udržiavaním minimálneho chodu vybraných baní. Prípadne možnosťou údržby miestnych komunikácií pre obce a regióny s nedostatočnými zdrojmi na živenie gigantických ziskov zahraničných oligarchických korporácií.

Požiadavka na obnovenie sociálnej funkcie navrhovanej obnovenej povinnej civilnej nevojenskej služby prakticky pre celú mužskú populáciu, dokonca aj pre vysokú časť zdravotne handikepovaných, je len časť odpovede na otázku prečo. Druhá časť odpovede vyplynie z toho, ak si aspoň načrtneme aký má byť nový systém povinnej civilnej služby ak by nastala spoločenská zhoda na takejto citlivej politickej zmene. Aby sa tento návrh mohol predložiť verejnosti na kvalifikovanú diskusiu o jej dĺžke a teda nákladoch, v previazanosti na spoločenskú prospešnosť.

Neexistuje jediné riešenie.Každý variant je kombináciou výhod a nevýhod. Pozrime sa povedzme len na dĺžku takejto povinnosti. Ročná povinná civilná služba by si vyžiadala výrazné zdroje zo štátneho rozpočtu. Projekcie ukazujú, že by sme sa dostali nad 2%HDP na obranu (až dvojciferné percento rozpočtu). Ibaže, zo zvýšených prostriedkov by prednostne neprofitovali a nesmeli profitovať nadnárodné oligarchické zbrojné korporácie.Naopak, malé domáce podniky. Všeobecnosť by nesmela vylučovať žiadneho zdravotne spôsobilého mužského občana štátu a z konceptu vyplýva, že optimálnym riešením je jej absolvovanie po skončení strednej školy, pred prípadným nástupom na vysokú školu. Treba umožniť dobrovoľnosť pre ženskú populáciu.

Centrálnou funkciou povinnej civilnej služby by nebolo rozvíjanie spoločensky nezdôvodniteľných vojenských zručností. Naopak, spoločnosť by sa vo výcviku a používaní civilných brancov mala zamerať na rozvoj spoločensky vysokohodnotných a nedostatkových nevojenských zručností tak ochranného, ako aj produkčného charakteru. Absolventi by si doplnili pragmatické zručnosti pre bežný život. Určite by sa musel presadiť komplexný mechanizmus pozitívnej motivácie. Spôsobilosti potrebné pre teritoriálny charakter obrany by boli výrazne zvýšené tým, že časť dobrovoľníkov bez výhrady svedomia by na jej konci absolvovala vojenský výcvik na základné obranné funkcie, povedzme do úrovne čaty. Veľkú časť veliteľského zboru by tvorili aktívne zálohy, aj keď kostru by museli tvoriť profesionálni vojaci.

Zavedenie povinnej civilnej služby sa nedá urobiť bez uplatnenia donucovacej sily štátu. Je paradoxné, ak s takouto možnosťou prichádza človek nepriamo spoluzodpovedný za zrušenie povinnej vojenskej služby z titulu predsedu komisie, ktorá začiatkom roka 2001 vypracovala vojenskú stratégiu, v ktorej bola takáto požiadavka definovaná. Urobil som to vtedy nerád a na základe silných argumentov som zásadne odstúpil od pôvodného silného presvedčenia o nutnosti pokračovania povinnej vojenčiny. Uvedomiac si, že tradičný model masových armád zavedený pred pár storočiami je prekonaný. Tak som v tom čase dokázal prekonať aj sám seba. Neľutujem to.

Teraz je potrebné, aby sa tradicionalistická a racionálna časť spoločnosti hlboko a nezaujato zamyslela nad týmto návrhom, ktorý určite vyvolá medzi extrémistickými anti-etatickými liberálmi zúrivosť. O to viac to tradicionalistov poteší. Prínosom je formovanie tradicionalistických, v istom zmysle pravicovo-konzervatívnych zámerov, hodnôt, postojov. Pôjde o preformátovanie spoločnosti vo veku, keď sa ešte naši Jankovia dajú ohýbať. Takto preformátovaná mladá populácia bude mať menšiu tendenciu podliehať voľbe marketingových šarlatánskych produktov, hlásajúcich nenávisť k vlasti, vyhrážanie, vydieranie, teror, podporovaných podozrivými cudzími zdrojmi, do najvyšších štátnych funkcií. Výsledok? Zníženie fatálneho bezpečnostného ohrozenia štátu, teda štátnosti, suverenity, slobody, spomínaných v stredom riadku tabuľky ohrození štátu (viac TU). Patriotický nacionalizmus stojí na úcte k vlasti a rešpekte k ostatným. Je tak presným opakom anti-etatického nenávistníckeho „progresívneho“ globalo-libero-nacizmu.

Racionálna tradicionalistická časť spoločnosti prirodzene podporuje princípy solidarity, nemôže mať teda záujem obrazne rozdávať ryby, má mať záujem naučiť chytať ryby – bočný efekt konceptu. Preto by ma prekvapilo, ak by sa proti takejto iniciatíve postavili tí politici, ktorí sa tvária, že presadzujú tradičné a konzervatívne hodnoty (aj časť našej ľavice). Nech potom drvivo-väčšinový volič vo voľbách vystaví účet. Náklady môžu byť investíciou, nie spotrebou. Koncept je dávno pripravený, čaká na spustenie.

Ing. Peter Švec, p.s.c., RCDS

Bezpečnostno-vojenský analytik