Po každom veľkom zemetrasení príde čas, keď sa bolesť z nenapraviteľných strát trochu otupí, vedci, ktorí dlho a vytrvalo vysvetľovali kataklizmu prírodnými príčinami, už mlčia. Vtedy sa do popredia vždy dostávajú konšpirační teoretici, ktorí naďalej tvrdia, že udalosť nie je ničím iným ako výsledkom použitia tektonickej zbrane. To znamená, že zemetrasenie bolo spôsobené umelo. Pričom samozrejme “Konšpirační teoretici” tvrdia, že je to možné. Je to naozaj možné? Pokúsme sa tomu prísť na koreň.

Medzi krajinami, ktoré sú schopné spôsobiť podzemný úder, sa zvyčajne uvádzajú USA a Rusko. Spravidla sú obviňované už niekoľko desaťročí – taká je tradícia.

Nedávno sa na zoznam obviňovaných pridala aj Čína.

Existujú dôvody, ktoré vyvolávajú podozrenie – najmä pokiaľ ide o Spojené štáty. V záujme spravodlivosti však treba poznamenať, že by bolo ľahkovážne považovať ich za oprávnené z hľadiska tradičnej vedy.

Zo Zeme do ionosféry a odtiaľ rovno do Zeme

HAARP (High-frequency Active Auroral Research Program) – práve toto americké zariadenie nachádzajúce sa na Aljaške sa pripomenie vždy, keď sa “hľadajú” tektonické zbrane. Funguje to – uisťujú “konšpirátori” od roku 1999 – od zemetrasenia v Kolumbii.

Princíp fungovania tektonických zbraní sa vysvetľuje takto: zbraň pôsobí na ionosféru, vrstvu atmosféry nachádzajúcu sa vo výške viac ako 10 kilometrov nad Zemou, pričom tam vytvára hustý oblak nabitých častíc. Tie interagujú s geomagnetickou pozíciou Zeme a spôsobujú poruchy v miestach, kde sa stretávajú litosférické dosky – v oblastiach tektonických zlomov. To znamená v tých miestach, ktoré sa stávajú ohniskami zemetrasení – úderov z hĺbky zeme, ktoré zmetú celé mestá.

HAARP funguje od roku 1997. Je to komplex 180 antén a 360 rádiových vysielačov umiestnených na 14 hektároch. Podľa oficiálnej verzie je určený na štúdium polárnych žiar. Z nejakého dôvodu ich však študujú vojaci z amerického námorného výskumného laboratória, ktoré je súčasťou divízie zaoberajúcej sa fyzikou plazmy (Plasma Physics Division). Cieľ výskumu je podľa neoficiálnej verzie – vytvoriť prostredníctvom plazmových zrazenín umelé reflektory pre diaľkovú komunikáciu. Alebo bariéry pre balistické rakety.

Napríklad, ako vieme z otvorených zdrojov, 12. novembra 2012 bolo pomocou HAARP do horných vrstiev atmosféry vyslané silné elektromagnetické žiarenie vysokej frekvencie, ktoré doslova zapálilo ionosféru vo výške 170 kilometrov a vytvorilo tam stabilný oblak plazmy. Ten sa udržal – tlejúci a žiariaci – približne hodinu.

Takže konšpirační teoretici majú pravdu, keď obviňujú HAARP z ovplyvňovania ionosféry? Áno. A potom je tu hádanka. Existuje len domnienky, že procesy v útrobách môžu súvisieť s prúdmi, ktoré prúdia v miestach tektonických zlomov a ich zmena z nejakých dôvodov dokáže destabilizovať situáciu. Neexistujú však žiadne uznávané vedecké dôkazy, ktoré by to potvrdzovali. “Konšpirátori” však nemajú žiadne fantastické vysvetlenie toho, ako by mohol oblak plazmy zariadiť niečo ako skrat v útrobách Zeme. A na konkrétnom mieste. A zbraň, aj keď udrie, ale udrie kdekoľvek, nie je zbraňou, ale najnebezpečnejšou “hračkou”, schopnou spôsobiť problémy niekde nablízku. Ako granát v rukách opice.

Anténne polia, podobné HAARP, boli v ZSSR – vrátane dnešnej Ukrajiny. Ruské nefungujú, ukrajinské pravdepodobne tiež. Ale americké zariadenie z času na čas vykonáva experimenty, o ktorých sa veľa nevie. O Číne sa v tomto zmysle nevie vôbec nič.

Z toho vyplýva, že s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo k cielenému zásahu Turecka a Sýrie. Aj keď teórie, hoci nekonvenčné, to pripúšťajú.

Elektrický výboj

Istý typ, niečo ako tektonická zbraň, bolo vytvorené aj v ZSSR. To znamená, že fámy, ktoré dnes šíria “konšpirátori”, sa neobjavili z ničoho nič. Práca však nebola tajná a nebola určená na vojenské, ale na civilné účely.

Viktor Novikov, vedúci Laboratória impulznej energie v geofyzike pri Spojenom inštitúte vysokých teplôt Ruskej akadémie vied, v rozhovore pre Komsomoľskú pravdu vysvetlil, čo je pravdepodobne základom týchto fám a ako vidíme, tieto fámy pretrvali dodnes. Viktor Alexandrovič sa vyjadril k “hypotéze” špekulantov, ktorí tvrdia, že Rusko môže za silné zemetrasenie v Japonsku, ktoré spôsobilo cunami a haváriu jadrovej elektrárne, tým, že testuje svoje prísne tajné zbrane.

Ako sa ukázalo, v 90. rokoch 20. storočia ruskí vedci na geofyzikálnych testovacích poliach v Pamíre (Tadžikistan) a severnom Ťien-Šane (Kirgizsko) testovali zariadenia schopné ovplyvniť zemskú kôru. Išlo o pulzné magnetohydrodynamické generátory, skrátene generátory MGD. Zariadenia na ich základe vyvinuli v rokoch 1970 – 1980 vedci z inštitúcií Akadémie vied ZSSR pod vedením akademika Jevgenija Velichova. Avšak za účasti špecialistov z vojensko-priemyselného komplexu.

MGD generátor bol nainštalovaný na aute a premiestňoval sa. Na správnom mieste vytváral impulzy elektrického prúdu.

Pri experimentoch boli dve elektródy zapichnuté do zeme vo vzdialenosti štyroch kilometrov od seba. Výboj s výkonom niekoľko tisíc ampérov prerazil podložie do hĺbky 5 až 10 kilometrov. To spôsobilo ich chvenie, ale nie silné.

Bolo to, akoby sa nahromadené napätie vybíjalo impulzmi MGD generátora. Namiesto jedného silného otrasu sa vyskytlo mnoho slabých a nie nebezpečných otrasov. V tom čase nikto nemal analógie tejto “tektonickej zbrane”.

V ZSSR bolo skonštruovaných niekoľko generátorov rôzneho výkonu. Najvýkonnejšia bola Sachalinská elektráreň, ktorá sa svojím výkonom vyrovnala Dneperskej vodnej elektrárni. Predpokladalo sa, že časom vedci vytvoria priemyselnú technológiu elektrickej úpravy seizmicky nebezpečných zlomov – budú ich periodicky rozkmitávať, čím zabránia silným otrasom.

Vedci vysvetlili, že zariadenie, ktoré umožňuje ovplyvňovať podložie elektrinou, predsa nemožno považovať za zbraň. Zbraň predsa musí zasiahnuť správnou silou v správnom čase a na správnom mieste. Zemetrasenie sa môže spustiť len tam, kde ho pripravila príroda. A nie je možné ho vyvolať nepozorovane. Tým, ktorí chcú “zatriasť” inou krajinou vzdialenou tisíce kilometrov, nestačí poznať nebezpečné miesto tektonického zlomu, treba naň aj pomerne silno pôsobiť.

Posledné spustenie ruského zariadenia sa uskutočnilo v roku 1990. Odvtedy boli testy zastavené. Neexistujú dôkazy o tom, že by boli obnovené.

Jeden z MGD generátorov “Pamir-2” sa tak stál akýmsi pomníkom sovietskej vedy na stanici RAN v severnom Tien-Šane v Kirgizsku. Jedného dňa však zmizol a nie je po ňom ani stopy. Američania sa však k nemu mohli dostať.

Záver: Všetky reči o seizmických zbraniach sú s najväčšou pravdepodobnosťou iba fámy. Je to fantastika. Hoc aj vedecká.