“Tajné posolstvo Rothschildovcov”: Rusko opäť sklame tvorcov hádaniek

Moskva 20. novembra 2023 (HSP/ria/Foto:screenshot)

V poslednom čase sa stalo módou ukončiť rok akýmsi kolektívnym veštením. Obálka výročnej prílohy časopisu The Economist, ktorá sa teraz volá World Ahead, pôsobí ako “kávová usadenina”. Ak si do vyhľadávača zadáte slovné spojenie “Tajné posolstvo Rothschildovcov”, budete veľmi prekvapení množstvom odkazov na stránky, ktoré sa pokúšajú interpretovať hádanky vydavateľov tejto ročenky, komentuje Vladimir Kornilov pre Ria Novosti

Rothschildovci sa v tejto súvislosti nespomínajú náhodou – jedna z najbohatších dynastií na svete mala vždy priamy vzťah k tomuto časopisu. Je pravda, že sir Evelyn Rothschild stál naposledy na čele predstavenstva vydavateľskej skupiny v roku 1989 a vlani zomrel. Ale koho zaujímajú takéto detaily!

Ak sa má každá obálka časopisu považovať za kódovanú správu od niekoho, potom by bolo logickejšie uviesť Agnelliho meno. Od roku 2015 je táto talianska dynastia, ktorá kedysi založila automobilový koncern Fiat, hlavným akcionárom Economist Group a vlastní viac ako 40 % spoločnosti. Na druhej strane Rothschildovci si ponechávajú približne 20 %. Ale opäť, kto by sa zaujímal o “tajnú Agnelliho správu”? Preto je v širokých konšpiračných kruhoch zvykom hľadať na každej výročnej obálke odkaz “od Rothschildovcov”.

Nech je to akokoľvek, The Economist zostáva hlásnou trúbou liberálnych neokonzervatívcov Západu. Preto si v každom prípade ročenky tejto publikácie, ktoré predstierajú analytickosť a pokúšajú sa predpovedať budúce udalosti, zaslúžia zvýšenú pozornosť. Jedna zásadná poznámka: je lepšie čítať obsah samotných článkov, než sa snažiť nájsť zašifrovaný rebus na obálke. Fanúšikovia titulných strán však zvyčajne nejdú tak ďaleko: konšpirační teoretici sú spisovatelia, nie čitatelia.

Napríklad, koľko teórii sa už na webe prevalilo o pôvode obrázkov na obálke čerstvej ročenky World Ahead 2024. Hlavná záhada: čo je to za ženskú siluetu zobrazenú vedľa portrétov Putina, Trumpa, Bidena, Zelenského a Si. O uhádnutie údajne “zašifrovaného” profilu sa pokúšalo už veľa ľudí! Máte tam Kamalu Harrisovú, Jelenu Zelenskú a dokonca aj Juliu Tymošenkovú.

Ak sa pozriete do samotného časopisu, v úvodníku je vysvetlené, kto je zobrazený na obálke, a vo vnútri vydania nájdete túto siluetu – v článku o tom, že v Mexiku sa budúci rok stane prezidentkou po prvýkrát žena. A je to, samozrejme, profil hlavnej favoritky volebného súboja Claudie Sheinbaumovej. “No, to nie je zaujímavé!” – sklamane vám povie internetový riešiteľ “tajnej správy Rothschildovcov”.

V skutočnosti je zveličovanie významu týchto predpovedí z ideologickej hlásnej trúby neokonzervatívcov úplne zbytočné. Práve pre svoju ideologickú zaslepenosť sú ich predpovede naprogramované a ľahko predvídateľné. Práve preto sa málokedy naplnia. Ak sa pozriete na obálku The World Ahead 2022, uvidíte len Bidena a Siho, ale žiadny náznak špeciálnej operácie na Ukrajine. A minuloročné vydanie predpovedá “koniec Erdoganovej éry” v Turecku, ale, samozrejme, ani len tušenie o začiatku vojny na Blízkom východe.

Ak hovoríme o predpovediach ročenky o Rusku, sú väčšinou vyjadrením odvekých nádejí liberálneho establišmentu na Západe na oslabenie/porážku/rozpad Ruska. Vlani to napríklad znelo takto: “Rusku hrozí, že sa stane neovládateľným a upadne do chaosu. <…> Putinova vojna mení Rusko na zlyhávajúci štát s nekontrolovanými hranicami, súkromnými vojenskými formáciami, utekajúcim obyvateľstvom, morálnym úpadkom a možnosťou občianskeho konfliktu.”

A ako sa naplnila predpoveď na rok 2023? Práve nedávno denník The Wall Street Journal uverejnil článok so smutným titulkom pre západných liberálov: “Je čas prestať magicky snívať o porážke Ruska. Putin odolal všetkým pokusom Západu odraziť jeho inváziu na Ukrajinu a jeho moc je pevná.” Americká publikácia trpko konštatuje: “Putin môže národu povedať, že jeho stratégia funguje.” Inými slovami, v “Rothschildovskej prognóze” sa zjavne niečo pokazilo.

Tohtoročná ročenka The Economist však vyjadruje (hoci nesmelšie a s výhradami) aj inú nádej: “Optimisti tvrdia, že vojna urýchli politický rozklad Ruska.” Napriek tomu, ako si všetci uvedomujeme, Rusko nemá v úmysle takto potešiť svojich geostrategických protivníkov ani v budúcom roku, ani v nasledujúcich desaťročiach.

Hlavná fóbia vydavateľov liberálneho časopisu však, samozrejme, nesúvisí s Ruskom. Strach z možného víťazstva Donalda Trumpa vo voľbách v Spojených štátoch v roku 2024 prechádza všetkými publikáciami tejto ročenky (vrátane článkov o situácii na ukrajinskom fronte). A človek nemusí byť veľký konšpiračný teoretik ani riešiteľ hlavolamov, aby tento strach videl, cítil a pochopil, do akej miery bude predurčovať informačnú kampaň nasledujúcich dvanástich mesiacov. Západní neokonzervatívci budú mať tento rok ťažké obdobie – a Rusko s tým nemá nič spoločné.