Na Slovensku tento rok hniezdilo 36 párov krakle belasej

„Tento počet predstavuje významné posilnenie populácie, ktorá v druhej polovici 20. storočia prechádzala rýchlym a rozsiahlym úbytkom. Krakľa belasá bola kedysi bežným druhom, no od 50. rokov 20. storočia zaznamenávali v našej krajine ornitológovia jej pokles,“ uviedla organizácia. Poukázala na to, že po roku 2010 na Slovensku prestala krakľa hniezdiť. V Českej republike vyhynula krakľa v roku 1991, nehniezdi ani v Rakúsku či Slovinsku a malé izolované populácie v Poľsku, Litve či Lotyšsku sú na pokraji vymiznutia.

Kľúčovým faktorom na zvrátenie negatívneho trendu je podľa SOS/BirdLife cielená podpora hniezdenia prostredníctvom hniezdnych búdok. Tie umožnia krakli vrátiť sa na lokality, kde vďaka existujúcej pastve nájde dostatok potravy. Organizácia vysvetlila, že krakľa je sekundárny dutinový hniezdič. Úbytok starých dutých stromov spôsobil nedostatok prirodzených hniezdnych dutín. Preto sa to kompenzuje inštaláciou búdok. „V roku 2020 sa vrátila do stepí východného Slovenska ako hniezdič, čo bola v ochrane vtáctva na Slovensku veľká udalosť,“ podotkli ornitológovia.

Špeciálne búdky umiestňujú cielene na lokality potenciálne vhodné na šírenie a návrat krakle, predovšetkým na Východoslovenskej nížine. Za posledných päť rokov ich vyvesili vyše 200. V minulom roku pribudlo v spolupráci s podporou Nadácie VSE a s pomocou Východoslovenskej distribučnej 70 búdok na stĺpy elektrického vedenia. „Tento rok sme zaznamenali jasnú preferenciu kraklí pre búdky umiestnené práve na stĺpoch – krakle majú z nich lepší rozhľad a sú lepšie chránené pred predátormi,“ povedal riaditeľ SOS/BirdLife Slovensko Matej Repel.

Počas zimy plánujú odborníci rozšíriť inštaláciu búdok na nové lokality od východného Slovenska po Podunajsko. „Naším cieľom je pripraviť vhodné podmienky ešte pred príchodom vtákov z Afriky. Každá nová búdka môže znamenať ďalší pár a ďalšiu generáciu,“ doplnil Ján Gúgh, ornitológ z SOS/BirdLife Slovensko.

Aj keď búdky prinášajú úspech, ochranári zdôrazňujú, že krakľa belasá čelí pretrvávajúcim hrozbám. Najväčšími výzvami naďalej ostáva úbytok pastvy, nedostatok vhodnej potravy či nelegálny lov. Ochrana krakle podľa nich spočíva v zachovaní pestrej krajiny, ktorá poskytuje vtákom dostatok potravy a úkrytov.