„Sú to 80 rokov staré dokumenty. Zasahujú aj práva vlastníkov slovenskej národnosti. V roku 2019 Štátny pozemkový fond podal 600 návrhov a vyvlastnil niekoľko hektárov pôdy v prospech štátu len s odkazom na tieto historické dokumenty,“ skonštatovala Mesterová.

Téma Benešových dekrétov podľa Tarabu nikoho netrápila, sú súčasťou právneho systému tak v Česku, ako aj na Slovensku. Akceptovala ich aj EÚ. „Otvárate tému, ktorá môže vyústiť v to, že napríklad pozemky, na ktorých stojí televízia alebo stoja domy, tak zrazu príde nejaký občan Maďarskej republiky a povie, že to patrí jemu a poďme sa vyrovnať,“ poznamenal minister. Tému považuje aj za uzavretú vec medzi SR a Maďarskom. Progresívcov varoval, aby sa nehrali so žiadnou národnostnou kartou.

Progresívne Slovensko na výjazdovom rokovaní na juhu Slovenska odmietlo princíp kolektívnej viny, ktorý po vojne viedol k vysídľovaniu Maďarov. Prijalo niekoľko uznesení, ktoré vládu vyzývajú vládu na gestá dobrej vôle voči maďarskej menšine.

Úrad na ochranu oznamovateľov

V diskusnej relácii sa vyjadrili aj k rušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Túto inštitúciu považuje Taraba za pseudoúrad. Nechápe, prečo v čase konsolidácie takýto úrad existuje. Myslí si, že Slovensko ho nepotrebuje, pretože protispoločenskú činnosť má riešiť generálna prokuratúra a polícia. Akceptuje však, že sa minister vnútra rozhodol úrad posilniť aj o ochranu obetí.

Mesterová si myslí, že Taraba tejto problematike nerozumie. Nevidí dôvod, aby sa vláda cez víkend zišla a v skrátenom legislatívnom konaní rušila ÚOO. Vláda tak podľa poslankyne ohrozuje 2,7 miliardy eur z plánu obnovy, na ktorý je úrad napojený.

Podpredseda vlády sa taktiež vyjadril k tomu, že na čele Slovenskej informačnej služby je Pavol Gašpar, syn poslanca za Smer-SD Tibora Gašpara. Takéto personálne prepojenia podľa neho nedávajú dobrý signál. „Z môjho pohľadu táto forma prepojení nepatrí do bezpečnostných zložiek,“ povedal Taraba.

Envirozáťaže

Diskutujúci sa dotkli aj témy sanácie envirozáťaže Istrochemu v Bratislave. Minister životného prostredia to označil za pseudotému a pripomenul, že pre nekonanie jeho predchodcov v prípade Istrochemu podal podnet na generálnu prokuratúru. „Nejdeme nič čistiť, ideme spraviť to, čo mali v 2016 spraviť moji predchodcovia, a to len určiť, ktoré ministerstvo je za túto vec zodpovedné,“ poznamenal Taraba s tým, že v tejto veci musí konať na základe rozhodnutia okresného úradu (OÚ).

Mesterová reagovala, že rozhodnutie z roku 2016 rozhoduje len o jednej štvrtine celej envirozáťaže. Ďalšie tri rozhodnutia vydali v roku 2025. „Vy ako minister by ste mali konať v prvom rade vo verejnom záujme a napadnúť tieto uznesenia OÚ, aby bolo nesporné, že SR túto povinnosť má,“ povedala. Je takisto podľa poslankyne sporné, či český podnikateľ Andrej Babiš splnil pri Istrocheme podmienky privatizačnej zmluvy.