Švédsko svojím rozhodnutím nasledovalo príklad Nemecka a Fínska, ktoré už pred časom udelili oficiálny súhlas na výstavbu „Severného prúdu 2“ vo svojich výlučných ekonomických zónach Baltského mora. Podobné rozhodnutie sa očakáva aj v prípade posledného zainteresovaného pobaltského štátu, ktorým je Dánsko. Všeobecne sa predpokladá, že ani Dánsko nebude klásť prekážky medzinárodnému projektu podmorského plynovodu smerujúceho z Ruska do Nemecka. Naťahovanie času zo strany dánskych úradov je výsledkom zákulisného nátlaku zo strany USA, ktoré sa dlhodobo snažia zmariť tento projekt s cieľom obmedziť nemecko-ruskú spoluprácu v plynárenskom segmente a nahradiť lacný ruský potrubný plyn podstatne drahším americkým skvapalneným plynom.
Švédsko ani Dánsko však nie sú v pozícii, ktorá by im umožňovala reálne zablokovať výstavbu „Severného prúdu 2“. Aj keď trasa „Severného prúdu 2“ kopíruje trasu už fungujúceho „Severného prúdu 1“ v blízkosti pobrežia švédskeho ostrova Gotland, respektíve dánskeho ostrova Bornholm, z technického hľadiska nepredstavuje táto okolnosť pre konzorcium Nord Stream 2 AG žiadny problém. V prípade nutnosti sa totiž trasovanie novej vetvy plynovodu dá veľmi ľahko posunúť tak, aby sa vyhlo exkluzívnym ekonomickým zónam Švédska a Dánska. Jediným dôvodom, prečo boli obe krajiny oslovené požiadavkou o umožnenie rovnakého trasovania ako v prípade pôvodného „Severného prúdu 1“ sú nižšie finančné náklady na hydrogeodetický prieskum.
Gabriel Gačko