Pápež František povzbudil k dôslednému praktizovaniu náročných požiadaviek evanjelia. Ježiš prináša na zem oheň a rozbíja ilúzie tých, ktorí chcú skĺbiť kresťanský život s kompromismi a s postojmi proti blížnemu. Hovorí, že prišiel „rozdeľovať“, uvrhnúť do „krízy“ život svojich učeníkov – ale uzdravujúcim spôsobom. Láska k Bohu je neoddeliteľne spätá s láskou k bratom a sestrám. Svätý Otec varoval pred poverčivými praktikami vyhľadávania veštíc a osobitne pozval veriacich „objaviť krásu modlitby adorácie a často ju praktizovať“.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V dnešnej stati z Evanjelia (porov. Lk 12,49-53) Ježiš učeníkov upozorňuje, že nadišla chvíľa rozhodnutia. Jeho príchod na tento svet totiž zároveň nastoľuje čas pre kľúčové rozhodnutia: rozhodnutie sa pre Evanjelium nemožno odkladať. A aby svoju výzvu lepšie vysvetlil, využíva obraz ohňa, ktorý on sám prišiel vrhnúť na zem. Hovorí: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!“ (v. 49). Tieto slová majú učeníkom pomôcť zanechať akýkoľvek postoj lenivosti, apatie, ľahostajnosti a uzavretosti, aby prijali oheň Božej lásky; tej lásky, ktorá – ako pripomína sv. Pavol – „je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého“ (Rim 5,5). Pretože to Duch Svätý je ten, ktorý nám dáva milovať Boha a milovať blížneho; je to Duch Svätý, ktorého všetci nosíme vnútri.

Ježiš odhaľuje svojim priateľom, a teda aj nám, svoju najvrelšiu túžbu: priniesť na zem oheň Otcovej lásky, ktorá rozsvecuje život a skrze ktorú je človek spasený. Ježiš nás volá šíriť vo svete tento oheň, vďaka čomu bude poznať, že sme jeho praví učeníci.

Oheň lásky zapálený Kristom vo svete skrze Ducha Svätého je ohňom bez hraníc, ohňom pre celý svet. Toto bolo badať už od prvotných čias kresťanstva: svedectvo Evanjelia sa šírilo ako blahodarný požiar, prekračujúc každé rozdelenie medzi jednotlivcami, spoločenskými skupinami, národmi a krajinami. Svedectvo Evanjelia páli, spaľuje každú formu partikularizmu a udržiava bratskú lásku otvorenou ku všetkým, s uprednostnením tých najchudobnejších a vyradených.

Priľnutie k ohňu lásky, ktorý Ježiš priniesol na zem sa týka celého nášho bytia a vyžaduje si klaňanie sa Bohu a tiež ochotu slúžiť blížnemu. Adorácia Boha a ochota slúžiť blížnemu. To prvé, adorácia Boha, znamená tiež naučiť sa modlitbe klaňania sa, na ktorú zvyčajne zabúdame. Práve preto pozývam všetkých, aby objavili krásu modlitby adorácie a často ju praktizovali.

A ďalej to druhé, ochota slúžiť blížnemu: myslím s obdivom na mnohé spoločenstvá a združenia mladých, ktorí sa aj počas leta venujú tejto službe pre dobro chorých, chudobných, hendikepovaných. Aby sme žili podľa evanjeliového ducha je potrebné, aby tu zoči-voči stále novým potrebám, ktoré sa vo svete ukazujú, boli Kristovi učeníci, ktorí dokážu odpovedať novými iniciatívami dobročinnej lásky.

A takto, klaňaním sa Bohu a službou blížnemu – oboma súčasne: adorovať Boha a slúžiť blížnemu – sa Evanjelium ukazuje skutočne ako oheň, ktorý zachraňuje, ktorý mení svet počnúc premenou srdca každého jedného.

V tejto perspektíve pochopíme aj ďalšie Ježišovo tvrdenie z dnešného evanjeliového úryvku, ktoré môže na prvé počutie znieť rušivo: „Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie“ (Lk 12,51). Prišiel, aby „oddeľoval ohňom“. Aby oddelil čo? Dobro od zla, spravodlivosť od nespravodlivosti. V tomto zmysle prišiel „rozdeľovať“, uvrhnúť do „krízy“ život svojich učeníkov – ale uzdravujúcim spôsobom, rozbíjajúc ľahké ilúzie tých, ktorí veria, že môžu skĺbiť kresťanský život so životom svetskosti, kresťanský život s kompromismi každého druhu, praktizovanie náboženstva s postojmi proti blížnemu.

Niektorí si myslia, že môžu skĺbiť pravú nábožnosť s praktikami poverčivosti: koľkí, čo si hovoria, že sú kresťanmi, chodia za veštcami či vešticami, aby si dali čítať z ruky! A toto je poverčivosť, to nie je Božie. Ide o to, aby sme nežili pokryteckým spôsobom, ale boli pripravení zaplatiť cenu za dôslednosť v rozhodnutiach. Toto je postoj, o ktorý by sa každý z nás mal v živote usilovať: koherentnosť – platiť cenu za to, že budeme dôsledne koherentní s Evanjeliom. Žiť v dôslednej zhode s Evanjeliom.

Lebo je síce pekné hovoriť si kresťania, ale potrebné je predovšetkým žiť ako kresťania v konkrétnych situáciách a svedčiť o Evanjeliu, ktoré je v zásade láskou k Bohu a k bratom i sestrám.

Presvätá Panna Mária nech nám pomáha dať si očistiť srdce ohňom, ktorý priniesol Ježiš, aby sme ho šírili naším životom, cez odhodlané a odvážne rozhodnutia.

Preložila: Slovenská redakcia VR