Neuveriteľné, ako tento poslanec opäť klesol v mediálnom vyhlásení – chcel by nastoľovať premiérovi Robertovi Ficovi zahraničnopolitickú agendu. Konkrétne témy, aké by mal preberať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na ich spoločnom stretnutí. Minimálne incident s Madurom sa vraj patrí spomenúť, keď už súbežne s návštevou USA prebieha u nás protest voči intervencii vo Venezuele, ktorého súčasťou je premiérov spolustraník Ľuboš Blaha. Krúpa asi nedokáže pochopiť, že v rámci jednej politickej strany môže existovať aj demokracia, pripúšťajúca rôzne ideové línie.

Diplomatické vzťahy sú cesta

Po ďalšie, Fico išiel do USA dohadovať obchodné záležitosti v prospech našej energetickej sebestačnosti. Nie sporiť sa s Trumpom o Grónsku a pod.; nevyslala ho tam OSN. Tento prístup je pritom u predsedu vlády principiálny – ani na návšteve Kremľa sa predsa nepúšťal do obviňovania prezidenta Vladimíra Putina kvôli špeciálnej vojenskej operácii.

To sú prosté skutočnosti – využitý je solídny, zmierlivý prístup voči jednej aj druhej svetovej veľmoci, a to v prospech občanov SR s výhľadom na budúci ekonomický rast.

Iná vec je, že súčasne Blaha kritizuje na námestí americký imperializmus. Prečo by mal mlčať? Veď ide o zjavnú tendenciu v zahraničnej politike USA od konca 2. svetovej vojny. Takzvané „preventívne údery” po celom svete sú ich „obchodná značka”.  SR však nie je jednoducho „proti Trumpovi”, SR len neschvaľuje niektoré jeho kroky. Veci nie sú také jednoduché, aby ste hlavu svetovej veľmoci šmahom ruky zavrhli z vlastnej, povýšeneckej pozície moralizátora. Kritizovať môžete – vlastne s ohľadom na niektoré udalosti aj musíte.

Iné je budovať a iné bojovať

Nuž ale Krúpa by asi najradšej videl, keby vláda nerobila nič. Pýta sa totiž, či je vhodné viazať sa nám na USA kúpou stíhačiek alebo plánovanou výstavbou jadrového reaktoru. Vraj pre porovnanie – ako bola jeho garnitúra kritizovaná za obrannú zmluvu DCA. Nuž ale tam išlo o otázky v súvislosti s definovaním prítomnosti a pohybu cudzích štátnych vojsk na území našej vlasti, pán Krúpa, nie je tak?

Pozrite: Opozícii nevyhovuje spolupráca vlády ani s Ruskom, ani s Čínou, ani s Amerikou. Pritom posledný menovaný štát je predsa kolíska dnešnej liberálnej demokracie – tak SaS by hádam mala jasať! Alebo im vadí, že aktuálny prezident je rázovitý človek, ktorý robí z medzinárodného práva trhací kalendár? Nuž ale vyhral v demokratickom boji, tak čo s tým?

Im je všetko jedno, len aby mohli škodiť

Opozícia povie, že sa máme viazať na európskych spojencov – lenže s nimi už predsa spoluprácu máme, veď sme v jednom hospodárskom spoločenstve. Máme sa teda izolovať voči zvyšku sveta, podľa tejto logiky.

Krúpa nechápe ani to, prečo má byť na reaktore „štempel”, že je majetkom SR. Nuž preto, aby tu ešte niečo vôbec ostalo naše, keď už sme v krkolomných predajoch prišli o rôzne iné podniky! TU si môžete prečítať podrobnosti o tom, ako bola práve za asistencie bývalého saskára Sulíka predávaná naša Východoslovenská energetika do zahraničia nízko pod cenu. To je pre niektorých asi pohodička…

Zbavme sa teda všetkého, nech už nič nie je slovenské, vrátane strategických podnikov! Stále nám tu ostanú montovne automobiliek, pričom z výplat si potom našinec môže hradiť vyššie ceny energií, napríklad. Ohromná logika. Priam opozičná.

Je rozdiel niečo rozpredať, a naopak, pustiť sa do budovania veľkého projektu. Dodám len, že sa nedivím vlastne ani šimečkovcom, že nemôžu prísť myšlienke výstavbe nového reaktoru na chuť (so zámienkou, že ten projekt zadlží ešte aj naše vnúčatá), keď sami nevedia budovať, len škodiť, škodiť, škodiť…

Prečítajte si tiež:

• USA a Slovensko podpísali dohodu o posilnení civilného jadrového programu
• Premiér: Opozícia ma obviňuje, že som americký agent