Pri veľkých štátnych zákazkách má občan dve poistky. Súťaž, aby sa porovnali ceny. A pokutu, aby sa omeškanie neoplatilo. V Lešti vidíme, ako sa dá prísť o obe.

Zmluva na kontajnerové mestečko za približne 20 miliónov eur sa uzavrela 28. júla 2022. Ministerstvo obrany vtedy viedol Jaroslav Naď. Namiesto súťaže prišla priama zákazka. Dôvod: „časová tieseň“ a mimoriadna udalosť.

Lenže „tieseň“ sa rozpadla takmer okamžite. Mestečko pre vojakov malo byť hotové do 20. decembra 2022. Už 31. októbra 2022 však Centrum výcviku Lešť podpisuje dodatok a posúva termín na 30. apríl 2023. Časová tieseň sa skončila skôr, než sa stihla stať pravdou.

Napriek tomu objednávateľ po 30. apríli 2023 uplatnil státisícové zmluvné pokuty z omeškania, vyfakturované za máj až júl 2023. Pokuty sa však neskončili zaplatením do rozpočtu. Neskončili ani tvrdým vymáhaním.

Centrum so zhotoviteľom podpísalo dohodu o urovnaní z 13. októbra 2023, ešte za úradníckej vlády, keď rezort viedol Martin Sklenár. Pokuta nešla do rozpočtu v hotovosti. Vysporiadala sa zápočtom oproti protinároku dodávateľa na navýšenie ceny cez „vis major“.

Najprv sa obišla súťaž. Potom sa „urgentný“ termín natiahol takmer na dvojnásobok. A pokuta z omeškania, skončila ako vyjednávací žetón v urovnaní.

A preto sa natíska jednoduchá otázka. Ak o takýchto rozhodnutiach vedenie rezortu nevedelo, je to zlyhanie riadenia. Ak vedelo, je to zlyhanie zodpovednosti. Čo z toho platí v prípade Naďa a Sklenára.

Časová tieseň, dodatok, verdikt ÚVO

Kľúčové na Lešti je, že to nie je len dojem alebo publicistická interpretácia. Úrad pre verejné obstarávanie to pomenoval priamo a konštatoval porušenie princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Zároveň ukázal rozpor v jadre „časovej tiesne“, keď spočítal predĺženie lehoty: +131 dní, teda +90,97 % pôvodnej lehoty.

Štát obišiel súťaž s tým, že ide o „tieseň“. A potom si vlastnými podpismi zmenil to, čo malo byť jadrom tej tiesne, čiže termín. Keď sa urgentný dôvod po krátkom čase vyprázdni dodatkom, nie je to maličkosť. Výsledok v praxi je jednoduchý: súťaž sa neotvorí a konkurencia sa do hry vôbec nedostane.

Buď bol termín od začiatku realistický a niekto nezvládol riadenie zákazky, alebo realistický nebol a „časová tieseň“ bola len clona k rýchlemu zadaniu. V oboch prípadoch sa výsledok pre občana nemení. Pri veľkých peniazoch sa vynechá súťaž, a tým aj tlak konkurencie na cenu, kvalitu a podmienky.

Za vyše 20 miliónov bez súťaže: prečo sa nedá overiť cena

Zmluva o dielo riešila vybudovanie ubytovacích kapacít v dvoch táboriskách. V technickej špecifikácii sa pracuje s kapacitou 2 444 lôžok. Celková cena po úpravách sa v dokumentoch uvádza na úrovni 20 304 498,52 eura s DPH.

Samotná suma ešte nie je dôkaz predraženia. Kontajnerové mestečko nie je len „postele v plechových bunkách“. Zahŕňa montáž, infraštruktúru, prípojky, rozvody, doplnkové objekty, hygienu a prevádzkové nároky. No zároveň platí, ak sa takýto projekt zadá bez otvorenej súťaže, verejnosť prichádza o jediné objektívne meradlo, ktoré vie zraziť cenu nadol. O porovnanie s konkurenčnými ponukami.

A práve preto je citlivé, keď sa pri projekte bez súťaže krátko po podpise zmenia parametre, najmä termín, a následne sa spor o omeškanie uzatvára dohodou, ktorá oslabí sankčný mechanizmus.

Keď sa omeškanie zmení na faktúry a následne na kompromis

Dohoda o urovnaní jasne potvrdzuje, že Centrum výcviku Lešť si zmluvné pokuty uplatnilo faktúrami. Ide o faktúry č. 135/2023, 192/2023 a 193/2023, pričom v texte dohody sú uvedené sumy 507 612,49 eura, 304 567,50 eura a 314 719,75 eura. Spolu je to viac než 1,12 milióna eur. Dohoda zároveň spomína aj ďalšiu sumu 213 197,23 eura za ďalšie obdobie, ktorú Centrum ku dňu dohody ešte neuplatnilo faktúrou.

Keď súťaž nebola, pokuta mala byť posledná brzda. Lenže potom prišlo urovnanie. A urovnanie je v tomto prípade podstatné tým, že nemení len tón komunikácie, mení výsledok.

„vis major“ ako protitlak, ktorý zmenil vyjednávaciu pozíciu

V dohode o urovnaní sa uvádza, že zhotoviteľ 25. augusta 2023 požiadal o navýšenie ceny z dôvodu „vis major“, teda nárastu cien vstupov. Na tom nie je nič nelegálne už len preto, že sa to niekde napíše. V praxi však rozhoduje, či je nárok preukázaný, či je v súlade so zmluvou a pravidlami verejného obstarávania, a či ho verejný objednávateľ vie obhájiť pred kontrolou.

V tomto prípade protinárok prichádza až v čase, keď už projekt prešiel posunom termínu a keď sa už riešia pokuty za omeškanie. Inak povedané, vis major sa v tomto prípade objavuje ako vyjednávací protitlak vo chvíli, keď štát tlačí sankciami. Zásadná otázka, ktorú treba položiť nahlas znie: do akej miery je nárast nákladov prirodzeným dôsledkom toho, že projekt bežal dlhšie, než sa pôvodne dohodlo. Ak sa termín raz natiahne a následne sa projekt dokončuje neskôr, je logické, že náklady môžu rásť. No v zmluvnom svete platí aj druhá logika. Predmet a cena boli dohodnuté s konkrétnym termínom. Omeškanie má byť sankcionované, nie odmeňované.

Urovnanie „vymazalo“ pokutu. Bolo to hospodárne?

Dohoda o urovnaní stojí na jednej vete, ktorú je nutné pochopiť. Štát si pokuty uplatnil, no peniaze v hotovosti neprišli. Strany uznali záväzok 812 179,99 eura a hneď ho vyrovnali zápočtom v rovnakej sume. Výsledok je jednoduchý: pokuta sa „nevybrala“, len sa zúčtovala proti nároku dodávateľa.

A tu sa láme celý príbeh. Urovnanie môže byť niekedy rozumné. Štát môže povedať: hrozil spor, súd, roky naťahovania, riziko prehry, a toto bolo lacnejšie a rýchlejšie riešenie. To je obhajoba.

Lenže existuje aj druhý pohľad. Ak už na začiatku obišiel súťaž, potom má byť o to tvrdší pri termínoch a pokutách. Keď sa pokuta zmení na zápočet, občan má právo pýtať sa, či to nebolo príliš mäkké.

Preto je tu jediný férový test: hospodárnosť. Ak sa štát rozhodol nevymáhať pokutu v hotovosti, musí vedieť ukázať, že to bolo pre daňovníka výhodnejšie než vymáhanie. Nie vetou, ale papiermi. Právnou analýzou, prepočtom a porovnaním rizík. Ak tieto podklady neexistujú alebo nie sú kontrolovateľné, urovnanie pôsobí ako slabé miesto, cez ktoré sa z tvrdých zmlúv stáva mäkká dohoda.

ÚVO: porušenie pravidiel priznali a pokuta sa znížila na polovicu

Do celého príbehu vstupuje opäť Úrad pre verejné obstarávanie. Ten pri dodatkoch k zákazke uložil Centru výcviku Lešť pokutu 10 000 eur. Dôležitejšie než suma je dôvod, prečo je práve 10-tisíc a nie viac. ÚVO píše, že pôvodne rátal s pokutou 20 000 eur, ale ak kontrolovaný prizná porušenie a súhlasí so zisteniami, pokuta sa zníži o 50 percent. A presne to sa stalo. Centrum výcviku Lešť poslalo list, v ktorom so zisteniami ÚVO súhlasilo v plnom rozsahu.

Toto je podstatné pre každého, kto chce tvrdiť, že „všetko bolo v poriadku“. Kontrolný orgán hovorí: pravidlá sa porušili. A kontrolovaný hovorí: áno, súhlasíme.

Keď sa pri megazákazke prizná porušenie pravidiel a zároveň sa neskôr riešia miliónové pokuty urovnaním, je prirodzené pýtať sa, či štát v tomto prípade naozaj držal tvrdú líniu. Nie je to automaticky trestný čin. Je to však jasný signál, že poistky systému boli slabé a v praxi sa ďalej oslabovali.

Takže si to zhrňme. Najprv výnimka bez súťaže, následne zásadný posun termínu, potom pokuty a napokon urovnanie, ktoré ich vysporiadalo zápočtom.

Naď nie je „dlžník“, ale zodpovednosť za nastavenie systému sa obísť nedá

Toto nie je príbeh o tom, že niekto „dlhuje štátu“ milión. Je to príbeh o tom, ako štát sám oslabí vlastné poistky. A vieme, za koho sa to udialo.

Priama zákazka bez súťaže vznikla v ére Jaroslava Naďa. Urovnanie, ktoré z pokút spravilo zápočet namiesto hotovosti, sa uzavrelo ešte za Martina Sklenára. Podpis na papieri je jedna vec. Politická zodpovednosť za rezort je druhá.

Za Naďa sa obišla súťaž a krátko po podpise sa zásadne zmenil termín. Za Sklenára sa pokuty z omeškania nevybrali v hotovosti, ale vysporiadali zápočtom v urovnaní. Pri takomto slede rozhodnutí sa verejné obstarávanie mení na kulisu a verejnosť dostáva signál, že veľké peniaze sa v štáte vždy nejako „urovnajú“.

Dodatok: Hyca a jeho zmluvy so štátom

ÚVO v rozhodnutí k tejto zákazke uvádza zloženie Združenia Lešť a medzi členmi menuje aj HYCA s.r.o. Firma HYCA uzatvorila samostatne s Centrom výcviku Lešť ďalšie zmluvy, ktoré ukazujú, že nejde len o jednorazový kontakt cez združenie, ale o širší dodávateľský vzťah.

Samo o sebe to nič nedokazuje. Avšak, ak sa pri štátnych zákazkách opakujú tie isté okruhy firiem, je relevantné sledovať, kedy sa firme darilo najviac a v ktorých rezortoch sa jej kontrakty koncentrujú. Nie ako senzácia, ale ako kontrola koncentrácie rizika a závislosti štátu od jedného okruhu dodávateľov.

HYCA je dodávateľ nadstavieb pre nákladné vozidlá a kontajnerové systémy. Podľa exportu z CRZ má so štátom zmluvy minimálne od roku 2012 dodnes. Za toto obdobie ide o 256 zmlúv a zmluvný objem spolu 50 076 118,03 €.