Skúšajú ho udupať. Za veľa si však môže aj sám

Koalícia je iba taká silná, aký je jej najslabší článok – a tým je momentálne (vzhľadom na voličské preferencie) SNS. Do parlamentu dostal stranu Andrej Danko šikovným trikom, keď na kandidátku postavil aj nestraníkov – známe mená (takpovediac politických influencerov), priťahujúce pozornosť istej časti verejnosti. V konečnom dôsledku sa však táto stratégia nemusí do budúcna vyplatiť – prepad preferencií strany o niečom svedčí. A nejde len o to.

Ako sa (ne)chytiť do vlastnej pasce

Sám líder SNS sa nechal počuť, že sa v tejto koalícii necíti šťastný, čím len podkul koňa opozičných protivníkov. Branislav Gröhling (SaS) hneď reagoval, že nech teda z koalície odíde – veď je dlhodobo utláčaný, zobrali mu ministerstvá, nemá tam žiadnu váhu; hodnotí Sulíkov nástupca situáciu. Vraj nech teda Danko reálne položí vládu.

Podpredseda NR SR Martin Dubéci (PS) zasa zneužil vyjadrenie šéfa SNS, že sa o informácii o spoločnom podniku Slovenska a USA v oblasti výstavby jadrového reaktora dozvedel iba z médií. Ako to asi pôsobí na občana? Že ľavá ruka nevie, čo robí pravá?

To však nie je Dubéciho, ale Dankova chyba – ak si niečo s partnermi treba vydiskutovať, potom najprv interne, takpovediac „v kuchyni”. Aby sme so špinavou vodou nevyliali aj bábätko…

Voličom dochádza trpezlivosť

Podľa Andreja Danka je z hľadiska budúcnosti slovenskej jadrovej energetiky lepšie „európske riešenie”. Očakával by, že premiér bude rokovať v tejto veci aj s Francúzmi. Jeho kroky však tomu zatiaľ nenasvedčujú. Aj keď v USA bola podpísaná zatiaľ zrejme „len” rámcová dohoda (stanovisko premiéra aj s argumentáciou si môžete vypočuť TU, myslím, že ide o hotovú vec.

U voličov koaličných strán sa pritom dvíha nespokojnosť plošne (stačí si pozrieť komentáre na sociálnych sieťach). Čakali viac, než zvýšenie platov politikov alebo zmenu Trestného zákona. Tiež im vadí, že kým padá trestné oznámenie na Petra Kotlára, zodpovednosť za pandemické šialenstvo počas minulých vlád, či „vypitý Dubaj” alebo darovanie našich zbrojných systémov Ukrajine ostáva kdesi vo vzduchoprázdne…

Ľud ako taký prioritne netrápi napríklad ani súčasná podoba zákona o extrémizme, ktorý chce SNS novelizovať. A vlani vykonaná zmena Ústavy bola síce významný krok, avšak dôležité sú teraz bežné ľudské potreby pre dôstojný život.

Práve tým by sa mala vláda v prvom rade venovať, keď už vyriešila „to ostatné”. Inak ju budú zožierať vplyvy zvonka aj zvnútra.

Bez alternatívy?

Iste, pre seriózneho občana nemá vládne trio alternatívu – určite nie v podobe opozičných strán. Progresívci prinášajú ideológiu WOKE, ktorá rozkladá spoločnosť. KDH pôjde s progresívcami, aj keď stoja hodnotovo na úplne opačných frontoch (nemali by konečne otvorene uznať, že sú liberálmi?). Zo strany SaS som potom nezachytil nič zaujímavé, kým matovičovci sa aspoň jasne profilovali ako cirkusanti (aktuálne Mikulec minulý týždeň potvrdil svoju inkompetentnosť na tlačovke s hasičmi). Pokiaľ zas ide o mimoparlamentných Demokratov, tak stačí spomenúť, že svoju kampaň vedú na nenávistnej myšlienke „hlbokej orby” a tu a tam si prečítať status  Ľubomíra Galka. Nemali by sa volať skôr DEMOKATI?

Ako to postrehol aj Dušan Jarjabek (SMER): „Niektoré tlačovky opozície, sú iba neukojená zlosť a zákernosť zlých ľudí.”

Ak si to všetko dáte dokopy, z rovnice jednoznačne vypadne výsledok, že vláda vyskladaná zo súčasnej opozície by stála na hádkach, vnútornej inkonzistencii, a represáliách voči tým, ktorí sa neboja vyjadriť suverénny, hoc aj nepopulárny názor. My však chceme žiť v demokracii – a sloboda prejavu, ako aj tolerancia voči inému názoru sú istoty, ktoré súčasná vláda – nech je, aká je – garantuje.

Prečítajte si tiež:

Danko: Zmena rokovacieho poriadku NRSR sa má prebrať v úvode schôdze