Výsledky výskumu ukazujú, že používanie AI vo vzdelávacom procese, najmä nadmerné spoliehanie sa na vopred formulované odpovede, môže mať za následok zníženie kognitívnej angažovanosti, kreativity a kritického myslenia. Študentom môže využívanie AI brániť v zapojení sa do autonómneho myslenia, čo zas vedie k strate základných kognitívnych schopností. Technické porozumenie AI tiež negatívne ovplyvňuje základné aspekty behaviorálnej angažovanosti, ako sú úsilie, študijné návyky, plnenie úloh či aktívna účasť na hodinách. „Ide o vážne varovania. Používanie umelej inteligencie medzi študentami je zatiaľ iba živelné, väčšina študentov ich používa na uľahčenie úloh a skratky. Neriadeným zapojením umelej inteligencie sa ale zhoršujú kognitívne schopnosti a narúša sa vzdelávací proces,“ vraví prodekanka pre rozvoj Fakulty medzinárodných vzťahov EUBA Kristína Baculáková.

Výsledky výskumu tiež poukazujú na silný vzťah medzi praktickým používaním nástrojov AI študentmi a povedomím o validácii údajov, analýze algoritmov, právnych aspektoch, interpretácií a kontrolách presnosti. To znamená, že čím lepšie študenti rozumejú spôsobu fungovania AI nástrojov, tým efektívnejšie ich vedia používať. Vyššiu mieru angažovanosti vykazovali študenti, ktorí mali vysoké povedomie o etických implikáciách AI. Zároveň sa ale nepreukázalo, že by používanie umelej AI malo všeobecne pozitívny vplyv na angažovanosť študentstva. „Práve naopak, použitie nástrojov ako Chat GPT bez adekvátnej znalosti, ako s nimi pracovať, môže oslabiť kognitívne schopnosti študentov a podporiť iba automatické spoliehanie sa na generické odpovede. Znižuje sa úsilie, ktoré študenti do štúdia vkladajú a môže sa znížiť aj ich aktivita na hodine. Takisto nie je podporená emocionálna úroveň, pretože môže dôjsť k izolácii, odosobneniu sa od kolektívu a od celkového študijného procesu,“ objasňuje zistenia výskumu Baculáková.

Na základe poznatkov výskumu, a tiež ďalších skúseností ,odborníci z Ekonomickej univerzity sformulovali niekoľko odporúčaní. Na Slovensku je podľa nich potrebné získať viac dát, keďže o AI a vzdelávaní sa vie veľmi málo. Oblasť používania AI pri vzdelávaní je podľa nich potrebné viac a systematicky skúmať, skonštatovali, že školám, ale aj štátnym inštitúciám chýbajú relevantné podklady na tvorbu odporúčaní pre učiteľov a študentov, a nastavenie kurikula tak, aby podporovalo digitálnu a AI gramotnosť. Okrem toho by dáta mali napomôcť riešeniu problémov, aj reakcii na riziká, ako je podvádzanie, závislosť na nástrojoch či strata schopnosti samostatne myslieť. Rovnako považujú za potrebné systematicky a programovo začleniť používanie AI do vzdelávacieho procesu, cieliac na kreativitu a rozvoj kognitívnych schopností. Akcentovali nutnosť s touto témou systematicky a intenzívne pracovať, debata podľa nich prebieha hlavne medzi jednotlivcami, školami či neformálnymi iniciatívami, no absentuje koordinácia medzi rezortom školstva, vysokými školami, výskumnými centrami a učiteľskou komunitou.

Odborníci odporúčajú aj zamerať sa na edukáciu pedagogických pracovníkov v oblasti efektívneho a premysleného využívania AI. Táto oblasť síce nebola súčasťou výskumu, no ukazuje sa ako kľúčová. Používanie AI je ako u študentov, tak aj u učiteľov, neriadené a náhodné. Pedagógovia AI neraz plnohodnotne nerozumejú a nevedia, ako s ňou pracovať vo vzdelávacom procese a usmerniť študentov. Z Plánu zodpovedného využívania AI vo vzdelávaní na Slovensku vyplýva, že pri tvorbe vzdelávacieho obsahu ju používa sotva 40 percent učiteľov, ďalších 12 percent ju využíva na administratívne úlohy a na personalizáciu vyučovania päť percent. Jestvuje teda výrazný nepomer medzi študentami a učiteľmi v používaní AI.

Prieskum bol súčasťou projektu ENRICH z Plánu obnovy a odolnosti. Dotazníkový výskum sa v 90 otázkach zameral na používanie AI aplikácií, na ich technické porozumenie, kritické zhodnotenie a etiku využitia, a tiež vzťah medzi AI gramotnosťou a zapojením študentov do študijného procesu (tzv. „student engagement“). Respondentmi boli študenti Ekonomickej univerzity v Bratislave, 64 percent z nich tvorili ženy a 35 percent muži. Štyri pätiny (80 percent) účastníkov boli slovenskí študenti, ostatných 20 percent zahraniční študenti.