Výsledky výskumu ukazujú, že používanie AI vo vzdelávacom procese, najmä nadmerné spoliehanie sa na vopred formulované odpovede, môže mať za následok zníženie kognitívnej angažovanosti, kreativity a kritického myslenia. Študentom môže využívanie AI brániť v zapojení sa do autonómneho myslenia, čo zas vedie k strate základných kognitívnych schopností. Technické porozumenie AI tiež negatívne ovplyvňuje základné aspekty behaviorálnej angažovanosti, ako sú úsilie, študijné návyky, plnenie úloh či aktívna účasť na hodinách. „Ide o vážne varovania. Používanie umelej inteligencie medzi študentami je zatiaľ iba živelné, väčšina študentov ich používa na uľahčenie úloh a skratky. Neriadeným zapojením umelej inteligencie sa ale zhoršujú kognitívne schopnosti a narúša sa vzdelávací proces,“ vraví prodekanka pre rozvoj Fakulty medzinárodných vzťahov EUBA Kristína Baculáková.
Výsledky výskumu tiež poukazujú na silný vzťah medzi praktickým používaním nástrojov AI študentmi a povedomím o validácii údajov, analýze algoritmov, právnych aspektoch, interpretácií a kontrolách presnosti. To znamená, že čím lepšie študenti rozumejú spôsobu fungovania AI nástrojov, tým efektívnejšie ich vedia používať. Vyššiu mieru angažovanosti vykazovali študenti, ktorí mali vysoké povedomie o etických implikáciách AI. Zároveň sa ale nepreukázalo, že by používanie umelej AI malo všeobecne pozitívny vplyv na angažovanosť študentstva. „Práve naopak, použitie nástrojov ako Chat GPT bez adekvátnej znalosti, ako s nimi pracovať, môže oslabiť kognitívne schopnosti študentov a podporiť iba automatické spoliehanie sa na generické odpovede. Znižuje sa úsilie, ktoré študenti do štúdia vkladajú a môže sa znížiť aj ich aktivita na hodine. Takisto nie je podporená emocionálna úroveň, pretože môže dôjsť k izolácii, odosobneniu sa od kolektívu a od celkového študijného procesu,“ objasňuje zistenia výskumu Baculáková.
Na základe poznatkov výskumu, a tiež ďalších skúseností ,odborníci z Ekonomickej univerzity sformulovali niekoľko odporúčaní. Na Slovensku je podľa nich potrebné získať viac dát, keďže o AI a vzdelávaní sa vie veľmi málo. Oblasť používania AI pri vzdelávaní je podľa nich potrebné viac a systematicky skúmať, skonštatovali, že školám, ale aj štátnym inštitúciám chýbajú relevantné podklady na tvorbu odporúčaní pre učiteľov a študentov, a nastavenie kurikula tak, aby podporovalo digitálnu a AI gramotnosť. Okrem toho by dáta mali napomôcť riešeniu problémov, aj reakcii na riziká, ako je podvádzanie, závislosť na nástrojoch či strata schopnosti samostatne myslieť. Rovnako považujú za potrebné systematicky a programovo začleniť používanie AI do vzdelávacieho procesu, cieliac na kreativitu a rozvoj kognitívnych schopností. Akcentovali nutnosť s touto témou systematicky a intenzívne pracovať, debata podľa nich prebieha hlavne medzi jednotlivcami, školami či neformálnymi iniciatívami, no absentuje koordinácia medzi rezortom školstva, vysokými školami, výskumnými centrami a učiteľskou komunitou.
Odborníci odporúčajú aj zamerať sa na edukáciu pedagogických pracovníkov v oblasti efektívneho a premysleného využívania AI. Táto oblasť síce nebola súčasťou výskumu, no ukazuje sa ako kľúčová. Používanie AI je ako u študentov, tak aj u učiteľov, neriadené a náhodné. Pedagógovia AI neraz plnohodnotne nerozumejú a nevedia, ako s ňou pracovať vo vzdelávacom procese a usmerniť študentov. Z Plánu zodpovedného využívania AI vo vzdelávaní na Slovensku vyplýva, že pri tvorbe vzdelávacieho obsahu ju používa sotva 40 percent učiteľov, ďalších 12 percent ju využíva na administratívne úlohy a na personalizáciu vyučovania päť percent. Jestvuje teda výrazný nepomer medzi študentami a učiteľmi v používaní AI.
Prieskum bol súčasťou projektu ENRICH z Plánu obnovy a odolnosti. Dotazníkový výskum sa v 90 otázkach zameral na používanie AI aplikácií, na ich technické porozumenie, kritické zhodnotenie a etiku využitia, a tiež vzťah medzi AI gramotnosťou a zapojením študentov do študijného procesu (tzv. „student engagement“). Respondentmi boli študenti Ekonomickej univerzity v Bratislave, 64 percent z nich tvorili ženy a 35 percent muži. Štyri pätiny (80 percent) účastníkov boli slovenskí študenti, ostatných 20 percent zahraniční študenti.
Krajiny sa na rokovaniach OSN dohadujú o návrhu klimatickej dohody
Vyjednávači v oblasti klímy varovali, že rozsiahly a kontroverzný návrh dohody pre COP31 vytvára pôdu pre náročné rokovania, ktoré majú…
Čo nové na Blízkom východe? Ani vojna, ani mier
Spojené štáty vyslali do oblasti Blízkeho východu svoju tretiu lietadlovú loď USS Theodore Roosevelt, zatiaľ čo diplomatické snahy o trvalé…
Neznáme drony zaútočili na tankery v blízkosti ropných a plynových zariadení na Blízkom východe
Neznáme drony zaútočili na tankery nachádzajúce sa v blízkosti ropných a plynových zariadení na Blízkom východe. Informuje o tom agentúra…
USA vyvinú prvú jadrovú bombu od čias studenej vojny
V USA vyvinú prvú voľne padajúcu jadrovú leteckú bombu B94 od čias studenej vojny. 16. novembra americký portál The War…
Hollywood sa obrátil chrbtom transrodovým hercom
Nová správa s názvom „Where We Are in Film“, o ktorej informuje Jason Lamphier v britskom denníku The Guardian, poukazuje na…

























