Vieme loviť aj chytať ryby. Ako sa Grónčania pripravujú na možnú americkú inváziu

Ulrikke Andersenová, 40-ročná turistická sprievodkyňa z Nuuku, má jasno. Ak by USA podnikli inváziu, utečie spolu s dcérou. „Predtým som bola pripravená zomrieť za svoju krajinu, ale keď sa mi narodilo dieťa, všetko sa zmenilo,“ povedala pre AFP. Patrí medzi čoraz viac obyvateľov, ktorí premýšľajú nad scenármi, ktoré by si ešte pred pár mesiacmi nevedeli predstaviť.

Trump opakovane deklaroval záujem o získanie Grónska, autonómneho dánskeho územia bohatého na vzácne nerasty a strategicky dôležitého pre národnú bezpečnosť USA. Panika sa síce zatiaľ nešíri, no mnohí Grónčania v duchu premýšľajú, čo by robili, „ak by prišlo k najhoršiemu“.

Niektorí si plnia mrazničky, nakupujú vodu, benzín či generátory. „Premýšľam, kam sa ukryjem a akými liekmi by som sa mala zásobiť,“ hovorí 35-ročná študentka Nuunu Binzerová. Úrady pritom zatiaľ nevydali žiadne odporúčania a obchody v Nuuku sú stále dobre zásobené.

Andersenová však plánuje dopredu. Jej obývačka plná inuitských dekorácií a televízor, na ktorom neustále bežia zábery Trumpa, pripomínajú, že hrozbu berie vážne.

Má dva únikové scenáre: Ak by USA postupovali pomaly, odletí s rodinou do Dánska. Ak by prišiel rýchly zásah, utečie loďou do chaty pri fjorde. Pre 20 tisíc obyvateľov Nuuku sú vzduch a more jedinými cestami preč z ostrova.

„Vieme loviť, vieme rybárčiť, vieme žiť z prírody. Sme zvyknutí na extrémne podmienky,“ hovorí Andersenová. V prípade náhleho úteku by však musela opustiť svojich sedemdesiatročných rodičov, cesta by ich oslabila a zároveň by ohrozovali skupinu.

Nie všetci však uvažujú o odchode. Podnikateľka Inger Olsvig Brandtová tvrdí, že zostane. „Neodídem a budem pomáhať svojej krajine, kým budem vládať. Je lákavé myslieť si, že môžeme jednoducho odísť, ale je nás tak málo, že sa potrebujeme navzájom,“ povedala.