On osobne stále vníma ĽSNS ako stranu, ktorá je proti Európskej únii ako takej. „Ostávajú tu dve extrémne pozície. Jedna je práve Marian Kotleba, ktorý chce z EÚ vystúpiť. Ešte uvidíme, čo prinesú najbližšie dni a týždne, tá zmena názoru môže byť pokojne aj úskok. Druhá extrémna pozícia je tá, s ktorou prichádza Progresívne Slovensko (PS), teda slepo súhlasiť so všetkým, čo prichádza z Bruselu,” tvrdí Sulík.
Pozícia SaS je podľa neho postavená na tom, že je potrebné v Bruseli hájiť záujmy Slovenska a zároveň hľadať možnosti reformy Európskej únie na základe kritérií zdravého rozumu. Samotné členstvo Slovenska v Únii však považujú za kľúčový záujem SR.

„U Progresívneho Slovenska som si nevšimol, že by sa príliš odvolávali na zdravý rozum, skôr hovoria, akí musíme byť všetci proeurópski,” reagoval Sulík na poznámku, že s heslom zdravého rozumu operuje aj Sme rodina a PS. „Čo sa týka Borisa Kollára, nielen on, ale aj ďalšie strany hovoria o zdravom rozume, a to ma teší,” dodal Sulík, podľa ktorého sa stanoviská väčšiny strán približujú k pozícii SaS.

Na otázku, či jeho strana niekedy rokovala s ĽSNS, odpovedal záporne. Dodal, že Smer-SD, kotlebovcov a SNS si nevie predstaviť ani ako potenciálnych koaličných partnerov. „S Marianom Kotlebom sme nikdy nespolupracovali, ani nikdy nerokovali. On to preháňa. Oslovil Janu Cigánikovú niekde na chodbe, či poslanci SaS nepodporia ani neviem aký zákon. Tá ho odkázala na podpredsedu strany Ľubomíra Galka, ktorý povedal, že s Marianom Kotlebom rokovať nebude. Toto bolo všetko. Toto nazvať rokovaním je asi naozaj prehnané. Zodpovedne prehlasujem, že s Marianom Kotlebom sme nerokovali o ničom,” tvrdí Sulík.

Eurokandidátku SaS otvára Eugen Jurzyca, nasledovaný Alojzom Baránikom, Luciou Ďuriš Nicholsonovou a Natáliou Blahovou, všetko poslancami Národnej rady SR. „Máme na eurokandidátke päť poslancov, lebo chceme do Bruselu poslať skúsených ľudí, čo už majú niečo v živote za sebou. Chceme našim voličom ukázať, že Brusel je dôležitý a že tam treba záujmy Slovenska na vysokej odbornej úrovni zastávať,” reagoval Sulík. Piatym poslancom na kandidátke je Karol Galek.

Hoci kandidátku ústami Ondreja Dostála podporila aj OKS, figurujú na nej len členovia SaS a nezávislý Ján Rudolf ako expert na eurofondy. „Od OKS nemáme na eurokandidátke nikoho. OKS sa rozhodlo nás podporiť, čo ma, samozrejme, teší. Naše postoje sú im najbližšie,” reagoval Sulík.

Prakticky okamžite po eurovoľbách sa začne neoficiálna kampaň do budúcich parlamentných volieb. Na rozdiel od OĽaNO, ktoré hľadá dohodu s SMK a KDH, aj PS a SPOLU, ktoré uvažujú o koalícii, SaS o spájaní sa neuvažuje.

„Do volieb pôjdeme samostatne. Ja som v minulosti oslovil Miroslava Beblavého, aby vstúpil do SaS a ponuka, ktorá z tohto rozhovoru vyplývala, by bola veľkorysá. Tak isto som Andrejovi Kiskovi ponúkol hneď prvé miesto na kandidátke SaS, aby nedochádzalo k triešteniu pravicových síl,” pripomenul Sulík.

„Obaja páni odmietli, založili svoje vlastné strany, čo je ich dobré právo. Ale chcem povedať, že SaS pôjde do volieb sama, nebudeme sa spájať s inými stranami, lebo vidím, že ani v minulosti nebol o nejakú spoluprácu záujem,” dodal. „Spolupracovať budeme po voľbách. Do volieb sme konkurenti, bojujeme o toho istého voliča, a to si treba jasne povedať. A reči o tom, ako sa treba strašne spájať a ísť spolu považujem za trochu falošné, lebo ich najviac hovoria ľudia, ktorí roztrieštili pravicový blok tým, že si pozakladali nové strany,” zhrnul predseda SaS.

SaS je podľa neho strana, ktorá je skúsená, ustálená. „Máme desaťročnú históriu a ľudia vedia, čo od nás môžu čakať. Vedia, že držíme slovo a že máme najviac prepracovaný program. Toto sú miestami až staromódne hodnoty, s ktorými pôjdeme do volieb. Budeme ľuďom vysvetľovať, že sme naozaj poctivo a dôkladne pripravení na prevzatie zodpovednosti za našu krajinu,” naznačil Sulík, ako chce o voliča zabojovať jeho strana.

Za predvolebnú taktiku koalície označil Sulík sociálny balíček, na ktorom sa nedávno dohodli lídri vládnych strán. „Keď vládne strany pred voľbami plným priehrštím rozdávajú a zároveň zvyšujú deficit, čo to má byť iné ako kupovanie voličov,” povedal.
Aj keď vládne sociálne opatrenia považuje SaS za nesystémové, niektoré, najmä tie, ktoré sú spojené so znižovaním daní, vníma pozitívne. Za krok vpred považuje Sulík aj návrh na zvýšenie rodičovského príspevku diferencovaný podľa toho, či matka pred materskou pracovala alebo nie.

„Prvých šesť mesiacov je o matku postarané veľmi slušne, dostane materskú takmer na úrovni jej predošlej mzdy. Potom padne, bez ohľadu na to, koľko pred tým zarábala, približne na tých 220 eur,” poznamenal. Ak by koalícia zámer, ktorý bol prioritou Smeru-SD, splnila, matkám, ktoré pracovali, sa príspevok zvýši o 150 eur a nepracujúcim o 50.

„My považujeme za správne naviazať tento príspevok na predošlý príjem matky. Aby to malo systém. Oni od pása vystrelili pre nepracujúce 50 eur navýšenie a pre pracujúce o 150 eur. Ale je to lepšie ako nič. Pozdáva sa mi ten moment, že matka, ktorá pred tým pracovala, dostane aj viac peňazí,” reagoval Sulík.

SaS nie je striktne ani proti návrhom SNS na zrušenie koncesionárskych poplatkov pre seniorov a zníženie DPH na zdravé potraviny. Sama by však v opatreniach išla ďalej. „Čo sa týka koncesionárskych poplatkov, my sme vždy boli za ich zrušenie. Stanovilo by sa percento HDP, ktoré by každý rok išlo z rozpočtu do nezávislej RTVS,” povedal Sulík. „Na rozdiel od typických rozdávačiek je rušenie daní a poplatkov dobré v tom, že na to nepotrebujete úradníkov a ďalšie pravidlá. Pri DPH sa dá debatovať o tom, prečo len niektoré potraviny,” dodal.

Ak by sa po voľbách dostala k moci SaS, k rušeniu a znižovaniu daní by pristupovala postupne. „Ako prvé by sme začali vracať do dobrého stavu to, čo tu napáchal Peter Kažimír, registračná daň, poistná daň… Potom by sme pristúpili k rušeniu ďalších škodlivých položiek, to sú napríklad koncesionárske poplatky, minimálne odvody, ktoré zaťažujú najmä veľkú časť živnostníkov. Ak by toto bolo porobené a stále by bol priestor vo verejných financiách, potom by sme mohli pristúpiť k plošnému zníženiu DPH alebo dane z príjmov. A veľmi by podporilo ekonomiku zmäkčovať, až rušiť pravidlá na odpisovanie investičných tovarov. Teda nie, že môžete niečo odpísať za štyri roky, ale povedzme za dva alebo aj v jednom roku,” tvrdí Sulík. „V Agende 2020 sme opísali 150 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, z ktorých časť sa týka daňového systému,” dodáva.

V prípade už schválených opatrení, vďaka ktorým dnes majú študenti a dôchodcovia možnosť cestovať vlakmi zadarmo a žiakom pribudnú zadarmo obedy v školských jedálňach, by SaS urobila významné korekcie.

„Pri vlakoch zadarmo sa ich budeme snažiť nahradiť obrovskou zľavou pre oprávnené skupiny, teda dôchodcov a študentov. Povedzme vo výške 80 percent. Teda napríklad za päťeurový lístok by dôchodca platil jedno euro, ale nebolo by to zadarmo. Nie je pravda, že v tomto svete je niečo zadarmo, nič nie je zadarmo,” povedal Sulík.

„A chceli by sme, aby táto veľká zľava, ktorou by sme nahradili vlaky zadarmo, platila aj pre autobusy. Máte dediny a mestečká, kde vlak jednoducho nechodí,” dodal.

Namiesto obedov zadarmo by SaS radšej zvýšila o 20 eur daňový bonus na dieťa. „Obedy zadarmo chceme nahradiť peniazmi pre rodičov. Prečo má štát rozhodovať o tom, ako rodičia musia použiť peniaze na svoje deti? Bavíme sa o sume približne 20 eur mesačne a štát ich núti, že ich musia použiť presne na ten obed. A čo keď dieťa chodí na obed k babke, chutí mu tam a nepotrebuje používať školskú jedáleň?,” opýtal sa Sulík.

Obe zmeny by podľa neho obmedzili aj plytvanie dotyčným statkom, či už je to jazda dopravným prostriedkom alebo stravovanie. Parlament bude čoskoro voliť predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, keďže Ivanovi Šramkovi 26. júna končí mandát. „Sú potrebné dve tretiny hlasov poslancov a sme pripravení rokovať. Ivan Šramko podľa mňa nastavil latku vysoko,” povedal Sulík.

„Ja mám predstavu o tom, kto by to mohol robiť, ale s nikým som nerokoval, z opozičnej pozície to ani nemá veľký zmysel. Ivanovi Šramkovi 26. júna končí mandát, ale je možné, že sa koalícia nezhodne na jednom mene, ktoré by bolo prijateľné aj pre opozíciu. A tam potom nastupuje pravidlo, podľa ktorého Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nebude bez šéfa a Ivan Šramko bude zatiaľ fungovať ďalej. Nie je to dlhodobo dobré riešenie, ale nie je to ten istý prípad ako na Ústavnom súde, že sme od určitého dňa boli bez sudcov,” uzavrel Sulík.