Podľa americkej administratívy ide o preventívne opatrenie v situácii rastúceho napätia. Iránske vedenie v posledných dňoch opakovane deklarovalo, že akákoľvek vojenská akcia zo strany USA by vyvolala okamžitú odvetu.

Americká organizácia na ochranu ľudských práv so sídlom v USA v pondelok uviedla, že potvrdila smrť takmer 6 000 ľudí počas vlny protestov, ktoré iránske bezpečnostné zložky potlačili. Zároveň upozornila, že skutočný počet obetí môže byť niekoľkonásobne vyšší.

Protesty v Iráne sa začali koncom decembra pre ekonomické problémy, no postupne prerástli do masového hnutia proti islamskej republike. Najväčšie demonštrácie sa konali od 8. januára, keď desaťtisíce ľudí vyšli do ulíc viacerých miest.

Ľudskoprávne organizácie obviňujú iránske úrady z bezprecedentného násilia, vrátane streľby do davov demonštrantov. Zásah sprevádzal takmer úplný výpadok internetu, ktorý trvá už 18 dní, čo je najdlhšie prerušenie online spojenia v dejinách krajiny.

Napriek protestom zostáva pri moci duchovné vedenie, ktoré sa dostalo k moci po islamskej revolúcii v roku 1979. Časť odporcov režimu pritom vidí ako jedinú možnosť zásadnej zmeny zahraničný zásah.

Americký prezident Donald Trump v uplynulých dňoch opakovane ponechal otvorenú možnosť vojenského riešenia. Minulý týždeň vyhlásil, že Spojené štáty vysielajú do regiónu „masívnu flotilu“ pre prípad, že by bolo potrebné konať.

Nasadenie údernej skupiny okolo lietadlovej lode Abraham Lincoln výrazne posilňuje americkú vojenskú prítomnosť v regióne. USA už v júni podporili a krátko sa zapojili do 12-dňovej vojny Izraela s Iránom. Hoci Trump neskôr zmiernil rétoriku, možnosť ďalšej eskalácie nevylúčil.