V tejto súvislosti považujem za nevyhnutné informovať verejnosť pravdivo a na základe nespochybniteľných faktov.

 Chronológia konania o návrhu vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 789/2016:

1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií rozhodnutím

č. VP/03/16/K (ďalej aj „rozhodnutie výboru NR SR“) uložil poslancovi NR SR
Matovičovi v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona
č. 545/2000 Z. z. (ďalej aj „ústavný zákon“) pokutu vo výške 11 766 € za porušenie povinnosti zákazu podnikania vyplývajúcej z čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.

2. Proti rozhodnutiu výboru č. VP/03/16/K podal 12. októbra 2016 poslanec NR SR

Matovič ústavnému súdu návrh na preskúmanie rozhodnutia podľa § 73a zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ústavnom súde“). Tento návrh bol elektronickým prideľovaním spisov pridelený sudcovi spravodajcovi L. Oroszovi, ktorý je členom II. senátu ústavného súdu.

3. Uznesením sp. zn. II. ÚS 789/2016-19 z 27. októbra 2017 II. senát ústavného súdu návrh poslanca NR SR I. Matoviča prijal na ďalšie konanie.

4. Vzhľadom na to, že II. senát ústavného súdu dospel k odchýlnemu  právnemu názoru ako iné senáty ústavného súdu v obdobných veciach vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti, uložil sudcovi spravodajcovi L. Oroszovi povinnosť vypracovať a predložiť plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov senátov podľa § 6 zákona o ústavnom súde (tlačová informácia zo senátu č. S2/64/2016, bod 20). Konanie vedené pod sp. zn. II. ÚS 789/2016 bolo prerušené.

4a) Podľa § 6 zákona o ústavnom súde senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných právnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného súdu.

5. Uznesením sp. zn. ÚS 1/2017-22 z 1. februára 2017 plénum ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov zamietlo.

Podľa čl. 131 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 7, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. 

Z vyššie citovaných ustanovení ústavy a zákona o ústavnom súde jasne vyplýva, že návrh na zjednotenie odchýlnych právnych názorov senátov bol zamietnutý z dôvodu, že nebolo dosiahnuté potrebné kvórum sudcov ústavného súdu, t. j. 7 hlasov, pričom plénum rozhodovalo v počte 9 sudcov, keďže jeden zo sudcov ústavného súdu bol práceneschopný (tlačová informácia 7/2017, bod 3). Návrh bol zamietnutý pomerom hlasov 3 : 6.

Uvedená situácia nastala tiež v dôsledku nevymenovania sudcov ústavného súdu. Ústavný súd v súčasnosti pracuje v neúplnom zložení 10 z 13 sudcov ústavného súdu, v dôsledku čoho

a) sa zvyšuje počet nevybavených podaní (návrhov a sťažností),

b) sa predlžuje priemerná dĺžka konania pred ústavným súdom,

c) sa zvyšuje počet návrhov zamietnutých plénom ústavného súdu z procesných dôvodov, j. z dôvodu nedosiahnutia nadpolovičnej väčšiny hlasov vyplývajúcej z čl. 131 ods. 1 ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde, tak ako to bolo v konaní vedenom pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2017.

Z dôvodu neúplného zloženia pléna ústavného súdu bolo od 4. júla 2014 k dnešnému dňu pre nedosiahnutie nadpolovičnej väčšiny 7 hlasov pri hlasovaní pléna zamietnutých už 12 návrhov (PLz. ÚS 1/2015, PL. ÚS 41/2015, PL. ÚS 43/2014, PL. ÚS 67/2014, PLz. ÚS 5/2014, PL. ÚS 8/2013, PL. ÚS 11/2012, PL. ÚS 6/2015, PL. ÚS 22/2014, PL. ÚS 40/2015, PL. ÚS 35/2015 vrátane PLz. ÚS 1/2017).

6. Uznesením sp. zn. II. ÚS 789/2016 z 2. marca 2017 II. senát ústavného súdu rozhodol,

že rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/03/16/K potvrdzuje  (tlačová informácia č. S2/10/2017, bod 37).

Z vyššie uvedenej chronológie konania vedeného pod sp. zn. II. ÚS 789/2016 jasne vyplýva, že vyjadrenia poslanca NR SR I. Matoviča, ako aj jeho právneho zástupcu M. Kadúca, ktoré uviedli na spomínanej tlačovej besede, ktorej obsah prebrali viaceré printové a elektronické médiá, sa nezakladajú na pravde, pretože v danom konaní bol dodržaný riadny procesný postup vyplývajúci  z ústavy a zo zákona o ústavnom súde.

Vyjadrenie poslanca NR SR I. Matoviča, že „II. senát ÚS pod vedením Ladislava Orosza mu dal najskôr za pravdu, ale súdne plénum rozhodlo inak“, ako aj vyjadrenie, že „rozhodnutiu senátu predchádzalo škandalózne uznesenie pléna, teda všetkých sudcov, ktoré zakázalo senátu mať vlastný názor“, nemožno označiť inak ako za zavádzajúce a klamlivé. 

Nepravdivosť vyjadrení poslanca NR SR I. Matoviča potvrdzuje vyššie uvedená chronológia konania vedeného pod sp. zn. II. ÚS 789/2016, ako aj skutočnosť, že  II. senát ústavného súdu, členom ktorého je sudca L. Orosz, rozhodol v danom konaní rovnako ako už v minulosti v obdobných prípadoch. V tejto súvislosti považujem za nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že jedným z konaní, v ktorých bolo rozhodnuté rovnako ako v konaní sp. zn. II. ÚS 789/2016, bolo konanie vedené pod sp. zn. IV. ÚS 263/09, kde  bol sudcom spravodajcom taktiež L. Orosz, ktorému podľa vyjadrení poslanca NR SR I. Matoviča malo plénum ústavného súdu „zakázať vlastný názor“. 

V rozhodnutí ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 263/09 je na s. 13 jasne uvedené: „Z už citovaného čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona totiž vyplýva, že pre posúdenie toho, či verejný funkcionár porušil označené ustanovenie, nie je podstatné, či verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období príjem, ale či v rozhodnom období podnikal. V prípade navrhovateľa zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v rozhodnom období napriek predchádzajúcej výzve výboru podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe živnostenského oprávnenia nezanechal, a preto je záver výboru o tom, že navrhovateľ porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, vyjadrený v namietanom rozhodnutí vecne správny a nezakladá dôvod na jeho zrušenie ústavným súdom.“

Taktiež považujem za nevyhnutné vyjadriť sa aj k vyhláseniam právneho zástupcu M. Kadúca, ktorý plénum ústavného súdu odkázal na jeho „doterajšie rozhodnutia“. Ústavný súd v predmetnom konaní rozhodol v súlade so svojou doterajšou judikatúrou. Problematikou zákazu podnikania vyplývajúceho z čl. 5 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa ústavný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal napríklad v konaniach vedených pod sp. zn. I. ÚS 382/2010, sp. zn. III. ÚS 137/2012, sp. zn. IV. ÚS 263/09,  sp. zn. III. ÚS 141/2010 a sp. zn. I. ÚS 46/2011. Vo všetkých vyššie uvedených konaniach ústavný súd rozhodol rovnako ako v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 789/2016 týkajúcom sa poslanca NR SR I. Matoviča.

Navyše je zaujímavé, že poslanec NR SR I. Matovič a jeho právny zástupca M. Kadúc sa na tlačovej besede 10. marca 2017, obsah ktorej prevzali viaceré printové a elektronické médiá,  vyjadrovali k meritórnemu rozhodnutiu ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS789/2016 napriek tomu, že obsah daného rozhodnutia im v čase konania tlačovej besedy, ako aj v súčasnosti nie je známy. Rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 789/2016 sa v súčasnosti písomne vyhotovuje a až po písomnom vyhotovení bude doručené účastníkom konania, t. j. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií a právnemu zástupcovi M. Kadúcovi. 

Taktiež musím reagovať aj na invektívy poslanca NR SR I. Matoviča namierené proti sudcom ústavného súdu, keďže uviedol, že „všetci súčasní ústavní sudcovia sú nominanti koalície či HZDS“ a že rozhodnutie v tomto konaní bolo „čisto politická otázka“. Predmetné tvrdenia nemožno označiť inak ako za urážlivé a znevažujúce sudcov ústavného súdu. Rozhodne nie sú občiansky, ani politicky korektné.

Poškodzovanie povesti sudcov ústavného súdu možno považovať za manipuláciu verejnej mienky zo strany poslanca NR SR I. Matoviča, čo je neprofesionálne a dehonestujúce vzhľadom na to, že ide o vec, ktorá je medializovaná a verejnosťou sledovaná.

Dávam do pozornosti poslancovi NR SR I. Matovičovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi M. Kadúcovi, že každý sudca ústavného súdu zložil do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a práv občana, chrániť princípy právneho štátu, spravovať sa ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“

Sľub, ktorý sudcovia ústavného súdu vložili do rúk prezidenta Slovenskej republiky,  napĺňajú v plnom rozsahu a svojou rozhodovacou činnosťou prispievajú k tomu, aby bol ústavný súd, tak ako ho charakterizuje čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky, nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

JUDr. Ivetta Macejková, PhD., predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky

Stanovisko sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislava Orosza k tlačovej informácii č. 28/2017

Považujem za nevyhnutné vyjadriť sa k tlačovej informácii č. 28/2017 zo 16. marca 2017, v ktorej predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetta Macejková zaujala stanovisko k vyjadreniam poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Matoviča a jeho právneho zástupcu M. Kadúca na tlačovej besede uskutočnenej 10. marca 2017.

Časť stanoviska vyznieva minimálne ako nepriama kritika mňa ako sudcu spravodajcu v tomto konaní založená v podstate na tom, že som v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 263/09 zaujal iný postoj k výkladu slovného spojenia “Verejný funkcionár nesmie podnikať…” ako vo veci návrhu I. Matoviča vedenej pod sp. zn. II. ÚS 789/2016. V tejto súvislosti musím uviesť, že táto kritika neobstojí. Vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 263/09 totiž ústavný súd potvrdil napadnuté uznesenie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií nie z dôvodu, že navrhovateľ nemal v rozhodnom období pozastavené živnostenské oprávnenie, ale preto, že v rozhodnom období aktívne podnikal, čo je zásadne iná právna situácia ako vo veci návrhu poslanca I. Matoviča. Môj postup ako sudcu spravodajcu v oboch uvedených veciach bol preto nepochybne konzistentný.

doc. JUDr. Ladislav Orosz, CSc. sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky