Môj profil 
Predplatné
Spišské Bystré 17. júla (TASR) – Jeden zo včelárov z podtatranskej obce Spišské Bystré (okres Poprad) Bernard Kuchta tvrdí, že tohtoročná sezóna bude o tretinu horšia ako tá minulá. Príčiny vidí v dvoch dôvodoch. „Všeobecne po tvrdej zime neprišla jar, ale prišlo leto, preto včely zaostávali. Ak ich niekto zle zazimoval, nepreliečil, mal ich veľmi slabé a príroda včelstvo predbiehala asi o dva týždne. Potom zase prišlo obdobie dažďov, včely išli dopredu a začali sa rojiť,“ vysvetlil pre TASR Kuchta.
Včelárstvu sa venuje už od roku 1965, vlastní 46 produkčných úľov a niekoľko pomocných. Úle si vyrába sám, používa tzv. jednotný úľ, nazýva sa tiež Čechoslovák a v dnešnej dobe sa už nevyrába. „Momentálne kontrolujem oplodnenie matiek, ktoré som si sám odchoval. Je to najnáročnejšia úloha. Za rok vymením asi 20 matiek a prijatie tých matiek úľom je veľmi náročná práca. Staré matky majú slabší výkon, preto ich mením,“ doplnil Kuchta.
Začiatkom augusta bude nasledovať posledné stáčanie medu, a potom preliečenie včiel s dlhodobým účinkom. Kuchta lieči prevažne kyselinou mravčou, v neskoršom období ešte dvakrát pomocou zadymovania. „Po iné roky som bral med trikrát, tohto roku som zatiaľ bral len raz. Včelárska sezóna sa končí okolo 5. augusta,“ dodal. Každoročne mu jeden úľ vyprodukuje od 40 do 60 kilogramov medu. Najkvalitnejší je podľa neho medovnicový med, ktorý obsahuje najviac minerálnych látok a je prospešný pre srdce a cievy. „Dobrý je tiež repkový, ktorý pomáha pri tráviacich ťažkostiach,“ zdôraznil včelár, ktorý 49 rokov učil fyziku i technickú výchovu na základnej škole.
Do jedného úľa pán Kuchta ukladá tri až štyri tzv. medzistienky zo včelárskeho plastu, včely na ňom stavajú, zaplodujú ho, a potom tam nosia med. „Ony tento med potom zaviečkujú. Keď je zrelý, tak je zaviečkovaný asi do jednej tretiny toho plástu a vtedy môžem vytáčať med,“ objasnil. Obojstranne zaviečkovaný plást dáva asi 2,5 kilogramu medu. Následne musí plásty vymeniť, pretože včely, keď nemajú čo robiť, tak „vystrájajú, roja sa, presne tak ako ľudia“, konštatoval Kuchta.
Okrem medu získava z úľov propolis aj vosk. Niekedy robil aj materskú kašičku, čo je vlastne výlučok šesťdňových včiel z hltana, ktorým kŕmia matku. Tá v čase rozvoja potom denne položí až 2000 vajíčok, čo je viac, než sama váži. Podľa Kuchtu je dokázané, že keby ľudské dieťa konzumovalo túto veľmi výživnú materskú kašičku od mlada, bolo by asi šesťkrát vyššie. „Môžem povedať, že za predaj materskej kašičky, ktorú som vyprodukoval, syn aj dcéra vyštudovali vysokú školu,“ zdôraznil.
Keď sa chce dostať k medu, musí úľ najprv vydymiť. Je to preto, že v minulosti, keď sa chceli včelári dostať k úrode, tak celý úľ podpálili. Včely si na to zvykli a teraz, keď ich včelár zadymí, ony sa vrhnú na med, nasajú ho a včela, ktorá je nasatá medom, podľa Kuchtu neštípe. „Počas sezóny tu som denne šesť až osem hodín, tu mi nikto nepomáha, len manželka pri stáčaní medu a kŕmení. Včely kŕmim cukrovým sirupom, do ktorého idú tri kilá cukru a dva litre vody, pričom jedna včelia rodina musí dostať na zazimovanie aspoň 12 kíl cukru. To im musí vydržať do mája, potom si už znášajú svoju potravu,“ doplnil Kuchta.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam. Obrazová redakcia TASR vydáva k správe videozáznam a fotoreportáž.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
