O vyjednávaní medzi NATO a Moskvou o spoločnej námornej operácii informovali ako prvé spravodajcovia agentúry Reuters s odvolaním sa na oficiálne zdroje. Tie prezradili, že mocnosti diskutujú o tom, že by sa ruskej a americkej vojnovej lode podieľali na zabezpečenie ochrany plavidlu Cape Ray. Práve na tejto lodi amerického námorníctva totiž experti zničia nebezpečný chemický materiál a už vyrobené chemické zbrane, ktoré sa sýrsky režim zaviazal do konca júna odovzdať.
K likvidácii bojových látok v medzinárodných vodách prikročila Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v spolupráci s mocnosťami po tom, čo ich zničenie na pevnine odmietli štyri oslovené krajiny. S likvidáciou sýrskeho arzenálu a látok na výrobu zbraní nechce mať nič do činenia Albánsko, Rusko, Belgicko ani Nórsko. Američanom zničenie cudzích chemických zbraní na svojej pôde priamo zakazuje zákon.
Odhadovaných 500 ton chemikálií, ktoré Sýria nezneškodní svojpomocne, tak dostali experti za úlohu zlikvidovať v medzinárodných vodách na palube špeciálne upraveného amerického plavidla vybaveného odolnou titánovou nádržou.
Najnebezpečnejšie bojové látky vrátane sarinu a yperitu budú neutralizované štiepením vodou. Zvyškové produkty potom majú byť následne prevezené do zariadenia na likvidáciu odpadu. Oslovený nezávislí experti sa zhodujú na tom, že by takýto postup by nemal predstavovať žiadne ekologické riziko.
V piatok OPCW oznámila, že na likvidácií sa budú podieľať dve súkromné ​​firmy, jedna z USA a druhá z Fínska. Kontrakt získali vo verejnej súťaži. Obe spoločnosti patria k svetovým lídrom na poli likvidácie odpadov.

Spoločná operácia je symbolickým gestom

Pokiaľ ide o technické zabezpečenie ochrany jedného z najnebezpečnejších nákladov sveta na palube Cape Ray, odborníci namietajú, že ide o čisto symbolické gesto, lebo Spojené štáty by celú akciu boli s prehľadom schopné zabezpečiť samy.
Na pozadí tradičného antagonizmu medzi Washingtonom a Moskvou, čas od času kulminujícého do otvorenej prestrelky, treba v prípade protiraketového systému alebo aktuálne v kontexte diania na Ukrajine, by však takýto spoločný projekt mohol napätie trochu upokojiť. Prinajmenšom čo sa stretu rôznych záujmov v Sýrii týka.
Kremeľ by navyše týmto krokom mohol čiastočne zobrať vietor z plachiet všetkým, kto mu hrozí vztýčeným prstom kvôli rozsiahlym zbrojnom dodávkam režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Mocnosti ešte musia doriešiť niekoľko otázok technického charakteru, napríklad ohľadom postupu pri prípadnom útoku. Podľa zdrojov z NATO, ktoré aktuálny vývoj komentoval pre Reuters, by ale dohoda medzi USA a Ruskom mohla byť oznámená už budúci týždeň.
Ak všetko dopadne tak, ako avizujú zainteresované zdroje, pôjde o ďalšiu nie príliš častú spoluprácu takéhoto rozsahu. Moskva svoje plavidlá vyslala na spoločnú misiu so Severoatlantickou alianciou dvakrát. V rokoch 2006 a 2007 Hliadkovala bok po boku v Stredozemí a o sedem rokov skôr ruskej pozemnej zložky dočasne prispeli k misii NATO v vtedy vojnou zmietanom Kosove.
Stranou týchto niekoľkých málo prípadov išlo vždy o vojenské cvičenia alebo spolupráce na nižšej úrovni, napríklad v boji s pirátmi.

Nebezpečný náklad budú prekladať v Taliansku

Do procesu likvidácie sýrskeho chemického arzenálu však nie sú zapojené len Spojené štáty a Rusko. Sýrsky režim sa zaviazal dopraviť všetky chemikálie na výrobu zbraní a už existujúci arzenál do svojho stredomorského prístavu Lázikíja. Odtiaľ ich potom plavidlom prevážajú do Talianska, kde sú následne naložené na americké plavidlo Cape Ray. Na celý proces pritom dohliada okrem Američanov a Rusov ešte Číňania, Dáni alebo Nóri.
Práve ich fregaty bdeli nad vôbec prvým takýmto prevozom nebezpečného materiálu na palube dánskeho komerčného plavidla začiatkom januára.
Tretí a zatiaľ posledný takýto náklad vyplával zo sýrskeho prístavu Lázikíja v pondelok. Sprevádzal ho pritom ruský raketový krížnik s jadrovým pohonom Peter Veľký.

Časť arzenálu podľa OSN a OPCW už sýrsky režim zničil na svojom území. Ozývajú sa ale hlasy, že Damask doteraz odovzdal medzinárodnému spoločenstvu nanajvýš päť percent svojich zásob smrtiacich látok a špekuluje sa o tom, že zvyšok ani v pláne odovzdať nemá. Podľa niektorých správ potom sýrsky režim svoje zásoby presunul a buduje v spolupráci s iránskymi a severokórejskými špecialistami nové, moderné sklady chemických zbraní, ukryté pred zrakmi medzinárodných inšpektorov.  
Damask sa pritom zaviazal odovzdať 700 ton najnebezpečnejších látok do konca minulého roka. Keď túto lehotu nedodržal, vyprosil si na medzinárodnom spoločenstve jej predĺženie do 5. februára. Druhýkrát za výdatneho príhovoru Kremľa sľúbil všetko napraviť do 1. marca.

jf