Môj profil 
Predplatné
Na tlačovej besede s názvom „Čo stoja nezdravé potraviny verejné financie a ako môže štát ľuďom pomôcť schudnúť?“ vystúpili riaditeľ odboru daňových príjmov a fiškálnych analýz Inštitútu finančnej politiky Peter Harvan a riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana. Uviedli, že ak pred dvadsiatimi rokmi bolo Slovensko jednou z krajín s najnižšou spotrebou cukru na obyvateľa, tak teraz je situácia presne opačná: sme na siedmom mieste v Európe a prví spomedzi krajín V4.
Výskum zistil, že dospelý človek u nás priemerne skonzumuje za rok takmer 50 kilogramov cukru, pričom najväčší podiel na tom majú sladené nápoje. Práve ich spotreba v uplynulom období dramaticky vzrástla, a s ňou aj spotreba cukrov, ktorá má samozrejme negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva. Okrem iného spôsobuje obezitu, ktorej výskyt na Slovensku znepokojivo rastie. A s obezitou je viac či menej úzko spojených viac ako dvesto chorôb, ktorých liečba spôsobuje enormné zvyšovanie nákladov na verejné zdravotníctvo.
„Náklady spojené s týmito chorobami ako obezita, predstavujú dve až sedem percent nákladov na zdravotníctvo, v podmienkach Slovenska je to 90 miliónov až 245 miliónov eur. Keď zohľadníme aj pridružené choroby, tak náklady môžu dosiahnuť až 700 miliónov eur ročne,“ uviedol Harvan a zdôraznil, že to sú zdroje, ktoré by namiesto toho mohli byť použité inde.
Analytici teda vidia koreláciu medzi nárastom spotreby sladených nápojov a obezitou a následnými ďalšími súvisiacimi chorobami. Iste, tá súvislosť tu nepochybne je. Lenže vysvetlenie môže byť komplexnejšie.
Treba si totiž uvedomiť, že potraviny celkovo sú dnes iné ako pred dvadsiatimi rokmi, najmä svojím zložením – obsahujú oveľa viac látok, ktorých vplyv na organizmus nemohol ešte byť dlhodobo overený, pričom o mnohých z nich sa už teraz vie alebo tuší, že sú pre nás v podstate jedmi. Veď samotný princíp chemickej konzervácie je postavený iba na rozdielnej odolnosti človeka a jeho konkurentov v súťaži o skonzumovanie potravy – mikroorganizmov – ktorá spôsobuje, že mikroorganizmy nestihnú naše zásoby potravín zjesť skôr než my, ľudia. Ale ak sú tieto konzervanty jedmi pre iné organizmy, je bez dlhodobého testovania na viacerých generáciách veľmi pochabé veriť, že rozhodne nemôžu byť jedmi aj pre nás. Že neumrieme hneď, to ešte neznamená, že nám neubližujú. Výsledkom ich súhrnného dlhodobého pôsobenia je do určitej miery potom iste aj nárast civilizačných chorôb, vrátane obezity.
Sebestačnosť Slovenska v spotrebe potravín je omnoho menšia ako v minulosti, teda potraviny sa dovážajú z väčšej diaľky ako kedysi. A teda musia obsahovať viac konzervantov. Nehovoriac už o tom, čo hovoria pesimisti, že Slovensko je smetným košom Európy, keď je známym faktom, že potraviny predávané u nás, hoci aj s rovnakou etiketou, majú často iné, horšie zloženie ako tie, ktoré sa predávajú na Západe. Žiaľ, kvalitných a bezpečných slovenských potravín je stále málo a cenovo nemôžu konkurovať tým druhým…
Ďalším faktorom môže byť aj to, že ľudia, a najmä deti majú dnes omnoho menej pohybu ako pred niekoľkými desaťročiami. Starší si ešte pamätajú, ako sa kedysi po sídliskách preháňali húfy detí hrajúcich futbal, hokej, naháňačky – dnešné deti naháňajú najmä postavičky na obrazovkách tabletov či smartfónov.
A s akým riešením prichádzajú analytici ministerstiev zdravotníctva a financií? Uhádli ste: najlepším liekom na všetko je zvýšiť ľuďom dane. Konkrétne daň na cukor, aby to vraj ľudí odradilo od jeho konzumácie. Podobnú daň už zaviedlo 14 krajín združených v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, vrátane napríklad Maďarska či Veľkej Británie.
„Táto daň by mohla pomôcť viacerými spôsobmi. Kanál, akým by mohlo dôjsť k zmene spotreby Slovákov, je jednak najmä cez zmenu ceny potraviny, respektíve sladeného nápoja, ďalší kanál je cez zmenu obsahu cukru v ponúkaných nápojoch,“ uviedol Harvan. Nespomenul však ďalšie nebezpečenstvo, ktoré v dôsledku toho hrozí: cukor bude vo väčšej miere nahrádzaný umelými sladidlami, ktoré môžu byť pre organizmus ešte väčším ohrozením než cukor…
Na otázku Hlavných správ, či je reálne očakávať – v zmysle zásady, ktorú nám naši politici sľubujú, nezvyšovať daňové zaťaženie – aby sa to vykompenzovalo, že by pri zvýšení dane na nezdravú potravinu sa súčasne znížila daň na nejakú inú, zdravšiu, sme dostali takúto odpoveď: vraj dôvodom pre zavedenie dane na cukor by nebolo zvýšiť daňové zaťaženie ľudí, ale odradiť ich od konzumácie cukru. Teda skutočnosť, že štát bude ľuďom ťahať viac peňazí z vrecák, to sa stane len akosi mimochodom a vlastne nechtiac.
Ešte to s tou daňou nie je hotová vec, ministerstvo financií zatiaľ takúto legislatívu nepripravuje – momentálne len zvažuje výsledky analýzy, ktorá sa zaoberá spotrebou cukru a jej vplyvom na verejné financie. Ako však poznáme kreatívnu fantáziu úradníkov a ich dojemnú starostlivosť o naše zdravie, budú len s veľkou námahou odolávať lákavej možnosti zvýšiť dane…
Ivan Lehotský
.JPG)
