Igor Vitteľ a Ivan Pankin diskutovali o najvýraznejších udalostiach na Ukrajine a v jej okolí v rádiu Komsomoľskaja Pravda s Alexejom Podberezkinom, riaditeľom Centra vojenských a politických štúdií a profesorom na MGIMO. Prinášame vám preklad.

Aké sú straty Ukrajiny

– Hovorca ministerstva obrany Konašenkov uviedol, že odpoveďou na úder na Makejevku bolo zničenie viac ako 600 ukrajinských vojakov. (aj keď to Kyjev popiera)

– Konašenkov o tejto správe nešpekuluje. Straty, ktoré utrpí AFU vo všetkých smeroch, sa pohybujú od 500 do 1 000 denne. Nehovorím o obetiach v dôsledku zranení, dezertéroch – to sa dá ľahko vynásobiť počtom dní v mesiaci, vyjde to už 30-50 tisíc mesačne. Nie je to prvý mesiac vojny a myslím si, že ľudský potenciál na Ukrajine je takmer vyčerpaný.

– Musíte mať zdroje na boj s Ruskom?

– S čím bude Ukrajina bojovať ďalej? Moje predchádajúce odhady boli také, že sa ukrajinská profesionálna armáda vyčerpá do polovice jesene. Napriek všetkým “úspechom”, ktoré zdanlivo dosiahla pri Izjume a v iných smeroch, to bolo v skutočnosti veľmi ťažké. V dôsledku toho im prakticky “odišla” ďalšia armáda. Teraz zmobilizovali všetkých, ktorí sa zmobilizovať dali. Myslím, že sa im podarilo zachovať do 15-tisíc profesionálnych vojakov v druhom alebo treťom slede. Ide o dôstojníkov a tých, ktorých sa podarilo preškoliť. V každom prípade však už ide o stratu dvoch alebo troch mobilizácií.

– A koľko ľudí mali pred 24. februárom?

– Ak Ukrajina vstúpila do konfliktu s ozbrojenými silami v počte 215-tisíc osôb, potom bola táto hodnota prekročená najmenej trikrát. Existujú odhady, ktoré hovoria v prospech zdĺhavého konfliktu, obrovských strát a dokonca… víťazstva ukrajinskej armády – ukrajinské médiá o tom veľa píšu. Ale kde je ten zdroj? Ďalší mesiac, no, dva. Môže to stačiť v určitom operačnom smere na nejakú ofenzívu. Tým sa tento zdroj ešte viac vyčerpá.

– Ofenzíva – kde?

– Predpokladajme, že hrozí rozseknutie nášho frontu smerom na Melitopol. Predpokladajme, že sa im tam podarí sústrediť 15-20 tisíc mužov a vrhnúť ich do prielomu. Budú zničení v priebehu nasledujúcich 40-50 hodín. A čo potom? Ľudské zdroje nie sú nekonečné. Ani zdroje munície, ktoré sú prakticky vyčerpané. Základný zdroj hlavňového delostrelectva. Počet výstrelov je obmedzený. Na jednu hlaveň je bežne vystreliť 1500 nábojov a potom ju musíte opraviť. Neexistuje žiadna opravárenská základňa.

Poliaci a Rumuni bojujú

– Môžete predpovedať, kedy sa táto špeciálna operácia skončí?

– To je ťažký otázka. Bohužiaľ, už niekoľkokrát som sa mýlil. Povedal som, že ukrajinská armáda bude v októbri prakticky zničená – a tak sa aj stalo. V novembri však bola druhá armáda a tretia armáda….

– Odkiaľ? Mobilizácia a žoldnieri a zbrane NATO?

– Aj, aj. Dodávky NATO predstavujú 20 percent celkového objemu zbraní. Aj keď ide o rôzne zbrane, z rôznych štátov, ale to je jedno – sú to vysoko presné zbrane, účinné. A málokto očakával taký počet žoldnierov. Kádre ozbrojených síl, myslím, že nielen z Poľska, ale aj z Rumunska, už pôsobia ako žoldnieri. Možno aj z iných štátov.

– Ako sú organizované?

– Táto sila je pomerne dobre organizovaná. Je tam 10-12 tisíc žoldnierov. Je jasné, že s týmito počtami nevyhráš. Všeobecne platí, že so žoldniermi sa nedá vyhrať – neexistuje vzájomná spolupráca ani schopnosť viesť rozsiahle operácie. Ich účasť sa však rôznymi spôsobmi zvyšuje. Preto si myslím, že ešte majú dostatok zdrojov na mesiac alebo dva.

– Inými slovami, do konca marca?

– Predpokladám, že o dva mesiace už nebude s čím bojovať. Ani kto.

– A potom?

– Potom je to už len politická otázka. Za akých podmienok budeme rokovať? Či už to bude kapitulácia, alebo to bude vyjednávanie, v podstate kompromis, alebo niečo iné.

– Západ tvrdí, že nemôže prehrať. Znamená to, že NATO vstúpi do konfrontácie?

– Hovoriť neznamená robiť. Scholz, Stoltenberg a im podobní nemajú nič spoločné s ozbrojenými silami a už vôbec nie s plánovaním vojenských operácií. Sú to nezodpovední ľudia a môžu si hovoriť, čo chcú.

Závery z tragédií

– Aké závery musí naše vedenie vyvodiť z útoku na Makejevku?

– Môj osobný, subjektívny názor je nasledovný. Potrebujeme zvýšenú mobilizáciu vo všetkých smeroch. Vrátane organizácie ozbrojených síl. V oblasti zásobovania ozbrojených síl nie je všetko v poriadku. V organizácii komplexu obranného priemyslu existujú problémy. V komplexe obranného priemyslu sa však vyvíja fantastické úsilie. Mám radosť z týchto ľudí, o ktorých sa hovorí veľmi málo. Napriek všetkým perzekúciám v 90. rokoch, keď bolo zničených 85 % ruského obranného priemyslu, sa im podarilo urobiť veľa. V súčasnosti prebieha zrýchlený proces obnovy schopností ruského vojensko-priemyselného komplexu.

– Ale toto zotavenie sa nezačalo včera?

– Tento trend začal naberať na obrátkach až od jesene.

– Všetci sa obávajú o výsledok.

– Nemáme možnosť zastaviť sa na polceste a vyjednať nejaký kompromis. Kompromis so Západom pre nás nie je možný. Musíme ho jednoducho poraziť silou. Keď sa začne ozbrojený boj, všetky politické úvahy musia ísť bokom, prekážajú. Na nich príde rad, keď sa špeciálna operácia skončí. Preto nemáme na výber.

Rusko verzus NATO

– Aký je pomer síl medzi Ruskom a NATO – máme šancu vyhrať?

– Existuje mylná predstava o analýze rovnováhy síl. Keď sa snažíme porovnať HDP, vojenské výdavky a tie sa jednoducho extrapolujú na vojenskú silu štátu.

– Nie je to tak?

– Nie, v skutočnosti je tam 15-násobok HDP, ak vezmeme kolektívny západ. Vojenské výdavky sú 15-krát vyššie. To však neznamená 15-krát väčšiu vojenskú silu. Neexistuje žiadna priama súvislosť. No napríklad koncern Almaz Antey tento rok vyrobí približne jeden a pol až dva krát viac systémov protivzdušnej obrany ako celý kolektívny západ.

– Máme objektívne informácie o výzbroji Ukrajincov?

– Keď sme začali špeciálnu operáciu na Ukrajine, mali podľa našich odhadov 150 bojových lietadiel. Teraz hovoríme o 350 zostrelených lietadlách. Odkiaľ sa vzalo tých 200 lietadiel navyše? Mali tam 60 brigád protivzdušnej obrany, iba S-300 – zdedili to po sovietskej armáde. A ako je možné, že sme zničili nie 60, ale viac ako sto brigád protivzdušnej obrany. Potom mi povedzte, koľko ich zostalo! O takýchto veciach treba hovoriť, inak človek začne pochybovať o úprimnosti a presnosti informácií…

– Ovplyvní vstup Fínska a Švédska do NATO bezpečnosť našej krajiny?

– Hranica sa predĺži o tisíc kilometrov. Počas druhej svetovej vojny nás Nemecko a Fínsko úplne odrezali od Baltského mora. Cez Fínsky záliv viedli tri alebo štyri zamínované línie. A naša Baltská flotila bola počas vojny neaktívna. To isté sa môže stať aj teraz.

– Chceli sme posunúť NATO ďalej od nás, ale nakoniec sme ho posunuli viac k sebe?

– Pred dvoma rokmi som sa stretol s bývalým šéfom spravodajskej služby EÚ, mimochodom fínskym kontradmirálom. Medzi USA a NATO a Fínskom existuje viac ako tisícpäťsto bilaterálnych a multilaterálnych dohôd. Takže už tam boli, v aliancii – Fínsko a Švédsko. Sú tu akoby dva bloky. Jedným z úzkych politicko-vojenských blokov s pevnými záväzkami je NATO, 30 štátov. A ďalších približne 30 štátov je tak či onak pridružených k tomuto bloku. Toto je kolektívny Západ. Konfrontujeme ich…

– Je pravda, že Poľsko kalí vodu a zvyšok NATO si neželá konflikt s Ruskom? A ak do marca dôjdu Kyjevu sily, zasiahne Varšava, pretože Západ nechce, aby sa konflikt zastavil?

– Najnepríjemnejšou situáciou by mohlo byť predĺžené prímerie. Vo svete je veľa zmrazených konfliktov. Na svete je asi 30 štátov, nielen Cyprus, Podnestersko, Karabach. Mnohé z nich sa ťahajú už desaťročia. A Ukrajina môže byť jednou z takýchto možností. To by však bolo pre nás nevýhodné.