„Začali sme podrobnú diskusiu o našich bilaterálnych vzťahoch. Veľmi konkrétne a predmetne sme posúdili kľúčové medzinárodné problémy. V bilaterálnych záležitostiach, myslím, sme preukázali rastúce uvedomovanie si kontraproduktívnosti politiky nacielenej na podlamovanie konštrukcie rusko-amerických vzťahov. Rétorika o izolácii Ruska, ako sme sa dnes opäť presvedčili, nemá nič spoločné s realitou.

Vážime si pozíciu amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý opakovane zdôrazňoval význam úctivého, pragmatického dialógu s Ruskou federáciou, rovnako ako úlohu amerického ministra zahraničia Johna Kerry, ktorý prakticky rozvíja tento dialóg, a to aj počas jeho osobných, už pravidelných, návštev Moskvy. Za menej ako desať mesiacov štátny tajomník USA John Kerry navštívil našu metropolu trikrát. Celkove sme v uplynulom roku mali so štátnym tajomníkom USA Johnom Kerrym 18 stretnutí. Jedná sa, pravdepodobne, o rekord v bilaterálnych vzťahoch Ruska na úrovni ministrov zahraničných vecí.

Z našej strany sme potvrdili, že nikdy sme sa neuzatvárali a nevyhýbali vzájomnému spolupôsobeniu, vždy sme pripravení spolupracovať na základe rovnosti, na základe vzájomného rešpektovania záujmov strán. V tejto súvislosti sme diskutovali o niektorých konkrétnych otázkach bilaterálneho programu. Dohodli sme sa rozbehnúť pravidelný prehľad týkajúci sa našich vzťahov s cieľom vyhľadávania vzájomne prijateľných riešení mnohých problémov.

Rovnaký prístup je nevyhnutný pre našu spoluprácu v medzinárodných záležitostiach. Atmosféra rusko-amerického dialógu veľmi vážne ovplyvňuje snahy medzinárodného spoločenstva zamerané na urovnávanie mnohých naliehavých problémov. Vďaka našej spolupráci na tomto princípe sa podarilo, ako viete, dosiahnuť vážny pokrok v prekonaní sýrskej krízy. Vďaka americko-ruskej iniciatíve, ktorú schválili prezident Ruskej federácie Vladimír Putin a prezident Spojených štátov Barack Obama, bol vytvorený mechanizmus medzinárodnej podpory sýrskeho urovnania, tzv. Medzinárodná skupina na podporu Sýrie (ISSG). Ako pokračovanie telefonického rozhovoru prezidentov zo dňa 14. marca sme sa dnes dohodli na koordinácii opatrení v záujme upevnenia prímeria, prerušenia bojov, zamedzenia porušovania dohodnutého režimu. Osobitnú pozornosť budeme venovať zabráneniu používania konvenčných zbraní s nerozlišujúcim účinkom.

Taktiež sme sa dohodli posilniť snahy o rozširovaní prísunu humanitárnej pomoci do zablokovaných oblastí v Sýrii. Vyzývame všetkých účastníkov sýrskeho konfliktu, aby prijali ďalšie opatrenia na prepustenie zajatcov a zadržiavaných osôb. Pravdepodobne, najdôležitejšie v tejto fáze je, že sme sa dohodli na zintenzívnení úsilia o vytvorenie nevyhnutných podmienok pre politický proces, ktorý by sa mal zavŕšiť dohodou samotných Sýrčanov o budúcnosti svojej krajiny.

Bezprostrednou úlohou, na ktorej sme sa dohodli, je dosiahnutie skorého začiatku priamych rokovaní medzi vládnou delegáciou a kompletným spektrom opozície v Ženeve s tým, aby sa zabezpečilo vykonávanie rezolúcie BR OSN 2254 o procesoch, ktoré sformujú prechodnú riadiacu štruktúru a podporia odsúhlasenie novej ústavy a na jej základe uskutočnenie slobodných volieb.

Zároveň sme potvrdili, že naše úsilia budú prebiehať súčasne s posilňovaním koordinácie v boji proti IS, „Dzhebhat en-Nusrat“ a ďalšími s nimi prepojenými extrémistickými organizáciami. Sme presvedčení, že to si vyžaduje splnenie požiadaviek Bezpečnostnej rady OSN o prerušení akejkoľvek podpory pre teroristov, či už finančnej, dodávok zbraní, uskutočňovania obchodných transakcií s teroristami alebo poskytovania útočiska.

Zmienili sme sa aj o ďalších konfliktoch v regióne Stredného východu a severnej Afriky, vrátane Líbye, Jemenu, hovorili sme o nutnosti posunu z „mŕtveho bodu“ urovnania na Blízkom východe, dosiahnutí dohody medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi, v rámci medzinárodného práva a existujúcich rezolúcií OSN. Celkovo tento región naliehavo potrebuje nájdenie rovnováhy záujmov samotných konfliktných strán, ako aj kľúčových externých hráčov.

Veľa sme hovorili o Ukrajine. S výnimkou určitých nuáns nerozchádzame sa v názoroch, že existuje alternatíva uskutočneniu minských dohovorov,  a to prostredníctvom priameho dialógu Kyjeva s Doneckom a Luhanskom, vrátane takých otázok, ako je zaručenie bezpečnosti a presadzovanie politického procesu. To sa týka dohovorov, potvrdených minskými dokumentmi o miestnych voľbách, amnestii, zabezpečení osobitosti postavenia niektorých častí Donbasu a zodpovedajúcej reformy ústavy Ukrajiny.

Počas našich ranných rozhovorov sme tiež posúdili situácii na Kórejskom polostrove, s dôrazom na potrebu uvoľnenia situácie v súvislosti s testovaním odpaľovania jadrových rakiet, ktoré boli vykonané v KĽDR. Ruská pozícia sa nemení: nezodpovedné konania Pchjongjangu by sa nemali využívať ako výhovorka pre neadekvátnu a neúmernú reakciu v podobe zvyšovania vojenského potenciálu v severovýchodnej Ázii.

Tiež sme sa dotkli nášho dialógu o globálnej bezpečnosti. Zistili sme, že rozdielne názory tu pretrvávajú. To zahŕňa otázky týkajúce sa protiraketovej obrany, Zmluvy o raketách stredného a krátkeho doletu, rozširovania NATO. Dôležitou je dosiahnutá zhoda názorov na posilnenie tohto dialógu, aby nadobudol zásadnejšiu povahu, aby sa stal trvalým a stabilným pre to, aby sme sa pokúsili tieto problémy predsa len vyriešiť.

V mene ruskej strany chceme vyzdvihnúť užitočnosť kontaktov s ministrom USA J. Kerry. Považujeme tieto kontakty za prínos pri realizácii zásadných ašpirácií našich prezidentov riešiť problémy v bilaterálnych vzťahoch i na medzinárodnej scéne. Dohodli sme sa pokračovať v kontaktoch pri riešení všetkých  týchto a ďalších otázok nášho spoločného akčného programu, zdôraznil v závere ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.