Môj profil 
Predplatné
Sedlice 30. novembra (TASR) – Ak sa v obci Sedlice, okres Prešov, spomenie kultúra, história, vzdelanie či ľudové tradície, neodmysliteľne si ich ľudia spájajú s svojím rodákom Metodom Kaľavským.
Vo svojich spomienkach píše, ako sa Sedlice rozvíjali, ako vznikal folklórny súbor, škola, obecné kúpalisko, ale i to, ako ľudia reagovali na vysielanie obecného rozhlasu či premietanie v kine. Zbieral príhody z rozprávaní starých Sedličanov, takže aj dnes vieme, prečo sa v dedine mládenci bili a kde chodievali strašidlá.
Životným cieľom tohto etnografa, folkloristu, učiteľa a zanieteného matičiara, ktorý sa tu narodil v roku 1924, sa stalo kultúrne pozdvihnutie rodnej obce.
Niekoľko rokov pôsobil v tamojšej škole ako učiteľ a riaditeľ, pracoval v Združení katolíckej mládeže a Ochotníckom divadelnom krúžku Poľana. Nakoniec musel okres opustiť, pretože nechcel zakladať roľnícke družstvo.
Vzhľadom na to, že Kaľavský verejne odsúdil vpád sovietskych vojsk v roku 1968, totalitná garnitúra mu neumožnila učiť a pracoval ako robotník vo Východoslovenských železiarňach. Napriek tomu sa stále vracal do rodných Sedlíc a snažil sa zachytiť múdrosti starých a mladých viedol k udržiavaniu tradícií.
Kaľavský je autorom scenára filmu o šarišských Vianociach, ktorý vyrobila a vysielala Československá televízia pod názvom Slamená krása. Život v rodnom kraji zachytáva jeho kniha Kamenistá cesta.
"Vo svojej knihe napríklad píše, ako sa kedysi pred sto rokmi ľudia u nás zabávali i pobili. Spomína tanec, takzvanú prebačenu, ktorú dal zahrať na zábave mládenec z inej dediny, keď tancoval s dievčaťom nášho mládenca. Vtedy mohol očakávať, že sa strhne riadna bitka," vysvetlil starosta obce Imrich Krajňák.
Dodal, že o bitkároch hovorí aj stará chválenkárska pesnička. Spieval si ju bitkár Mišo zo Sedlíc, ktorý vraj zhodil z mosta do vody dvoch maďarských žandárov.
Kaľavský zozbieral od starých ľudí zaujímavé príbehy a aj tie našli miesto v jeho knihe. Píše sa v nich o strašidlách.
Folkloristka Irena Veverková vysvetľuje, že ľudia si rozprávali o veľkom psovi, ktorý strašil za dedinou. Spomínali ženu zahalenú v bielom, ktorá sa vznášala nad zemou a kde zastala, tak v tom dome sa stalo nešťastie.
"Napríklad, ako je ľubovecký háj, tam vraj boli nejaké svetielka, ktoré boli akoby bludičky. Hovorilo sa, že vábia ľudí. Nakoniec sa zistilo, že tam bol únik nejakého plynu," doplnila folkloristka.
Podobný nevysvetliteľný jav vraj zažili v roku 1949. Kaľavský, vtedajší riaditeľ školy, vo svojej knihe píše, že vtedy v noci sprevádzkovali obecný rozhlas a ráno ho odskúšali. Chlapi zo susedných Kvačian večer v krčme rozprávali, že keď ráno kosili lúku počuli z neba spev archanjelov a cherubínov.
Riaditeľovi školy neverili, že ide o nový rozhlas. Pochopili až vtedy, keď ich postavil na križovatku a pustil im tú istú pesničku z ampliónu. Kaľavský spomína vo svojej knihe veľa veselých i smutných príbehov.
"Tento náš významný rodák zomrel v roku 2011 v Bardejove. Výraznou mierou prispel k rozvoju našej obce a myslím, že sa nezmazateľne zapísal do jej histórie. V najbližšom čase má vyjsť takmer 300-stranová publikácia o Sedliciach a jedna kapitola bude venovaná jeho dielu," konštatoval starosta.
UPOZORNENIE:
TASR dnes vydá o obci Sedlice sériu spravodajských materiálov.
TASR vydá k správe zvukový záznam.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
