Moskva 18. mája 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Hasan Jamali)
Západné médiá a experti zažívajú kognitívnu disonanciu v súvislosti s aktivitami Saudskej Arábie v kontexte cenovej vojny na ropnom trhu: škrty v rozpočte, v sociálnych dávkach a tiež zjavná ekonomická kríza kontrastujú s agresívnymi aktivitami na finančných trhoch, ktoré poukazujú na to, že Rijád má istú dlhodobú stratégiu a ďalekosiahle plány, píše v úvode svojho komentára Ivan Danilov
Keď tieto plány budú budú uvedené do praxe, môže sa stať, že svetovú energetickú vojnu prehrajú práve západné štáty, a nie krajiny vyvážajúce ropu.
Kvôli následkom epidémie koronavírusu a pádu cien ropy, ku ktorému prispeli aktivity samotnej Saudskej Arábie, sa jej ekonomika dostala do stavu šoku, a devízové rezervy krajiny začali “horieť“ rekordnou rýchlosťou.
Kurz saudského rialu voči americkému doláru je fixovaný, čo na jednej strane vytvára istú predvídateľnosť pre ekonomiku, ale na druhej strane vedie k tomu, že v prípade pádu cien ropy bude štát nútený predávať doláre z devízových rezerv, a to v množstve, ktoré nebude určené jeho želaniam, ale požiadavky trhových hráčov.
Agentúra Reuters informovala koncom apríla, že “čisté zahraničné aktíva (Saudskej Arábie, pozn. red.) vrátane cenných papierov ako dlhopisy USA a zahraničné depozity klesli v marci na 464 miliárd dolárov, teda na najnižšiu hranicu za 19 rokov. Zníženie o takmer 27 miliárd dolárov je najväčší mesačný pád za posledných dvadsať rokov, čo svedčí o naliehavej potrebe kráľovstva nasadiť rezervy, aby nahradilo ekonomické škody z cien ropy a vážneho spomalenia neropných odvetví spôsobeného koronavírusom“.
Ruské devízové rezervy tiež klesli, ale v tomto prípade išlo vo veľkej miere o “účtovnícky“ fenomén: značná časť ruských rezerv je v zlate a aj v eurách a ďalších menách, ale štatistická evidencia je v dolároch. Dosť často to spôsobuje situácie, v ktorých môže dolárová hodnota rezerv silno rásť alebo klesať v závislosti od kurzu dolára voči ostatným menám, a to dokonca keď samotná výška rezerv nezažíva žiadne mimoriadne zmeny.
V saudskom prípade ide práve o citeľné zníženie rezerv. Pričom k zrušeniu spojenia národnej meny s dolárom (s katastrofálnymi následkami) nebude potrebný pád rezerv na nulu, menová kríza začne oveľa skôr. Podľa odhadu expertov agentúry Reuters “nie je minimum potrebné k podpore istoty vo fixovanom kurze známe, a možno ani nemôže byť prepočítané, avšak rozumný odhad je zrejme 250 – 300 miliárd dolárov“.
Pád príjmov a ďalšie finančné komplikácie spôsobili nutnosť obrovského zníženia rozpočtových výdavkov a prudké zvýšenie daní. Televízia Al Jazeera ironicky poznamenala, že tieto aktivity majú za cieľ “preložiť hlavnú časť bremena pádu ropných príjmov priamo na bedrá prostých Saudov“.
Suma zníženia rozpočtových výdavkov predstavovala na tento rok 26 miliárd dolárov. DPH bolo zvýšené na trojnásobok, z 5% na 15% a tiež boli skrátené dávky pre zamestnancov platené z rozpočtu a financovanie projektov zameraných diverzifikáciu ekonomiky do roku 2030.
Môže sa zdať, že cenovú vojnu na ropnom trhu prehral práve Rijád, veď práve ten je dnes nútený škrtať sociálne projekty, spaľovať devízové rezervy a obetovať nádeje na rýchlu diverzifikáciu ekonomiky. Existuje ale nuansa, ktorá umožňuje tento odhad spochybniť.
Ide o to, že súčasne sa škrty v rozpočtových výdavkoch prichádzajú správy o tom, že saudskí investori vkladajú miliardy dolárov do nákupu akcií európskych a kanadských ropných spoločností. Môže sa to zdať dosť čudné na pozadí katastrofálneho pádu cien ropy, avšak je to fakt.
V apríli zverejnili západné spravodajské agentúry informácie o tom, že saudský štátny investičný fond kúpil na burzách neveľké, ale významné balíky akcií ropných spoločností Equinor AS (Nórsko), Royal Dutch Shell PLC (Veľká Británia – Holandsko), Total SA (Francúzsko) a Eni (Taliansko). Médiá uvádzali sumu približne jedna miliarda dolárov, avšak novinári získali zrejme informácie len o časti saudských transakcií.
Ukázalo sa, že nákup akcií európskych ropných spoločností bol predohrou k ešte aktívnejším činom na kanadskom trhu. Dňa 16. mája informovala agentúra Bloomberg o tom, že Rijád je dnes minoritným akcionárom popredných kanadských ropných spoločností, ktorých akcie kúpili práve v čase ich maximálnej lacnosti kvôli pádu cien ropy na negatívne hodnoty:
“Suverénny investičný fond Saudskej Arábie kúpil podiely v dvoch veľkých kanadských ropných spoločnostiach počas katastrofy na energetickom trhu. Štátny investičný fond nahromadil podiely v Canadian Natural Resources Ltd. a Suncor Energy Inc. vo výške 2,6% a 2%. V súčasnej dobe je tento fond ôsmym najväčším v Suncor podľa dát Bloombergu. “
Môžeme hádať, akú logikou sa riadili tí, ktorí prijímali rozhodnutia o súčasnom prudkom znížení rozpočtových výdavkov kvôli pádu cien ropy a nákupu akcií ropných spoločností z EÚ, Veľkej Británie a Kanady.
Pravdepodobné vysvetlenie je asi nasledovné: obetovať sociálnu stabilitu a projekty ekonomickej diverzifikácie kvôli tomu, aby sa premenili doláre a dlhopisy USA zo štátnych rezerv na podiely ropných spoločností, ktoré sú dnes veľmi lacné. Je to veľmi riskantné, ale odvážna stávka na budúci ropný trh, ktorú má zmysel urobiť len v prípade, že saudská elita je stopercentne presvedčená, že cena čierneho zlata pôjde hore a ich podiely v západných ropných spoločnostiach im vynesú fantastický zisk.
Keď je táto stávka správna, získajú tým Saudská Arábia a Rusko, kdežto európski a kanadskí investori budú veľmi ľutovať, že akcie ich spoločností sa predali za nízke ceny. V tomto scenári sa dá otázka, kto vyhrá v cenových vojnách na ropnom trhu, považovať za vyriešenú: aliancia OPEC+ Rusko bude jednoznačne víťazkou. Aktivity Rijádu svedčia prinajmenšom o tom, že vedenie Saudskej Arábie počíta práve s podobným scenárom.
4.2°C
Piatok 
Nedeľa 
Pondelok 
3.3°C
Sobota 
Nedeľa 
3.1°C
0.6°C
.jpg)
.jpg)
