Takáčov agrorezort bilancuje: medzi rekordnými dotáciami a zmätenou ochranou pôdy

Včera, 20. mája 2025, premiér Robert Fico navštívil Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby zhodnotil plnenie Programového vyhlásenia vlády (PVV) v oblasti pôdohospodárstva.

Pozitíva, negatíva v plnení PVV v agende Takáčovho ministerstva. Potravinová sebestačnosť a podpora domácich producentov

Ministerstvo deklarovalo cieľ zvýšiť podiel slovenských potravín na domácom trhu. Zatiaľ však chýbajú konkrétne údaje o náraste tohto podielu. Napriek tomu boli prijaté opatrenia na podporu domácich producentov a zlepšenie ich postavenia na trhu.

V reakcii na narušenie trhu spôsobené presmerovaním ukrajinských poľnohospodárskych produktov na vnútorný trh EÚ a rozdielnu cenovú úroveň, Slovenská republika zaviedla zákaz dovozu vybraných poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR oznámilo navýšenie alokácie pre oblasti s obmedzenými podmienkami hospodárenia (tzv. ANC) o 57 miliónov eur do roku 2027. Toto opatrenie je významnou pomocou pre chovateľov hospodárskych zvierat v znevýhodnených regiónoch.

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) vydala usmernenia pre prijímateľov priamych podpôr, najmä v súvislosti s nepriaznivými klimatickými podmienkami. Tieto usmernenia umožňujú farmárom uplatniť generálnu vyššiu moc v dôsledku závažných meteorologických javov, čím sa znižuje administratívna záťaž pri čerpaní podpôr.

Efektívne čerpanie fondov EÚ

Po nástupe súčasnej vlády Roberta Fica v roku 2023 deklarovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) ambíciu zefektívniť využívanie európskych fondov najmä v rámci Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky SR 2023 – 2027. Hoci čerpanie fondov naďalej zaostáva za priemerom EÚ, rezort pod vedením ministra Richarda Takáča zaznamenal oproti predchádzajúcej garnitúre citeľný posun.

Kým v decembri 2023 bolo čerpanie v rámci Programu rozvoja vidieka na úrovni 3,04 %, v apríli 2025 už stúplo na 7,78 %. Výraznejšie sa posunulo aj čerpanie prostredníctvom miestnych akčných skupín (MAS), ktoré stúplo z približne 8 % na takmer 29 %. Vláda si od tohto zlepšenia sľubuje najmä rýchlejšie spustenie investičných projektov na vidieku, podporu malých producentov a lepšiu infraštruktúru.

Rozvoj vidieka a podpora miestnych akčných skupín

Ministerstvo pokračuje v podpore miestnych akčných skupín (MAS) a realizuje vzdelávacie programy na posilnenie kapacít vidieckych oblastí. Tieto aktivity sú súčasťou Akčného plánu činností Národnej siete rozvoja vidieka.

Riešenie neštandardných výziev v oblasti pôdohospodárstva

Slovenské poľnohospodárstvo sa na jar 2025 ocitlo pred jednou z najväčších výziev za posledné desaťročia – výskytom slintačky a krívačky (FMD) v troch chovoch hovädzieho dobytka v okrese Dunajská Streda. Išlo o najvážnejší prípad tejto nákazy za viac ako 50 rokov. Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Richarda Takáča čelilo situácii krízovým režimom, ktorý preveril pripravenosť štátu zvládať epizootické hrozby. Nákaza postihla viac ako 2 700 kusov hovädzieho dobytka, vrátane dojníc, teliat a býkov.

Ministerstvo v spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR okamžite aktivovalo núdzové opatrenia: infikované a podozrivé zvieratá boli vakcinované a následne humánne utratené. Súčasťou opatrení bola aj úplná dezinfekcia vozidiel a osôb vstupujúcich do a vystupujúcich z postihnutých fariem. Z dôvodu ochrany verejného zdravia a prevencie ďalšieho šírenia vírusu boli dočasne zatvorené zoologické záhrady a zakázaný dovoz živých zvierat z postihnutých oblastí.

Začiatkom mája, po vyhodnotení situácie ako stabilizovanej, agrorezort začal s postupným uvoľňovaním reštrikcií. Dovoz živých zvierat bol obnovený v niektorých regiónoch a zoologické záhrady mohli za prísnych hygienických opatrení znovu otvoriť svoje brány návštevníkom.

Krízové riadenie však neprebehlo bez problémov. Niektoré organizácie upozornili na nedostatočné zabezpečenie kontajnerov pri prevoze uhynutých zvierat do kafilérie v Žiline, čo vyvolalo otázky o dôslednosti biologickej bezpečnosti.

Minister Takáč dnes rieši aj narastajúci počet túlavých psov v obciach.

Ochrana pôdy na papieri verzus realita pri Šuranoch: minister ustúpil kapitálu

Jednou z kľúčových priorít súčasnej vlády, tak ako je uvedené v Programovom vyhlásení vlády (PVV), je „zvýšenie ochrany poľnohospodárskej pôdy ako nenahraditeľného prírodného zdroja“. V realite však táto zásada narazila na betón záujmov investorov. Symbolickým príkladom je plánovaná výstavba tzv. baterkárne – veľkého energetického skladu – pri Šuranoch na pôde s najvyššou bonitou.

Pôda 1. a 2. triedy kvality je podľa ústavného zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy chránená pred záberom na iný než poľnohospodársky účel. Napriek tomu minister pôdohospodárstva Richard Takáč súhlasil s jej vyňatím z pôdneho fondu. Rozhodnutie, ktoré pobúrilo nielen miestnych obyvateľov, ale aj odbornú verejnosť, ukazuje, ako rýchlo dokáže ustúpiť deklarovaná „potravinová suverenita“ pred tlakom kapitálu a investičných plánov.

Minister svoje rozhodnutie obhajoval ekonomickými záujmami a podporou strategických technológií, no vyvstáva otázka: ak má byť každé pole potenciálnym miestom pre logistické haly, fabriky alebo batériové centrá, aký zmysel má hovoriť o ochrane pôdy a potravinovej bezpečnosti?

Prípad Šurany tak nastavuje zrkadlo oficiálnej politike. Zatiaľ čo PVV sľubuje „právnu ochranu poľnohospodárskej pôdy pred špekulatívnymi prevodmi“, realita ukazuje, že hranica medzi verejným záujmom a podnikateľským apetítom sa nebezpečne rozmazáva.

Ak má byť ochrana pôdy myslená vážne, potom by minister nemal byť tlmočníkom developerov, ale strážcom verejného záujmu. A tým verejným záujmom je aj dostatok kvalitnej pôdy pre budúce generácie slovenských farmárov.

Slovenskí poľnohospodári protestujú v Bruseli

Dnes, 20. mája 2025, slovenskí poľnohospodári spolu s kolegami z celej Európskej únie protestujú v Bruseli proti plánovaným zmenám vo financovaní európskeho poľnohospodárstva. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) vyjadrila nesúhlas so zámerom Európskej komisie zlúčiť približne 530 existujúcich fondov do jedného „superfondu“. Obávajú sa, že takáto centralizácia by mohla ohroziť stabilitu a predvídateľnosť financovania poľnohospodárstva, čím by sa oslabila spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ .

Protestujúci varujú, že bez jasne definovaného a chráneného rozpočtu pre SPP by sa mohla európska poľnohospodárska politika zrútiť ako domček z karát. Symbolicky to vyjadrili stavbou domčeka z karát, ktorý počas protestu zrútili, aby demonštrovali krehkosť systému bez adekvátneho financovania

Okrem obáv z financovania vyjadrujú poľnohospodári nespokojnosť aj s inými aspektmi politiky EÚ, ako sú nadmerná byrokracia, nereálne environmentálne ciele a konkurencia zo strany lacných dovozov z krajín mimo EÚ, najmä z Ukrajiny a Južnej Ameriky. Tieto faktory podľa nich znižujú konkurencieschopnosť európskych farmárov a ohrozujú potravinovú bezpečnosť

Fico: Plnenie PVV na agrorezorte je na 40 %, ale rezort funguje lepšie ako kedykoľvek predtým

Premiér Róbert Fico počas hodnotiacej návštevy na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyhlásil, že rezort Richarda Takáča napreduje pri plnení Programového vyhlásenia vlády (PVV) „nad očakávania“. Zdôraznil, že ministerstvo má v PVV definovaných 18 merateľných cieľov a aktuálne je naplnených približne 40 % z nich.

Fico vyzdvihol najmä fakt, že agrorezort sa po nástupe vlády nachádzal v stave „prírodnej katastrofy“, pričom predchádzajúce garnitúry podľa neho „znefunkčnili“ Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA). Dnes je podľa premiéra situácia zásadne iná. Len v roku 2024 vyplatila agentúra historicky najvyšší objem finančných prostriedkov: 1,175 miliardy eur. Z toho 850 miliónov predstavovali priame platby, 211 miliónov projektové podpory, čo je podľa Fica o 55 miliónov viac, ako dokázali vyplatiť tri predchádzajúce vlády dokopy za celé svoje pôsobenie.

Pozitívne hodnotil aj fungovanie Slovenského pozemkového fondu, ktorý v roku 2024 vydal rekordných 4 259 právnych rozhodnutí. Zároveň klesol počet sťažností na SPF z 442 v roku 2021 na 196 v roku 2024, čo podľa premiéra svedčí o raste dôvery verejnosti v túto inštitúciu.

Fico tiež ocenil legislatívne výstupy ministerstva – najmä zákon o pozemkových úpravách, novelu zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy a zákon o príspevkoch z Európskeho poľnohospodárskeho fondu. Osobitne vyzdvihol aj pripravenosť rezortu čeliť mimoriadnym udalostiam, ako bola epidémia slintačky a krívačky. V tomto prípade premiér uviedol, že Slovensko postupovalo „maximálne profesionálne“ a zvládlo krízu bez šírenia nákazy mimo infikované chovy.

„Toto je zdatné ministerstvo, ktoré si ide po svojich úlohách tak, ako sa patrí,“ skonštatoval Fico. Dodal, že dôležitou súčasťou práce rezortu je aj kvalitný sociálny dialóg s poľnohospodármi a potravinármi, ktorý označil za „splnenú úlohu PVV“.

Fico zároveň pripomenul, že pred Slovenskom ešte stoja výzvy v oblasti potravinovej sebestačnosti a podpory slovenských potravín na pultoch. Aktuálny podiel domácich produktov je podľa neho len okolo 40 %, čo považuje za nedostatočné. Na záver vyjadril nádej, že úroda v roku 2025 bude „veľmi slušná“ a avizoval sériu stretnutí s farmármi počas žatvy.

Prioritami na ďalšie obdobie pokračoval minister Takáč.

Fico a Takáč čelili otázkam novinárov: pôda, potraviny aj pandemická dohoda.

Robert Fico a minister Richard Takáč čelili sérii otázok novinárov, ktoré sa dotýkali citlivých tém ako je ochrana poľnohospodárskej pôdy, výstavba veterných elektrární, rast cien potravín či postoj Slovenska k pandemickej dohode Svetovej zdravotníckej organizácie.

Ochrana pôdy verzus investície

Jedna z kľúčových otázok smerovala k prípadu výstavby „baterkárne“ na pôde vysokej bonity pri Šuranoch. Redaktor Hlavných správ poukázal na to, že štát v tomto prípade uprednostnil záujem súkromného investora pred ústavnou ochranou pôdy. Minister Takáč odmietol, že by štát zlyhal, a obhajoval legislatívne kroky na zvýšenie ochrany pôdy, vrátane sprísnenia poplatkov za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Premiér Fico k téme dodal, že takéto rozhodnutia sú ťažké, ale „kompromis medzi ochranou pôdy a ekonomickým rozvojom krajiny je niekedy nevyhnutný“. Pripomenul, že aj nové investície, napríklad v oblasti elektromobility, sú kľúčové pre udržanie automobilového priemyslu, a tým aj zamestnanosti.

Ceny potravín a úloha štátu

Na otázku televízie Markíza, prečo ľudia vnímajú, že ceny potravín stále rastú, hoci vláda tvrdí opak, Fico reagoval konfrontačne. Zdôraznil, že potravinová inflácia bola v čase nástupu vlády dvojciferná a odvtedy výrazne klesla. Pripomenul opatrenia ako odpustenie odvodov pre potravinárov, zníženie DPH a zvýšené priame platby pre farmárov ako kroky, ktoré prispeli k stabilizácii cien. Zároveň vyzval ministra Takáča, aby naďalej monitoroval vývoj cien potravín, hoci táto agenda priamo nespadá do jeho právomocí.

Pandemická dohoda: zdržanie s dôrazom na suverenitu

Kontroverziu vyvolala aj otázka k pondelkovému hlasovaniu o pandemickej dohode WHO. Novinár z Markízy poukázal na to, že Slovensko síce deklarovalo nesúhlas s dohodou, ale v hlasovaní sa len zdržalo. Fico reagoval ostro: odmietol, že by išlo o zlyhanie a zdôraznil, že slovenská delegácia konala presne podľa vládneho mandátu — teda nepodporiť dohodu. Zdržanie sa podľa neho predstavuje legitímnu formu nesúhlasu. Tvrdil, že Slovensko sa tým zaradilo medzi krajiny ako Poľsko, Taliansko či Izrael, ktoré takisto vyjadrili výhrady k obsahu dohody.

Kedy sa slovenské poľnohospodárstvo postaví na vlastné nohy?

Z odpočtu plnenia Programového vyhlásenia vlády na ministerstve pôdohospodárstva vyplýva, že hlavnou metrikou úspechu rezortu je objem vyplatených dotácií. Premiér Fico počas hodnotenia opakovane zdôrazňoval historické rekordy v priamych platbách, projektovej podpore či štátnych schémach pomoci. Minister Takáč nezostáva pozadu – podpora zo štátneho rozpočtu aj z fondov EÚ sa prezentuje ako hlavný dôkaz fungovania rezortu.

No ponúka sa zásadná otázka: prečo je slovenské poľnohospodárstvo už vyše dve desaťročia postavené najmä na systéme prerozdeľovania financií? Prečo sa za úspech nepovažuje rast produkcie, vyšší podiel slovenských potravín na trhu či konkurencieschopnosť domácich farmárov bez potreby neustálej injekcie z verejných zdrojov?

Odpoveď nie je jednoduchá. Európska spoločná poľnohospodárska politika nastavila systém, kde prežitie agrosektora závisí od dotácií. Slovensko sa doň začlenilo ako krajina s rozdrobeným vlastníctvom pôdy, slabou potravinárskou infraštruktúrou a malým kapitálom v rukách farmárov. V takomto prostredí sa podpora stala nie doplnkom, ale samotným základom existencie.

No práve preto bude musieť diskusia o budúcnosti poľnohospodárstva čoraz viac smerovať k zásadnejšej ambícii: vytvoriť podmienky, kde podpora nebude jedinou zárukou prežitia. Kde sa slovenský roľník a potravinár nebudú musieť každý rok spoliehať na to, čo sa podarí vybaviť na PPA či v Bruseli.

Plniť PVV je dôležité, no ešte dôležitejšie je otvoriť otázku, či sa Slovensko dokáže raz dopracovať k poľnohospodárstvu, ktoré bude nielen dotované, ale najmä funkčné, sebavedomé a životaschopné.