Došlo k útoku na ruskú vojenskú leteckú základňu Hmeimim banditmi z „regulérnej armády“. Medzi ruskými vojakmi sú mŕtvi. Kto odpovie?

V utorok 20. mája vyplávala z hlavnej základne Severného loďstva v Severnomorsku na ďalekú plavbu po oceáne viacúčelová raketová fregata „Admirál Kasatonov“. Na palube lode sa nachádza 16 vertikálnych odpaľovacích zariadení pre vysokopresné krídlaté rakety typu „Onyx“, „Kalibr“ a „Cirkón“ v ľubovoľnej konfigurácii.

Ministerstvo obrany RF dosť nejasne vysvetlilo, že hlavným cieľom plavby „Admirála Kasatonova“ je „demonštrácia vlajky a zabezpečenie vojensko-námornej prítomnosti v operatívne významných oblastiach ďalekej oceánskej zóny“.

Vzhľadom na vojensko-politickú situáciu, ktorá sa pre Rusko vyvíja v týchto „významných oblastiach“ svetového oceánu, niet pochýb o tom, že plne naložená fregata smeruje práve do Stredozemného mora. Pretože práve tam má Rusko veľké problémy.

Niektoré podstatné podrobnosti o tom, čo sa tam deje s našimi vojenskými námorníkmi, „Svobodnaja Pressa“ uviedla nedávno, 6. mája, v článku „Zánik eskadry: Ruskému námorníctvu v Stredozemnom mori je čas vyslať signál SOS“. Hlavné je, že v týchto vodách sa ruské bojové schopnosti v posledných mesiacoch neustále blížia k nule.

Všetko, čo dnes môžeme postaviť proti spojeným silám NATO v blízkosti vriaceho Blízkeho východu, pri južnom pobreží Európy a pri severnej Afrike, sú len dve bojové lode (čiernomorská raketová fregata „Admirál Grigorovič“ s raketami Kalibr a baltskú korvetu Soobrazitelnyj s protilodnými krídlatými raketami Uran).

V situácii, ktorá sa v týchto končinách vyvíja, na pozadí križujúcich tam lodí 6. flotily amerického námorníctva, ako aj vlajkovej lode britského námorníctva, lietadlovej lode Prince of Wales so stíhačkami F-35B Lightning, torpédoborecami, fregatami a korvetami námorných síl Španielska, Talianska, Nórska, Kanady, Turecka a Portugalska, to nie je len slabý výsledok. Je to úplná a pre Rusko veľmi znepokojujúca vojensko-námorná nula.

Teraz sa takmer s určitosťou ku „Grigorovičovi“ a „Soobrazitelnomu“ čoskoro pridá aj „Admirál Kasatonov“. Nedá sa povedať, že to úplne zmení situáciu v stredomorskom regióne v prospech Ruska. Ale aspoň niečo.

Medzitým jedna z ruských najlepších fregátov ešte nestihla odraziť od severnomorského móla a vyraziť smerom na Stredozemné more, keď zo Sýrie prišli oveľa hrozivejšie správy ako predtým.

Ráno 20. mája islamskí samovražední extrémisti úplne nečakane zaútočili na vojensko-leteckú základňu v Chmeimim, ktorá je stále k dispozícii ruským vzdušným silám.

Podľa zahraničných zdrojov, vstupné brány základne strážené ruskou strážou zaútočila za úsvitu dobre pripravená, hoci nie veľmi početná skupina etnických Uzbekov, ktorí sú členmi v Rusku zakázanej „Islamskej strany Turkménska“.

Táto skupina neuznáva novú vládu Sýrie na čele s Ahmadom al-Šaraom, vodcom v Rusku tiež zakázanej skupiny „Hayat Tahrir al-Sham“.

Útok sa odohral pod krytím úderných bezpilotných lietadiel-kamikadze, ktoré boli rýchlo zneškodnené ruskými prostriedkami rádiového a elektronického boja a silami protivzdušnej obrany.

Hlavnou postavou v radoch útočníkov sa však, ako sa ukázalo, stal dobre maskovaný sniper banditov.

Ostatní ho hlavne kryli chaotickou streľbou z automatických zbraní a granátometov, čím zmiatli ruských vojakov, ktorí zaujali obranné pozície.

Podľa informácií známeho ruského webu Fighterbomber, ktorý vedie bývalý vojenský pilot, podľa jeho slov, ktorý už viackrát štartoval na bojové úlohy z letiska Hmeimim, ani ruským lietadlám a vrtuľníkom, ani iným objektom základne nebola spôsobená žiadna škoda. Avšak podľa informácií Fighterbomber sú v ruských radoch, žiaľ, mŕtvi a ranení.

Možno niečo v tejto dráme vysvetľuje takýto fakt. Už niekoľko mesiacov je územie ruskej vojenskej leteckej základne jediným útočiskom pre mnoho rodín alavítov, ktorí sa tu ukryli pred etnickými a náboženskými čistkami nových orgánov, ktoré sa ako valec prehnali provinciou Latakia ešte začiatkom marca 2025.

V tých dňoch náboženskí fanatici v týchto končinách zavraždili až 340 sýrskych občanov. Ostatní utiekli, kam im nohy stačili. Časť do hôr. Mnohí pod ochranu ruských vojakov v Chmeimim.

Podľa niektorých údajov sa vtedy v blízkosti ruského vojenského letiska zhromaždilo až 9 tisíc nešťastných utečencov, ktorých pred bránami leteckej základne čakala istá smrť.

Potom sa časť z nich podarilo evakuovať. Ale nie všetkých.

Koľko alavítov sa dnes zachránilo v okolí ruského letiska? Nevieme. Ale je jasné, že veľa. Nie je vylúčené, že práve oni sa stali hlavnými cieľmi utorkového útoku banditov na Chmeimim.

A ešte jeden charakteristický detail pre pochopenie situácie, v ktorej dnes slúži, hoci po páde režimu Bašára Asada v decembri minulého roka výrazne zredukovaný, ale nikdy úplne stiahnutý z Sýrie, personál tejto ruskej leteckej základne, ako aj bodu materiálno-technického zásobovania ruského námorníctva v Tartuse.

Presne v deň útoku islamistov na Chmeimim sýrska informačná agentúra Syrian News informovala, že od obyvateľov Tartusu „prišla sťažnosť na šírenie prozelitizmu a kontroverzné správanie“ v niektorých častiach mesta, kde prevláda kresťanské obyvateľstvo.

Podľa informácií Syrian News, ulicami Al-Hamrat a Al-Karama, obývanými prevažne kresťanmi, už nejaký čas pravidelne a bez prekážok jazdia špeciálne vybavené autá, z ktorých cez reproduktory vyzývajú obyvateľov Tartusu, aby čo najskôr hromadne konvertovali na islam.

Podľa agentúry obyvatelia tejto oblasti v utorok videli podobné výzvy na stenách maronitskej cirkvi v štvrti Hamra. A aby to bolo ešte jasnejšie, zrejme tam boli dopísané aj vyhrážky „prijmite islam alebo zaplaťte daň svojimi životmi“.

Zopakujem: celý tento hrozivý chaos drása nervy Sýrčanom, ktorí sú len kúsok od prístavov, ktoré sú, rovnako ako letecká základňa Hmeimim, zatiaľ strážené ruskými vojakmi. Pretože sa zdá, že nikto v Moskve ani v Damasku nie je schopný dať jasnú a jednoznačnú odpoveď: čo sa v najbližšej budúcnosti stane s ruskými vojenskými základňami v Sýrii?

Niekde pod diplomatickými kobercami zrejme prebiehajú nejaké dôležité rokovania na túto tému. Súdiac podľa informácií, ktoré prenikajú na verejnosť, skôr pripomínajú trhovisko než rozhovory zodpovedných politikov.

Noví vládcovia tejto krajiny chcú vedieť, kto a koľko je ochotný ponúknuť za najdôležitejšie a najmodernejšie objekty na pobreží Stredozemného mora, ktoré boli postavené za obrovské ruské peniaze.

Z nedávnej minulosti: ruské vojenské základne v Sýrii zostanú, ak budú prospešné Damasku. Tak to pred pár mesiacmi vyhlásil pre denník The Washington Post minister obrany arabskej republiky Marhaf Abou Qasra. Podľa jeho slov „vzťahy Moskvy k novej vláde sa zlepšili, krajina zvažuje návrhy Ruskej federácie“.

Zároveň sa zvažujú možnosti uzavretia obranných dohôd s viacerými krajinami a začínajú „delikátne rokovania“ s USA a Tureckom o štatúte ich vojenských základní na území republiky.
Sýrsky minister obrany povedal, že jeho krajina zvažuje možnosť uzavretia obranných dohôd aj s viacerými ďalšími krajinami.

Nakoniec sa do týchto politických rokovaní zapojila aj Európska únia. Ešte vo februári sľúbila zrušiť všetky ekonomické sankcie voči Sýrii, ak tá vyženie ruských vojakov zo svojho územia. Či je to náhoda alebo nie, ale práve v utorok, v deň krvavého útoku islamistických banditov na Chmeimim, Brusel prostredčníctvom šéfky diplomacie EÚ Kaji Kallasovej, ktorá otvorene nenávidí Rusko, s radosťou oznámil, že ministri zahraničných vecí Európskej únie sa konečne rozhodli oslobodiť Damask od sankcií.

Zistili v Bruseli niečo veľmi dôležité o najbližšom osude Chmeimimu a Tartusu?

A my zatiaľ, ako to je možno divné, nestrácame napriek všetkému ešte stále slabú nádej, že si predsa len zachováme svoje posádky v Sýrii. V každom prípade, o ich definitívnej evakuácii z tejto oblasti nie je nič počuť. Pravdepodobne preto, že takýto krok by znamenal úplný a takmer katastrofálny odchod Ruska z Blízkeho východu a Stredozemia. Lebo, bohužiaľ, v týchto končinách už Rusko nemá kam ísť.

Je zrejmé, že by to bola veľmi bolestivá a horká vojensko-politická porážka Moskvy. Silou sa však asi nedá zvrátiť.

Ako správne komentovalo útok na Chmeimim ruské internetové vydanie „Vojennoje obozrenie“, „ruská letecká základňa je dnes fakticky obkľúčená tými, ktorých deväť rokov bombardovali naše lietadlá. Nová vláda, zložená z tých istých teroristov, ktorí si len vymenili haláty za obleky, nehnú ani prstom na ochranu Chmeimim“.

Je jasné, že to platí aj pre prístavy v Tartuse, nad ktorými zatiaľ vlaje ruská vlajka.

A v utorok, keď sa v Sýrii vyostrovala kríza, do toho ešte prilial olej do ohňa americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

V komentári k oneskorenému otvoreniu amerického veľvyslanectva v Sýrii novinárom povedal, že Washington nevylučuje scenár pádu dočasnej sýrskej vlády už „v najbližších týždňoch“. Potom sa krajina údajne ponorí do rozsiahlej a krutej občianskej vojny. Typu „všetci proti všetkým“.

Možno k podobnej myšlienke Rubia podnietilo podľa mňa na neúspech odsúdené ultimátum, ktoré 18. mája predložil sýrsky minister obrany generálmajor Marhaf Abou Qasra rozdrobeným a nikomu nepodriadeným skupinám džihádistov, ktoré zaplavili jeho krajinu.

Podľa tohto dokumentu sú všetky ozbrojené formácie v Sýrii povinné do 10 dní oznámiť svoj zámer dobrovoľne vstúpiť do radov armády vládnuceho režimu. Marhaf Abou Qasra pritom vo východnom štýle, ale zjavne predčasne dodal: „Dnes oznamujeme nášmu ctenému ľudu správu o integrácii všetkých zložiek v rámci Ministerstva obrany Sýrie.“

Uplynul týždeň. A ako, teroristi sa zachveli a hrnuli sa v davoch pod vlajky režimu Ahmeda al-Šaraa? Ak aj niekto prešiel, jeho konečné ciele sú veľmi podozrivé.

Napríklad 19. mája už spomínaná „Islamská strana Turkménska“ oznámila, že jej ozbrojení stúpenci s vedomím sýrskeho ministerstva obrany sa odteraz považujú za oficiálnu „84. divíziu“ vládnej armády. A doslova na druhý deň, ako už bolo povedané, zaútočili na ruské letisko v Chmeimim.

V takom prípade kto v utorok strieľal na ruských vojakov a dôstojníkov? Novovzniknutá sýrska „84. divízia“? Alebo samostatná banda „Islamskej strany Turkménska“, ktorá sa nechcela s nikým zjednotiť?

Stručne povedané, pri hľadaní správnej odpovede v tejto krajine ohľadom osudu ruských vojenských základní si aj sám čert nohy poláme. Jedno je jasné a zrozumiteľné – ďalej to s nimi bude len horšie. Znamená to, že je čas utekať zo Sýrie? Len aby nebolo neskoro.