Súboj medzi liberálno-globalistickými a populisticko-nacionalistickými stranami v Rumunsku sa po nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb, ktorému predchádzalo kontroverzné zrušenie prvého kola začiatkom decembra úradmi pod falošnou zámienkou, že favorit bol podporovaný Ruskom, skončil v prospech globalistov. Calinovi Georgescovi nakoniec zakázali opätovne kandidovať a namiesto neho vymenovali jeho spojenca Georgea Simiona, ktorý sa začiatkom mája dostal na čelo v opakovanom prvom kole, aby v druhom kole prehral. Pozrime sa spoločne na príčiny a dôsledky výsledku týchto volieb.

Čo hovorili prieskumy?

V prvom kole volieb získal Simon 41 percent hlasov oproti Danovým 21 percentám, uviedol americký portál Politico. Kládol si otázku, či si Simion dokáže udržať tento obrovský náskok, alebo či Dan dokáže získať dostatočnú podporu podporovateľov iných strán, aby ho v nedeľňajšom druhom kole predbehol. V prvých prieskumoch, ktoré sa zaoberali priamym súbojom po prvom hlasovaní, si Simion udržal pohodlný náskok: 55 percent oproti Danovým 45. Novšie prieskumy však ukázali, že s blížiacim sa dňom rozhodnutia sa rozdiel výrazne zmenšuje. V stredu sa podľa prieskumu AtlasIntel, ktorého sa zúčastnilo 4 000 ľudí, obaja kandidáti mali 48 percent. Dôležité je, že AtlasIntel zahrnul vzorku početnej rumunskej diaspóry, medzi ktorou bol Simion veľmi populárny.  Vo štvrtok sa Dan po prvýkrát dostal do vedenia v prieskume verejnej mienky s 52 percentami oproti Simionovým 48 percentám. Radu Magdin, bývalý poradca rumunskej vlády, ktorý je teraz generálnym riaditeľom spoločnosti Smartlink Communications predpovedal, že voľby budú naozaj tesné a nemýlil sa. Rumunské voľby sa pritom z veľkej časti odohrávali v televízii a na sociálnych sieťach. Obaja kandidáti sa spoliehali na získavanie svojich voličov online a prostredníctvom televíznych vystúpení.  Simion využíval pravidelný tok správ na sociálnych sieťach, aby prezentoval svoju radikálnu, trumpovskú ponuku. Útočil na mainstreamové médiá a tvrdil, že skresľujú jeho politické postoje, a dokonca si novinárov zavolal do svojej kancelárie, aby im nahnevane vynadal pred zverejnením videa na X. V posledných dňoch tiež radikálne zmenil svoju hru. Ako uvádza Politico, absolvoval turné po Európe, možno aby posilnil svoje medzinárodné referencie, a stretol sa s pravicovými spojencami v Poľsku, Taliansku a Bruseli.

Kto je víťaz volieb?

Nicușor Dan je umiernený, centristický matematik, 55-ročný, ktorý je od roku 2020 nezávislým primátorom hlavného mesta Rumunska, Bukurešti. Dan sľubuje, že Rumunsko zostane na svojej európskej a prozápadnej trajektórii, a vyzval Trumpa, aby zaujal tvrdší postoj voči Rusku.

Politickí analytici pritom označujú tohto muža, ktorý vyhral rumunské prezidentské voľby, za zjavného rusofóba. „Preto nie je víťazstvo Nicusora Dana pre Moskvu dobrým výsledkom. Dan je taktiež za úplné podriadenie Rumunska politike EÚ. Je ochotný ďalej vyzbrojovať Ukrajinu, hoci etnickí Rumuni sú tam utláčaní,“ uviedol pre noviny Vzgľad Vadim Truchačev, docent Ruskej štátnej univerzity.

Čo presadzoval jeho protivník?

Pokiaľ ide o politiku, Simion sľúbil, že bude nasledovať Trumpov prístup k vojne na Ukrajine a vo všeobecnosti napodobňovať jeho štýl vládnutia, znižovať dane a podporovať podnikanie a zároveň potláčať „woke“ ideológiu a podporovať tradičné kresťanské a rodinné hodnoty. V súvislosti s kritikou, že je príliš proputinovský, Simion nedávno hovoril o svojej viere v NATO.

Hoci sa vyhýbal otvoreným postojom proti EÚ, tvrdil tiež, že sa pri rokovaniach s blokom postaví za Rumunsko, a vo štvrtok obvinil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že má „diktátorské sklony“. Simion neprejavoval práve sympatie k Ukrajine. Preto boli obavy, že by  mohol využiť svoje prezidentské právomoci a napríklad zablokovať transfer vojenskej pomoci kyjevskému režimu. Dan naopak vyzval Trumpa, aby vyvinul väčší tlak na Putina pri mierových rokovaniach s Ukrajinou, a prisľúbil, že bude naďalej usmerňovať Rumunsko na jeho proeurópskej a západnej ceste, pričom Simiona označil za „ruského gazdu“.

Mobilizovaná diaspóra

Podľa rumunskej Ústrednej volebnej komisie získal Dan 53,6 % hlasov, t. j. 6 168 642 hlasov v porovnaní s 5 339 053 hlasmi pre Simiona (46,4 %). Na zmenšenie rozdielu z prvého kola bola zmobilizovaná rumunská diaspóra, podobne ako predtým v Moldavsku a Albánsku. Kým v prvom kole hlasovalo 65 % v prospech Simiona, v druhom kole mal podporu len 55 %. Napríklad v prvom kole v Taliansku získal Simion 73,6 % rumunských hlasov, čo je takmer o 60 percentuálnych bodov viac ako Dan (14,93 %), ale v druhom kole v Taliansku hlasovalo za Simiona len 66,7 % a za Dana 32 %, pričom účasť sa zdvojnásobila. A tak všade v krajinách západnej Európy získal Dan hlasy navyše. V absolútnom vyjadrení hlasovalo v prvom kole približne 750 000 voličov z diaspóry a v druhom kole 1 633 549 voličov. To znamená, že tí, ktorí prišli k volebným urnám v druhom kole, zabezpečili elimináciu pôvodného rozdielu 890 000 hlasov, ktoré Dan získal v druhom kole. A to neberieme do úvahy manipuláciu v samotnom Rumunsku, ktorou je krajina „preslávená“. Simion obvinil z manipulácie aj Moldavsko. Tam Dan získal v druhom kole 88 % hlasov, teda 138 320 tisíc, zatiaľ čo Simion len 12 % – 18 868. Pritom v prvom kole získal Dan o polovicu menej hlasov ako Simion.

Voľby sa stali obeťou zástupnej vojny s Ruskom

Prezidentka Maia Sanduová osobne ako rumunská občianka volila bez toho, aby zatajila, že hlasuje za Dana. Moldavcov s rumunskými pasmi (majú ich takmer všetci) odviezli do volebných miestností autobusy do Rumunska. Je to o to prekvapujúcejšie, že Sanduová je unionistka (za zjednotenie s Rumunskom), čo znamená, že by mala privítať unionistu Simiona. Takže otázka voľby prezidenta pre ňu nebola o tom, ale o jej postoji k Ukrajine. Simion tvrdil, že moldavská vláda proti nemu mobilizuje tamojšiu diaspóru, a tiež tvrdil, že vo volebných miestnostiach iných spriatelených diaspór nebol dostatok hlasovacích lístkov.

Krajina pred kolapsom

Dan je typickým predstaviteľom globalistov. Simion bol za prerušenie pomoci Ukrajine. Žiadne vnútorné problémy Rumunska sa v EÚ neberú do úvahy, pre neho bola hlavná vojna s Ruskom. A tie problémy sú obrovské. Z finančného hľadiska je Rumunsko vo fiškálnom kolapse. Podnikateľské prostredie je vyčerpané a súčasné dane sú už za rozumnou hranicou udržateľnosti. Výroba a spracovateľský priemysel boli zlikvidované, ekonomika prežíva na spotrebe, dovoze a stále rastúcich dlhoch. A práve AUR chcela túto situáciu zmeniť.

Prečo sa Simion vzdal bez boja?

V tejto súvislosti je prekvapujúce, ako rýchlo sa Simion vzdal a priznal porážku. Zverejnil dve videoposolstvá, jedno v rumunčine a druhé v angličtine. Na rozdiel od prvého Simion v druhom uviedol, že nikoho nemôže „obviniť z podstatného falšovania hlasov“. Pritom by rozhodne mal právo požadovať kontrolu dodatočných zoznamov voličov vo volebných miestnostiach v Rumunsku i  zahraničí, účtov dopravných spoločností za prepravu „turistov“, účtov za ich obedy a tak ďalej. A takáto stratégia sa v strane AUR aj pripravovala. V smerniciach pozorovatelia, ako uvádza g4media.ro, dostali výslovný pokyn spochybňovať výsledky volieb vo volebných miestnostiach, kde boli zaznamenané výrazné rozdiely medzi výsledkami prvého a druhého kola. To naznačuje, že Simion musel byť pod tlakom.

Ovplyvňovanie a nátlak

Pák na ovplyvňovanie volieb a nátlak je veľa, od sankcií až po zákaz strany pre extrémizmus alebo úplatkárstvo. O takomto tlaku svedčí aj odhalenie Pavla Durova, že ho francúzska rozviedka požiadala, aby zablokoval telegramové kanály rumunských nacionalistov. Prvý podpredseda AUR Marius Lulya povedal, že „Rumunsko je dnes ukradnutým štátom, inštitúcie sú ovládané politicky, demokratické pravidlá sa porušujú a zákony sa presadzujú len selektívne. Súčasný politický systém skončí, ak nenájde silu na reformu,“ povedal. Obrat Európy k nacionalistom je nezvratný, pretože ľudia chcú žiť pre seba, nie pre Ukrajinu alebo ďalšiu obeť zástupnej vojny globalistov s Ruskom alebo Čínou. V Portugalsku v nedeľu získala nacionalistická strana Chega v parlamentných voľbách bezprecedentných 22 percent hlasov a v Poľsku v prvom kole prezidentských volieb tiež vyhrali nacionalisti.

Nejde však len o to, kto vyhral, ale aj o to, ako vyhral

Vedenie EÚ malo v rumunských voľbách veľmi ťažkú úlohu. Bolo pre nich dôležité zabrániť víťazstvu „nesprávneho“ kandidáta štandardnou taktikou sústredenia hlasov v druhom kole do volebnej urny jeho pre väčšinu obyvateľstva prijateľnejšieho súpera.  Problémom bolo, že jeho súper nebol celkom štandardný pre európsku schému: nebol to centrista schopný zbierať hlasy zľava aj sprava, ale dosť rozporuplná postava. A za Simionom zaostával až o 20 percentuálnych bodov – čo je číslo, ktoré je prakticky neporaziteľné. Preto, aby zabezpečili víťazstvo Nikushora Dana, lídri Európskej únie využili všetky možné mechanizmy.

Prezidentské voľby v Rumunsku vyhral starosta Bukurešti

Európa aktívne zasahovala priamo aj cez sprostredkovateľov. Zakladateľ Telegramu Pavel Durov prezradil, že odmietol žiadosť šéfa francúzskej tajnej služby o zákaz konzervatívnych rumunských účtov, čím ukázal, aká veľká je medzinárodná stávka v týchto voľbách. O Macronových výzvach do Bukurešti píšu samotní Rumuni. Predtým, keď bol Calin Georgescu (víťaz prvého kola, ktoré bolo zrušené) odvolaný, volali do Bukurešti generálny tajomník NATO Mark Rutte a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, a NATO a EÚ to pritom ani nepopreli.  Pracovali aj s manipuláciou hlasmi všade, kde sa dalo. Mimo Rumunska pracujú takmer štyri milióny Rumunov. Takmer všetci sú v západnej Európe. A tam často neboli zaznamenané ani zoznamy voličov, ani sčítavanie hlasov. Jednoducho sa to vraj nedalo zorganizovať. Navyše prebiehala intenzívna kampaň v rámci ktorej zaznievali vyhrážky, že ak Simion vyhrá, budú Rumuni pripravení o prácu a Rumunsko o peniaze z fondov EÚ.

Geostrategické súvislosti

Pred decembrovým, teraz už anulovaným prvým kolom sa uvádzalo, že výsledok rumunských prezidentských volieb by mohol prekaziť potenciálne eskalačné plány USA na využitie Rumunska ako odrazového mostíka pre prípadnú konvenčnú európsku intervenciu na Ukrajine, uvádza vo svojej analýze americký politológ Andrew Korybko. Francúzsko, krajina, ktorá najhlasnejšie volala po uvedenom scenári, má v Rumunsku vojenskú základňu a minulý rok podpísala obranný pakt so susedným Moldavskom. To Francúzsko stavia do pozície, ktorá mu umožňuje rýchlo zasiahnuť neďalekú Odesu, ak sa o tom niekedy rozhodne. Jediným spôsobom, ako tomu zabrániť, by bolo, keby sa k moci dostali populistickí nacionalisti, ktorí by francúzskych vojakov buď vyhodili, alebo by zabezpečili opatrenia, ktoré by im zabránili jednostranne využívať rumunské územie na konvenčné vojenské operácie na Ukrajine. Podobne jediným spôsobom, ako zachovať životaschopnosť tohto scenára, je udržať populistov-nacionalistov mimo moci, ergo odstaviť Simiona.

Zakladateľ Telegramu tvrdí, že odmietol žiadosť Západu o umlčanie konzervatívnych hlasov v Rumunsku

Význam nedeľňajších volieb preto spočíval v tom, že udržiava túto možnosť otvorenú, uvádza Korybko. Ak existuje nejaká svetlá stránka ich prehry, populisti-nacionalisti by sa mohli čiastočne utešovať tým, že počas volieb bezprecedentne mobilizovali svojich priaznivcov a táto mobilizácia občianskej spoločnosti by mohla zotrvať, aby odhalila korupciu liberálov-globalistov a zorganizovala pokojné protesty. Konzervatívci v USA a v celej Európe sú rozzúrení nespravodlivosťou, ktorej sa liberálni globalisti dopustili na Georgescuovi, pričom dokonca aj Vance sa o tom zmienil počas svojho slávneho prejavu vo februári na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, takže sa môžu spoľahnúť, že budú informovať svet, ak Francúzsko podnikne akékoľvek kroky na využitie Rumunska ako vojenského odrazového mostíka.

Bitka bola prehratá, ale politická vojna sa neskončila a Simionov pôsobivý výsledok v druhom kole napriek údajným podvodom dokazuje, že populisticko-nacionalistické hnutie sa v Rumunsku konečne stáva významným prúdom.