Senzácia zo Zakaukazska: Iránske špeciálne jednotky vstúpili do Karabachu. Pašinjan nevie, čo si má myslieť

Podľa agentúry IRNA Irán a Azerbajdžan organizujú spoločné cvičenia špeciálnych síl „Aras-2025“. Konajú sa v Karabachskom regióne, ktorý bol centrom nedávnej vojny medzi Baku (Azerbajdžan) a Jerevanom (Arménsko).

Na stretnutí veliteľov cvičení a ďalších vysokopostavených predstaviteľov Azerbajdžanu a Iránu boli predstavené ciele manévrov, ich scenár a miesto konania, proces prípravy, bezpečnostné pravidlá, ako aj úlohy, ktoré je potrebné splniť v jednotlivých fázach.

Ako uviedol brigádny generál pechoty Iránskych revolučných gárd (IRGC) Vali Madani, cvičenia „sú kľúčovou fázou v posilňovaní bezpečnosti hraníc a boji proti potenciálnym hrozbám“. Nie je však upresnené, o aké potenciálne hrozby pre oba štáty ide a od koho pochádzajú.

Poznamenajme niekoľko dôležitých skutočností. V lete minulého roka Teherán a Baku už uskutočnili spoločné vojenské cvičenia v Nahičeváne a na území Iránu.

Bojová technika, letectvo a bezpilotné lietadlá plnili rôzne úlohy „na ochranu strategických objektov a komunikačných liniek pred možnými diverznými a sabotážnymi činnosťami“.

Konali sa aj spoločné námorné cvičenia v Kaspickom mori. V tom istom čase azerbajdžanské orgány otvorili otázku vytvorenia suchozemského koridoru zo západných oblastí republiky do Nachičevanu cez územie Iránu.

Mimochodom, išlo o prvé spoločné vojenské cvičenia v najnovšej histórii iránsko-azerbajdžanských vzťahov, ktoré sa však konali na území Iránu a v enkláve Nachičevan.

Azerbajdžan a Nachičevan v súčasnosti nemajú spoločnú hranicu. Podľa článku 3 Moskovskej rusko-tureckej zmluvy z 16. marca 1921 bol Nachičevan zaradený do zloženia Azerbajdžanskej SSR ako autonómne územie.

Pripomíname, že Teherán vtedy aj teraz podporuje Jerevan v otázke extrateritoriálneho Zangezurského koridoru, ktorý by spojil západné azerbajdžanské oblasti s Nahičevanom cez Arménsko.

Zároveň práve v tejto oblasti sa v kontexte konkrétnej geopolitickej situácie často konali turecko-azerbajdžanské vojenské cvičenia s označením konkrétnych potenciálnych hrozieb, ale zo strany Iránu a Arménska.

Takéto fakty boli vnímané ako bežné. Teraz sa objavila nová dôležitá nuansa. Po prvýkrát sa na území kontinentálneho Azerbajdžanu nachádzajú iránske, a nie turecké vojenské jednotky, a vynára sa otázka: na akú vojnu a s kým sa pripravujú Baku a Teherán.

Nedochádza k rozpadu azerbajdžansko-tureckej geopolitickej štruktúry?

Preto sú súčasné azerbajdžansko-iránske vojenské cvičenia a ich geografické umiestnenie vnímané ako senzačné, ak vezmeme do úvahy ich motiváciu.

Všeobecne po nedávnej návšteve iránskeho prezidenta Masuda Pezeshkiana v Azerbajdžane sa vo vzťahoch medzi oboma krajinami začala objavovať nová kvalita aj v iných oblastiach.

Irán nezačal hovoriť o Zangezurskom koridore, ale o vytvorení novej medzinárodnej dopravnej komunikácie Irán-Azerbajdžan-Gruzínsko, ktorá by Iránu otvorila prístup k Čiernemu moru a trhom Európy.

Azerbajdžan takýto projekt podporuje, pretože umožňuje zvýšiť objem regionálneho obchodu a prispieva k realizácii tranzitného potenciálu.

V smere západ-východ táto trasa spája Áziu a Európu, a v smere sever-juh – Rusko a Škandináviu s Blízkym východom, Južnou Áziou a ďalšími štátmi globálneho juhu.

Je zaujímavé, že pred časom sa diskutoval projekt tranzitu cez územie Arménska, ale teraz sa o tom mlčí.

V skutočnosti môže Irán dodávať svoje tovary automobilovou dopravou alebo multimodálne do Astary a Mindživanu, a odtiaľ existujúcou železničnou sieťou Azerbajdžanu prepravovať tieto tovary do Ruska alebo do prístavov Čierneho mora.

Jedným slovom, Baku a Teherán začali reagovať na zmenu geopolitického usporiadania na Blízkom východe a v postsovietskom priestore.

Stretnutia hláv Iránu a Azerbajdžanu ukazujú, že obe krajiny vidia potrebu zlepšenia vzájomných vzťahov, najmä teraz, keď čelia vážnym hrozbám svojej bezpečnosti v dôsledku svojej osobitnej strategickej polohy.