Za povšimnutie ale stojí aj pokračovanie konania návrhu na podmienečné prepustenie Mikuláša Černáka. V utorok 20. mája súd, ktorý pojednával za múrmi väznice v Leopoldove, odročil konanie o návrhu na neurčito.

Prokuratúra totiž dva dni pred začiatkom ďalšieho verejného zasadnutia predložila návrh na doplnenie dokazovania, pričom ide o niekoľko stoviek strán dokumentov. Predseda senátu to označil za neštandardné, podľa obhajoby ide o snahu o predlžovanie konania na základe anonymu.

Prokuratúra vysvetľuje, že k rozsiahlym materiálom sa dostala iba približne pred mesiacom a analýza si vyžiadala istý čas. Materiály údajne dokazujú, že Černák sa vo väzení nesprával vždy v súlade s poriadkom.

O čo ide sme sa spýtali bývalého Černákovho vyšetrovateľa, generála v.v. a poslanca NR SR, Ing. Ivana Ševčíka.

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Máte informácie, o čo v prípade odročenia konania ide?

Nebol som tam prítomný a nemám ani prístup do súdneho spisu, ale myslím si, že sa objavili nejaké nové, závažné skutočnosti. Nejakí aktivisti možno chceli takto „nepriamo“ poukázať na to, prečo tohto človeka neprepustiť z väzenia.

Musíme počkať na ďalšie pojednávanie, kde sa tie nové dôkazy predložia a budú sa prejednávať.

Informácie, ktoré dodala prokuratúra vraj poukazujú na to, že Černák sa vo väzbe nesprával vždy v súlade s poriadkom a to by jeho prípadné podmienečné prepustenie mohlo ovplyvniť.

Áno, pretože z väznice musí mať priaznivý posudok, program práce s odsúdenými musí vykazovať pozitívne výsledky jeho správania sa.

V prípade odsúdených napríklad úplne odmietanie práce alebo nedodržiavanie režimu môže mať na prepustenie takéhoto človeka vplyv, lebo sa nevie podriadiť istým štandardom, ktoré v spoločnosti sú.

V takom procese by odsúdenému isto nepomohol ani prípadný konflikt so spoluväzňom alebo dozorcom, či verbálne napadnutie.

Určite, to sú veľmi negatívne veci a znamenali by, že by toho človeka nechali tam, kde je.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Aspoň veľmi približne, kedy odhadujete, že by sa mohlo pokračovať?

To naozaj neviem povedať. Ak to odročili na neurčito, určite tam budú nejaké závažné veci, ktoré sa musia najskôr preskúmať a naštudovať, aby mohol sudca následne prijať nejaký kvalifikovaný záver. Keďže má ísť o stovky strán materiálov, môžu to byť aj mesiace.

Poďme aj na inú tému. Miera nenávistných prejavov na internete, ale aj v spoločnosti ako takej, sa za ostatný rok násobne zvýšila a vraví sa aj o legislatíve, ktorá by sa tým mala zaoberať a tieto prejavy trestať. Bude to mať želaný efekt a nenávisť sa v spoločnosti naozaj utlmí alebo si len ľudia budú dávať pozor na to, čo dajú na internet?

Osobne si myslím, že na spoločnosť to nebude mať žiaden vplyv. Veľmi dobrý príklad je prijatie zákona o šoférovaní pod vplyvom alkoholu. Ak má šofér viac, ako jedno promile, je to trestný čin, ale piť sa neprestalo. Oproti štatistikám z minulých rokov je takejto trestnej činnosti možno ešte viac. Ľudí to teda nepoučilo a nedonútilo ich to prestať piť za volantom. Veľkú nádej tomu teda nedávam.

Je tu aj morálny problém. Kto bude posudzovať, či je ten prejav nenávistný? Kto určí, čo je hoax, čo je dezinformácia? Určuje to najmä ten, kto má obrovský vplyv na médiá, aby svoju myšlienku mohol pretláčať medzi ľudí. A neskôr sa môže ukázať, že dané tvrdenie bolo pravdivé, len bolo – napríklad – v slede udalostí nesprávne vyhodnotené.

Nedávam tomu teda veľké šance a bude tam obrovský problém. Pretože vyšetrovateľ môže mať svoj názor, prokurátor môže mať iný názor a sudca, ktorý to bude nejakým spôsobom mať postihovať, môže mať názor zase úplne iný. Bude to teda o takom subjektívnom rozhodnutí.

V minulosti sa už riešilo, že politik a verejný funkcionár musí zniesť väčšiu mieru kritiky, ale kritika má byť kritika. To znamená, ak bude niekto vykrikovať – Ševčík, mal si zlú riadiacu alebo organizátorskú, či kontrolnú činnosť ako nejaký funkcionár, prípadne si mal zlú personálnu politiku – toto je kritika.

Ale ak bude niekto vykrikovať – a v parlamente je to napríklad bežné – ty si zlodej, ty si mafián, ty si ukradol, ty si rozkradol… To už je podozrenie z trestnej činnosti a nejakým spôsobom by tu už mal nastúpiť štát, ktorý by povedal – dobre, preveríme to. A ak sa to nepreukáže, tak ten, ktorý to vykrikuje, musí za to niesť aj nejaké následky. Pretože toto už nie je väčšia miera kritiky, toto už je obviňovanie z protiprávnej, či trestnej činnosti. A to už môže nejakým spôsobom politika, ale aj občana, poškodiť.

Ani politici, ani občania sa samozrejme nevedia zhodnúť v tom, kto má na tomto stave najväčší podiel viny. Jedni tvrdia, že sa to začalo Matovičom, ktorý ako prvý začal politiku vulgarizovať a používať veľmi ostré výrazy a následne to od neho prebrala aj súčasná opozícia, aj keď nie až v takej miere. Iní zas tvrdia, že korene toho všetkého siahajú ešte do neskorých 90-tych rokov. Ako to vidíte vy?

Autorom vulgarizácie je jednoznačne Matovič, do politiky a parlamentu to priniesol on. A keď ostatní videli, že je to beztrestné a môžu na tom stavať svoju politickú kariéru, pridali sa a začali to používať, aby upútali pozornosť občanov, ale aj médií.

Sám mám konkrétny prípad. Pán Hlina povedal, že ak v parlamente neotvorím pôdohospodársky výbor, obtrhá mi moje generálske výložky. Politici sa už uchyľujú k takýmto absurditám, len aby boli zaujímaví. A keď sa ho neskôr novinári pýtali, či sú také slová vhodné, on jednoznačne pripustil, že – v takejto vypätej situácii – áno.

Takže oni sa nechcú upokojiť. Chcú v tom pokračovať, lebo vidia, že to má nejaký účinok a majú aj záujem médií. Médiá tomu výrazne pomáhajú.