Včera, 21. mája 2025, predseda vlády Robert Fico a minister financií Ladislav Kamenický hodnotili plnenie Programového vyhlásenia vlády (PVV) v oblasti financií.

Ministerstvo financií v plnení PVV – medzi konsolidáciou a výzvami

Od nástupu do funkcie v októbri 2023 sa minister financií Ladislav Kamenický zameral na stabilizáciu verejných financií. Návrh rozpočtového plánu na rok 2025 predpokladá zníženie deficitu verejných financií z 5,8 % na 4,7 % HDP, pričom sa očakáva reálny rast ekonomiky o 2,2 % . Tento cieľ je v súlade s novými európskymi fiškálnymi pravidlami a predstavuje krok smerom k dlhodobej udržateľnosti hospodárenia.

Napriek týmto snahám čelí rezort výzvam, ako je potreba konsolidácie verejných financií bez výrazného obmedzenia verejných služieb. Minister Kamenický vyjadril záujem schváliť štátny rozpočet na rok 2026 do 21. novembra, aby sa vyhol povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet, čo by mohlo byť náročné vzhľadom na aktuálnu fiškálnu situáciu.

Opozícia kritizuje finančnú časť PVV za nedostatočnú konkrétnosť a obviňuje vládu z nedostatočného zamerania na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Minister Kamenický tieto výhrady odmieta a tvrdí, že opozícia nereálne hodnotí stav verejných financií.

Konsolidácia bolí najviac tých, ktorí čakali pomoc. Ťarcha opatrení padá na plecia bežných ľudí

Minister financií Ladislav Kamenický čelí úlohe, ktorú by s nechuťou prijal ktorýkoľvek jeho predchodca: konsolidovať verejné financie po rokoch pandémie, energetickej krízy a rozpočtového rozvratu spôsobeného vládami Matoviča, Hegera a Ódora. Hoci sa ministerstvo financií opiera o legitímny cieľ, zastaviť prehlbovanie deficitu a dostať štátne financie pod kontrolu, spôsoby, akými sa tento cieľ napĺňa, narážajú na čoraz hlasnejší nesúhlas, vrátane voličskej základne koaličných strán.

Ťarcha opatrení leží na domácnostiach

Napriek tomu, že máme sociálnu vládu, zo zavedených opatrení najviac pocítili konsolidáciu bežní zamestnanci, rodiny s deťmi, dôchodcovia a živnostníci. Zvyšovanie spotrebných daní, úpravy DPH, vyššie odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby či znížená štátna podpora pre viaceré sociálne skupiny. To všetko sa dotýka každodenného života práve tých, ktorí v minuloročných voľbách podporili návrat sociálnych istôt a silného štátu.

Zdražovanie verejných služieb, tlak na samosprávy, ktoré musia kompenzovať výpadky vlastnými rozpočtami, aj oklieštené možnosti štátu priamo pomáhať, to sú konkrétne prejavy úsporného režimu, ktorý sa dotýka aj školstva, zdravotníctva či infraštruktúrnych projektov.

Opatrenia ministerstva financií vyvolávajú napätie aj medzi voličmi Smeru

Hoci vláda Roberta Fica získala dôveru voličov s prísľubom sociálne orientovanej politiky, mnohí jej podporovatelia dnes cítia sklamanie. Zvlášť v oblasti financií, kde opatrenia ministra Ladislava Kamenického začínajú narážať aj na kritiku z vlastných radov.

Ministerstvo financií deklaruje snahu ozdraviť verejné financie, znížiť deficit a zabezpečiť rozpočtovú stabilitu. No bežní občania, vrátane jadra voličskej základne Smeru, tieto kroky vnímajú skôr ako zhoršenie svojej každodennej ekonomickej situácie. Nárast cien, stagnácia reálnych príjmov, obavy z nových daní či znížená dostupnosť verejných služieb, to všetko vytvára tlak, ktorý sa postupne premieta aj do nálady v spoločnosti.

Občania tiež poukazujú na to, že štát hovorí o šetrení, ale šetriť začína odspodu. Mestá a obce avizujú znížené príjmy, školy a nemocnice čelia nedostatku financií, a hoci štát sľubuje adresnejšie sociálne opatrenia, zatiaľ ich dopad na domácnosti nie je citeľný.

Ak vláda nebude schopná rýchlo a viditeľne zlepšiť životnú úroveň obyvateľov, riskuje stratu dôvery aj v radoch svojich vlastných voličov. Namiesto očakávaného sociálneho obratu zatiaľ mnohí zažívajú len prievan v peňaženke.

Kde by sa dalo šetriť bez ďalšieho zaťaženia domácností?

Viacerí analytici (INESS, MESA10, ÚHP) upozorňujú, že vláda Roberta Fica sa v konsolidačnom úsilí príliš sústredila na príjmovú stránku rozpočtu, najmä cez zvyšovanie daní a odvodov, ktoré majú priamy dopad na občanov a podniky. Zároveň však pripomínajú, že existujú aj možnosti, ako ozdraviť verejné financie bez okamžitého negatívneho vplyvu na bežné domácnosti. Podľa analýz Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) by sa dali verejné výdavky šetriť efektívnejšie, ak by sa vláda zamerala na tieto oblasti:

Zdravotníctvo

Slovensko vynakladá výrazné prostriedky na nemocničnú starostlivosť, no výsledky (napr. úmrtnosť na odvrátiteľné príčiny) zaostávajú za priemerom EÚ.

ÚHP navrhuje optimalizáciu siete nemocníc podľa ich výkonu a efektivity, zníženie počtu akútnych lôžok, zavedenie centrálneho nákupu zdravotníckeho materiálu, či striktnejšiu kontrolu nad platbami zdravotným poisťovniam.

Optimalizácii zdravotnej starostlivosti sme venovali aj v rozhovore s kardiochirurgom Prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc., FISC (tu). On už pred 20 rokmi navrhoval zníženie počtu lôžok, limit na počet lôžkových zdravotníckych zariadení a zvýšenie počtu ambulancií. Zrušené nemocnice navrhoval transformovať na sociálne lôžka.

Prevádzka štátu

ÚHP opakovane odporúčal zníženie počtu úradníkov a digitalizáciu verejnej správy. Automatizácia a modernizácia agend by mohla priniesť úspory v desiatkach miliónov eur ročne bez zníženia kvality služieb.

Roky je kriticky hodnotená aj duplicita agend medzi ministerstvami a podriadenými organizáciami. Riadenie štátu máme prebujnelé. A to nie sú len samotné ministerstvá, ale celá štátna správa, až po úradníkov na VUckách a okresných úradoch nám z roka na rok rastie.

Poslanie verejnej a štátnej správy, identifikácia jej potrieb a možnosťami zisťovania a overovania efektívnosti práce vo verejnom sektore, teda sektore, ktorý je platený s našich daní, bolo kľúčovým cieľom analýzy kolektívu autorov KOZ SR v roku 2021.

Dotácie a výnimky

Významnú časť verejných výdavkov tvoria dotácie bez jasného prínosu, či už pre vybraných podnikateľov, športové zväzy, alebo samosprávy. Ale hlavne pre politické, či nepolitické mimovládne organizácie. 100 tisícové dotácie venovali len samotné ministerstvá za predošlej garnitúry vybraným politickým mimovládkam. Milióny tečú do tretieho sektora na predražené projekty na vytvorenie miest na dôstojný život v starobe z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Upozornili sme na to (tu). Na školstve dotujú politické mimovládky, ktoré chodia po školách, aby indoktrinovali našu mládež.

ÚHP odporúča prehodnotiť účel a efektivitu dotácií, zrušiť tie, ktoré neprinášajú verejný úžitok, a obmedziť výnimky v daňových a odvodových systémoch, ktoré deformujú podnikateľské prostredie.

Štát by sa mohol prehodnotiť asignáciu 2 % od právnických osôb, lebo peniaze od veľkých firiem končia na účtoch politických mimovládok a teda korumpujú občiansku spoločnosť v . Viac sme sa tomuto plytvaniu venovali (tu a tu).

Vláda mohla začať od seba

Verejnosti, aj voličovi vládnej koalície by sa lepšie znášalo ozdravovanie verejných financií, ak by vláda začala šetriť od seba, symbolicky aj reálne. Tento krok by nemal len rozpočtový dopad, ale aj silný psychologický efekt: ukázať, že politici zdieľajú ťarchu úsporných opatrení spolu s občanmi a firmami. A tých možností, kde by vláda mohla/ mala ukázať dobrú vôľu, príklad sa ponúka hneď niekoľko:

Zníženie počtu ministerstiev a úradov – Reorganizáciou verejnej správy (napr. zlúčením duplicít, zrušením neefektívnych agentúr či sekcií) by bolo možné ušetriť nielen na platoch, ale aj na prevádzkových nákladoch. V čase, keď o projektoch zdravotníctva, školstva dopravy bude rozhodovať ministerstvo obrany, keďže tomu bude dovolené štát zadlžovať bez následkov, stačilo by jedno ministerstvo na zvýšenie obranyschopnosti štátu. Rovnako MIRRI a úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku by sa mohol zlúčiť. Aj tak 80 % verejných výdavkov je z rôznych fondov EÚ. Jedno ministerstvo (Remišovej ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja) pridala predošlá vláda. A tá súčasná, hoci krok predošlej vlády ostro kritizovala, pridala ďalšie (Danokovo, dnes Huliakovo ministestvo športu a cestovného ruchu).

Zníženie miezd ústavným činiteľom: Aj keď ide o symbolické úspory, dočasné zníženie platov poslancom, ministrom či vedúcim úradov by vyslalo signál spolupatričnosti s verejnosťou. Súčasná garnitúra naopak si platy zvýšila. Vyhovárať sa na automat je v čase konsolidácie pokrytecké.

Stop stav na prijímanie nových úradníkov: Zavedenie limitu na nové pracovné miesta vo verejnom sektore by zabránilo ďalšiemu nárastu mzdových výdavkov. Vláda síce znižovala počty zamestnancov na jednotlivých ministerstvách im podvesených organizáciách o 10 %, ale to väčšinou prebieha tak, že sa škrtnú tabuľkové miesta, ktoré aj tak neboli nikým obsadené. Prípadne sa úrady zbavia nepohodlných pracovníkov.

Audit výdavkov štátu: Zverejnenie a realizácia výsledkov systematického auditu verejných výdavkov (ako napr. návrhy Útvaru hodnoty za peniaze) by mohlo priniesť výrazné úspory bez nutnosti zvyšovať dane.

Zníženie výdavkov na služobné autá, reprezentáciu a poradenstvo: Tieto položky často unikajú pozornosti.. Sú to drobné, ale v súhrne tvoria miliónové položky.

Zverejňovanie nákladov a transparentnosť: Povinné a podrobné zverejňovanie všetkých výdavkov štátnych inštitúcií by mohlo pôsobiť preventívne proti plytvaniu a klientelizmu. Na jeden príklad, ako sa nehospodárne nakladá s verejnými financiami v agentúre SLOVAKIA TRAVEL sme nasvietili (tu).

Informatizácia a digitalizácia verejnej správy nie s cieľom minúť prostriedky štátneho rozpočtu, ale zoštíhliť verejnú správu. Len tak preinvestované stovky miliónov dávajú zmysel.

Transakčná daň: Spravodlivá konsolidácia alebo neprimeraná záťaž?

V rámci konsolidačných opatrení zaviedla slovenská vláda transakčnú daň, ktorá by mala priniesť do štátneho rozpočtu približne 700 miliónov eur. Tento krok však vyvolal rozsiahlu diskusiu o spravodlivosti a efektívnosti takéhoto opatrenia. Daň dopadá aj na psychiku podnikateľov, tých, čo vytvárajú hodnoty v tomto štáte. Nie je príjemné dostávať pravidelné notifikácie z banky, že Vám odišiel z účtu nejaký obnos peňazí za uhradenie nejakej faktúry, či vyplatenie mzdy zamestnancovi.

Transakčná daň, zameraná na finančné operácie neúmerne zaťažuje malé podniky a živnostníkov, ktorí už čelia vysokým nákladom a administratívnej záťaži. Mnohých to môže ochromiť. Niektorí to môžu zabaliť úplne. Kritici argumentujú, že takáto daň môže brzdiť podnikateľskú aktivitu a inovácie, najmä v segmente malých a stredných podnikov.

Niektorí odborníci navrhujú ako alternatívu daň z obratu, ktorá by sa vzťahovala na celkový príjem podniku bez ohľadu na jeho ziskovosť. Zavedenie dane z obratu namiesto DPH by bolo v rozpore s právom EÚ. Členské štáty sú viazané používať harmonizovaný systém dane z pridanej hodnoty a nemôžu jednostranne zaviesť alternatívnu všeobecnú daň z obratu. Takéto opatrenie by si vyžadovalo buď výnimku, alebo zmenu unijného práva, čo je politicky a legislatívne mimoriadne náročné.

Slovenská národná strana (SNS) navrhuje zrušiť transakčnú daň pre živnostníkov a malé firmy s ročným obratom do 100 000 eur. Predseda SNS, Andrej Danko, označil transakčnú daň za „experiment“, ktorý sa technicky nezvládol, a navrhuje jej úplné zrušenie do konca roka 2025 .

V prípade zrušenia alebo úpravy transakčnej dane by vláda musela hľadať alternatívne zdroje príjmov. Možnosti zahŕňajú zefektívnenie výberu existujúcich daní, boj proti daňovým únikom, alebo preskúmanie výdavkovej stránky rozpočtu s cieľom identifikovať oblasti na úspory.

Zavedenie transakčnej dane ako nástroja na konsolidáciu verejných financií je kontroverzné a vyvoláva otázky o jej spravodlivosti a efektívnosti. Diskusia o alternatívach a možných úpravách tejto dane je nevyhnutná na zabezpečenie rovnováhy medzi potrebou zvýšiť príjmy štátu a podporou podnikateľského prostredia.

Ako bilancoval plnenie PFF Fico s Kamenickým?

Pozrite si tu:

Róbert Fico a Ladislav Kamenický viacerým otázkam novinárov, vrátene otázok našej redakcie:

800-eurové odmeny pre zamestnancov štátnej správy – Kamenický potvrdil ich vyplatenie v júni ako súčasť májovej výplaty a deklaroval pripravenosť rezortu zabezpečiť logistiku. Odmeny sú určené na zachovanie štandardu bežných ľudí, vláda si kupuje za 283 mil. EUR sociálny zmier zo spoločného.

Hotovostné platby a zavedenie platieb QR kódmi, Kamenický to verejnosti predával tak, že pre obchodníka, či trhovníka to bude znamenať 0 poplatky za platby kartami, obavy z ohrozenia súkromia (veľký brat bude vedieť o tom kde práve ste a za čo ste zaplatili) sa snažil rozptýliť tým, že uistil verejnosť o dobrovoľnosti elektronických platieb a zachovaní práva na hotovosť.

Stovky miliónov investované do digitalizácie verejnej správy sa nepremietajú do jej zoštíhľovania – minister financií odpovedal vyhýbavo a presunul zodpovednosť na iné rezorty a svojich predchodcov. Zdôraznil, že efektivita verejných výdavkov je v kompetencii Útvaru hodnoty za peniaze a že sám sa zameriava najmä na implementáciu opatrení ako sú e-faktúry a QR platby:

„Možno je to otázka nielen na mňa, ale mnohých predchodcov, ale hlavne aj z iných oblastí, iných ministrov. […] Za mňa samozrejme tá efektivita musí stále rásť. Toto môže práve pomôcť tomu, aby sme zelektronizovali mnohé veci. My chceme e-faktúru a chceme QR platby.“

Minister tak naznačil, že očakávané zefektívnenie a úspory vďaka digitalizácii sú skôr dlhodobým cieľom ako aktuálnym výsledkom. Z jeho odpovede však zároveň vyplynulo, že zoštíhľovanie štátneho aparátu nie je prioritou rezortu financií v tejto fáze konsolidácie.

Strana Smer nekomunikovala pred voľbami ani v Programovom vyhlásení vlády zvyšovanie daní a ako sa s tým má vyrovnať volič – Kamenický reagoval obhajobou nevyhnutnosti konsolidácie verejných financií. Povedal:

„Poviem za seba, môžeme si čokoľvek povedať, ja by som bol najradšej, keby som nemusel zvyšovať dane. Keby som nemusel škrtať žiadne sociálne veci, ktoré sme my doručili ľuďom, samozrejme. […] Buď to urobíte na príjmových stránkach, alebo na výdavkových. […] Ja som ekonóm. Ja nie som čarodejník, ani kúzelník. […] Konsolidovať sa dá len tak, že zvyšujete príjmy, alebo znižujete výdavky.“

Zároveň pripustil, že neexistujú ideálne podmienky na zvyšovanie HDP cez investície, a preto vláda siaha k úpravám daňového systému. Apeloval na voličov, že ide o pragmatické rozhodnutie v záujme zníženia deficitu a udržania finančnej stability štátu. Tým však neadresoval priamo politický záväzok strany Smer nezvyšovať dane, namiesto toho ponúkol ekonomickú racionalizáciu rozhodnutí prijatých po voľbách.