Ruské torpédo atakuje rýchlosť zvuku II.

Moskva 8. januára 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)

V 21. storočí technológie významne pokročili vpred. USA a Rusko rozvíjajú pre torpéda nové typy reaktívneho pohonu a ovládania smeru.

Ako prvý vytiahol na svetlo sveta informáciu o novom ruskom torpéde vojenský komentátor Vladimir Tuškov (SVPressa). Pritom odmietol vylepšovanie Škvalu a tvrdil, že príde torpédo novej generácie. Vtedy už existoval názov Chiščnik (хищник – dravec, raptor), pod ktorým ho prevzali do názvoslovia aj krajiny NATO. Tam sa s informáciami médií a rozviedky seriózne pracuje, ako s novou hrozbou.

Nový a účinný pohon nebol nakoniec takým tvrdým orieškom, ako sa zdalo. Rusi (ale aj Američania) rozvíjali princíp reaktívneho motora. Palivom bol hydro-reaktívny kov, oxidant a aktivačné médium zároveň (morská) voda. V novej verzii prášok kovu, privádzaný do trysky s vodou, spôsobí vznik pary s obrovskou teplotou a tlakom a tak poháňa zbraň vpred. Riadeným odberom časti pary na superkavitačné vlastnosti odpadá plynový generátor. Vektorovaním ťahu pribudla ovládateľnosť, pri obrovskej rýchlosti chápaná skôr ako korekcia smeru. Je ťažké si predstaviť, že by pri rýchlosti cez 1.000km/h torpédo robilo obraty nazad a podobne. Alexander Vešinin pre portál UPI napísal, že „Elektropribor dokončuje vývoj pokročilých princípov riadenia hraničnej vrstvy kvapaliny v režime vysokých rýchlostí“. Môžeme špekulovať, či Chiščnik/Raptor prekoná rýchlosť zvuku.

Oprášením starého projektu Status-6 Rusi vytiahli ďalší tromf z rukáva. Pokiaľ na začiatku studenej vojny nedisponovali jadrové ponorky odpaľovacími silami medzikontinentálnych rakiet, uvažovali o super-torpédach s parametrami malej ponorky. Výtlak 40t, dĺžka 25m a dosah niekoľko sto kilometrov neboli hlavnými nebezpečenstvami. To predstavovala jadrová hlavica so 100MT náložou. Po výbuchu pod vodou a tesne pri pevnine by obrovská tsunami zlikvidovala americké mestá, sústredené na pobreží. Na podstatné oslabenie USA by stačilo 5 takýchto super zbraní. Novo poňatú zbraň s plnou autonómnosťou a s dosahom do 10.000km môžu odpáliť vopred. Vo vyčkávacej polohe na dne oceánu bude pripravená na zásah ako spiaca.

Vývoj zbraní pokračuje netradičnými smermi a posledným príspevkom vo vojne pod vodou majú byť mini torpéda ruskej výroby, útočiace v kŕdľoch, či vo vlnách. S použitím umelej inteligencie môžu zbrane napodobňovať pohyb rýb. Ak potiahnu torpéda pružnou hmotou, budú pre zisťovacie prístroje vyzerať ako veľké ryby, alebo korytnačky. Je tu paralela medzi využitím malých útočných dronov. Veľké množstvá malých zbraní, opatrených „spoločným vedomím“, nedokážu žiadne technické prostriedky a opatrenia zachytiť.

Vyzerá, že ľudstvo sa chytá do pasce vlastných technológií a nedokáže na nové zbrane vyvinúť účinné protizbrane. Zrejme bude záležať na etike mocností, či privodia zničenie protivníka a to vlastné tiež. Kombinácia superzbraní a umelej inteligencie neznamená, že účinky nepocítia strojcovia útoku. Skalárne kvantové počítače totiž nemajú národnosť a necítia sa byť príslušníkom žiadneho národa, rasy, ríše, či záujmovej skupiny. Sú schopné samo zdokonaľovania až do momentu, kedy ovládnu kyber priestor a začnú chrániť samy seba.

Jaro Frank