Môj profil 
Predplatné
Alebo sa Smer predsa len nerozpadne a ostane aj naďalej široko „rozkročený“, ako to nazval minister Žiga, bude postupne strácať voličov, až dopadne ako hnutie Sme rodina v tohtoročných eurovoľbách?
V uplynulých dňoch sa vynorilo viacero zaujímavých informácií o dianí v Smere a o tom, že je to výsledok činnosti ľudí, o ktorých sa niektorí vyjadrujú otvorene ako o zradcoch. Píšeme o tom napríklad TU.
Pravda, premiér Pellegrini drží fazónu a tvrdí, že v Smere panuje jednota. Ale pravda je aj to, že to pnutie priam bije do očí: veď ako zadefinovať hodnoty a smerovanie strany, ktorá siaha od Lajčáka cez severný pól až po Blahu? Momentálne, keď šéfa strany nevídať a situáciu v strane verejnosť vníma v podstate ako dvojvládie, sa dá povedať, že priazeň voličov funguje viacmenej zo zotrvačnosti, a tiež preto, lebo ani konkurenčná politická ponuka nie je ktovieaká. Lenže zotrvačnosť voličov, hoci je obrovská, má svoje hranice. Ak príde niekto, kto týchto zotrvačných voličov dokáže presvedčiť, oni zmenia košiar. Komu takáto situácia v Smere vyhovuje?
Prednedávnom sa objavil prieskum, ktorý hovoril, že keby si teraz založil stranu Štefan Harabin, mal by preferencie okolo 20 percent. No iste, žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa navarí, ale je dosť možné, že ak strana nedostane nový impulz, v predvolebnej ponuke sa môže rozpustiť aj jadro smeráckych voličov.
Ten nový impulz vlastne už prišiel, hoci nie z „národného“ krídla Smeru, ale z opačnej strany, tej lajčákovskej. Šefčovičovo selfíčko v Trumpovom lietadle a návrh jeho kandidatúry na šéfa Európskej komisie, Pellegriniho selfíčko v Oválnej pracovni, Pellegriniho podpora stránky Zomri, Kažimírovo zaparkovanie v NBS, Beňovej prvé miesto na eurokandidátke a rekordný počet krúžkov, zviditeľňovanie sa doteraz neviditeľného Zalu, vzbura v košickom Smere a následné Pellegriniho tajomné vyhlásenie, že ak nedôjde v Smere k zásadným zmenám, tak sa možno už nebude vídať s novinármi ako doteraz… tých signálov je možné vidieť veľa.
Je vôbec ešte Fico reálne pri moci? A ak áno, verí ešte tomu, že sa Smer pozviecha v pôvodnej podobe? Ak sa však čaká na rozpad, potom bude pre Smer lepšie, ak to príde čím skôr. Napodiv, mainstreamové médiá situáciu komentujú v duchu, že Smer to ustojí, hoci doteraz práve ony vždy najviac snívali o tom, že sa Smer rozpadne.
Na druhej strane, možno práve to považujú režiséri budúcoročných volieb za ideálny scenár: aby síce pošramotená, ale stále mohutná smerácka loď vyzbierala vo voľbách hlasy, a až potom by ľudia zistili, že vlastne za kormidlom už je niekto iný.
Poučky hovoria, že najlepší čas na vznik novej strany je dva roky pred voľbami, že za tie dva roky si na jej existenciu dokážu zvyknúť aj silne zotrvační voliči, že je dosť času sa vymedziť voči konkurencii a nájsť si svoju pozíciu v politickom spektre. Ale to neznamená, že teraz už by sa nedalo nič robiť – ak to nejde inak, ani trištvrte roka na Slovensku nemusí byť beznádejne málo. Ibaže…
Ibaže na to by musela existovať vôľa. Ak „slniečkové“ sily v Smere pomerne zreteľne naznačujú svoju politickú ponuku, musel by sa konečne prejaviť aj druhý tábor. Musel by tam byť niekto, kto bude naozaj chcieť, kto bude veľmi jasne vidieť cieľ, a kto zdvihne vlajku národných síl v tejto strane. Je tam niekto taký?
Robert Fico je ticho. Všeličo sa povráva o jeho zdravotných problémoch a koniec-koncov, bolo by úplne pochopiteľné, keby po toľkých rokoch chcel odísť do zaslúženého politického dôchodku. Kto však chce bojovať ďalej, ten bude musieť nájsť dostatok energie a motivácie…
Ale ak nie on, tak kto? Zúfalo sa hľadá líder národných síl, ktorý by všetkých spojil, a to nielen v Smere alebo ľavici ako takej, ale v celej republike. Možno by pomohol inzerát: hľadá sa charizmatický líder, vek 35 – 45 rokov, rétoricky zdatný, bezúhonný, schopnosť čítať medzi riadkami vo washingtonskej angličtine, kremeľskej ruštine, bruselskej európčine a prípadne trochu v berlínskej nemčine…
Najbližšie k tomuto opisu má podľa niektorých Ľuboš Blaha. Ako facebooková hviezda má obrovský komunikačný a možno aj voličský potenciál, ale je otázka, či je takýto slobodomyseľný idealista prototypom predsedu, ktorý by sa nechal zväzovať nepríjemnými povinnosťami šéfa strany – pôsobí skôr ako rytier, ktorý pre svojho kráľa rád vybojuje bitku, ale nemá ambíciu ho na tróne vymeniť.
A tí druhí? Ako samostatná strana by boli výborným koaličným partnerom vo vláde s Progresívnym Slovenskom/Spolu a Kiskovou stranou, vzhľadom na ideovú spriaznenosť. Mnohí ľudia, ktorí by inak Smer volili, to takto vidia a práve z tohto dôvodu to dajú radšej niekomu inému – napríklad tým, ktorým „slušný“ demokrat ani na meno nevie prísť.
Ivan Lehotský
.jpg)
.JPG)
