Bruselský samit NATO sa začal s tým, že Trump obvinil Nemecko, ktoré sa stalo podľa Trumpa “rukojemníkom Ruska” a preto nechce poskytovať do spoločnej pokladnice NATO dostatok prostriedkov. No chladné prijatie od Európanov postupne znížilo bojový zápal prezidenta USA, takže po niekoľkých hodinách už Trump už hovoril o “výborných vzťahoch” s Nemeckom a naznačoval, že situácia sa zlepšila.

Všetci na samite očakávali kritiku Trumpa v súvislosti s financiami na obranu, ale to, s čím vystúpil Trump, šokovalo aj Jensa Stoltenberga. Nemecko, ktoré získava veľkú časť svojich energetických zdrojov z Ruska, sa stalo terčom útokov amerického prezidenta v  kritike plynovodu Nord Stream 2. Dôvod je prozaický, Američania si neželajú zblíženie Nemecka s Ruskom a Čínou (ocitli by sa na periférii), navyše sami túžia dodávať do Európy svoj drahší a menej kvapalný plyn (podľa informácii niektorých ruských expertov dokonca nejde ani o americký plyn, ale často ide o plyn kúpený v Rusku, ktorý chcú Američania dodávať EÚ).

Angela Merkelová ako odpoveď na Trumpove nevyberané útoky uviedla, že podobné neopodstatnené vyhlásenia, aké robí americký prezident, by sa nemali robiť. “Pamätám si na dobu, kedy časť Nemecka bola pod kontrolou ZSSR,” cituje časopis Der Spiegel nemeckú kancelárku, ktorá narážala na obmedzenú suverenitu Nemecka v minulosti, a dnes sa o podobný prístup snažia Američania.

Merkelová uviedla, že Nemci sú schopní presadzovať nezávislú politiku a prijímať nezávislé rozhodnutia. Nasledoval Trumpov kontraúder, v ktorom americký prezident doslovne uviedol: “Platíme miliardy dolárov, aby sme vás chránili a vy platíte miliardy dolárov Rusku. Trump si svojimi slovami v Nemecku vyslúžil vlnu kritiky, Berlín bol zvyknutý na uhladené a korektné vzťahy s Obamom,” uviedol The Washington Post.

Po kritike Nemecka za Nord Stream 2 sa americký prezident zameral na platby členov NATO do spoločnej pokladnice. Podľa slov bývalého amerického veľvyslanca v Rusku Michaela McFoula sa Trumpovi podarilo od svojho nástupu do funkcie prezidenta USA svojimi aktivitami otriasť NATO viac, ako sa to podarilo v minulosti sovietskym politikom a generálom. Posledný Trumpov krok vyvolal šok, Trump požaduje okamžite zvýšenie príspevkov do spoločnej pokladnice vo výške 4% HDP pre každého člena aliancie.

Trumpove slová vyvolali nervozitu, rozhorčení Bulhari sa nechali počuť, že s bezpečnosťou sa nehandluje a Švédi pripomenuli, že oni nie sú priamo členmi aliancie, takže 4% HDP sa ich s určitosťou netýkajú. Dokonca sa na samite objavili hlasy požadujúce, aby sa Američania správali úctivejšie ku svojim spojencom, pretože ich vďaka Trumpovi už veľa spojencov nemajú, a objavili sa aj hlasy, ktoré upozorňovali na to, že Aliancia míňa podstatne viac financií na zbrojenie ako Rusko a Čína dohromady.

Počas samitu v roku 2014 vo Walese, členovia NATO súhlasili, že do roku 2024 zvýšia svoje výdavky na obranu na 2% HDP. Podľa Trumpa Nemci platia 1,24% HDP, USA 3,5% HDP. Američania chránia Nemecko, Francúzov i ostatné krajiny NATO, pretože financujú takmer 70% rozpočtu organizácie. Preto Trump považuje za korektné, že členské štáty NATO budú viac prispievať na vlastnú obranu. Súčasný stav, kedy sa krajiny EÚ spoliehajú na financovanie Američanmi, považuje Trump za neúnosné.

Podľa Stoltenberga Trump zjednodušuje celý problém, pretože zvýšiť financovanie NATO je potrebné uskutočniť rovnomerne a v dlhšom časovom horizonte. Do roku 2024 sa vloží do rozpočtu NATO ďalších 266 miliárd USD. Kanaďania takisto odmietajú zvyšovanie príspevkov do spoločnej pokladnice a poukazujú na to, že sa treba sústrediť na výsledky práce NATO a nebazírovať na tom, kto aké financie do spoločného rozpočtu vložil.

Atmosféra posledného summitu NATO je v kontraste s predchádzajúcimi stretnutiami na vysokej úrovni. Ešte predtým, ako opustil Washington a odletel do Bruselu, americký prezident Donald Trump uviedol, že stretnutie s ruským prezidentom Putinom v Helsinkách sa môže ukázať byť “najjednoduchšou súčasťou jeho európskeho turné”. Európski lídri, z ktorých mnohí majú k Trumpovi negatívny vzťah a stotožňujú sa s protitrumpovskými elitami v USA, sa obávajú podobne ako ich americkí kolegovia toho, že stretnutie Trumpa a Putina povedie k výrazným geopolitickým zmenám, ktoré môžu prekonať všetko od skončenia studenej vojny.

NATO prešlo určitou reštrukturalizáciou, vytvorili sa dve nové centrá velenia NATO v Norfolku v štáte Virginia a v nemeckom meste Ulm. Aliancia posudzuje momentálne možnosti nových misií v Iraku a Afganistane, kde Američania nedokážu presadiť svoje geopolitické predstavy a velenie NATO bazíruje na tvrdom prístupe k Rusku z dôvodu udalostí na Kryme v roku 2014 (americké nezákonné aktivity v Sýrii, voči Juhoslávii, v Kosove a Lýbii sú samozrejme mimo akejkoľvek kritiky). Európske elity sa obávajú aj prípadného odchodu amerických vojakov z Nemecka.

Samit NATO v Bruseli okomentoval aj Washington Times slovami, že Trumpa očakávalo chladné prijatie zo strany rozhnevaných európskych lídrov, stále však mohol rátať s priateľskou podporou v Aliancii. Večer 11. júla Trump uviedol, že po bilaterálnych rozhovoroch s Merkelovou za zavretými dverami, kde diskutovali aj o plynovode Nord Stream 2, sa vzťahy medzi USA a Nemeckom zlepšili, americký prezident však nešiel do žiadnych bližších detailov. Potvrdil však, že vzťahy s Merkelovou a Nemeckom sú vynikajúce a Merkelová uviedla, že bola veľmi sťastná, pretože mohla s Trumpom posúdiť otázky ekonomického rozvoja, migrácie a obchodu. Večer sa teda niesol v inom duchu ako ranné stretnutie, ktoré bolo podľa účastníkov značne napäté.

Existuje jednoduchá schéma, ktorou sa Trump riadi pri rozhovoroch so spojencami alebo oponentami. Trump najprv prekvapí svojím prístupom a snaží sa zatlačiť partnera do nevýhodnej pozície. Ak sa mu to podarí, pokračuje v tlaku a zlepšovaní vlastných pozícii. Samozrejme existuje stratégia, ako takémuto nátlakovému systému odolať.

Je potrebné si však uvedomiť, že medzi USA a EÚ neexistuje reálnejšia možnosť prudkého zhoršenia vzájomných vzťahov. USA a Európa sa navzájom potrebujú. USA značne oslabli, stále však je americký potenciál vyšší ako potenciál EÚ. The Atlantic tvrdí, že translantické vzťahy prechádzajú logicky obdobiami trenia a za posledných 70 rokov sa periodicky približne každých 15-20 rokov objavujú rozpory, ktoré musí americká diplomacia riešiť. Dnes sme však svedkami skutočnosti, že americký vplyv vo svete radikálne upadol a USA už nie sú tou veľmocou ako v minulosti, takže  presadzujú svoje záujmy s väčšími ťažkosťami.