Naďa šla 19. decembra do Berlína na vianočné trhy na námestie Breitscheidplatz spolu s kolegami z práce. Ani sa jej veľmi nechcelo, veď doma už mala naplánované piecť na sviatky.

Ešte v tú noc po tragickej udalosti manžel Petr dostal od francúzskej Nadinej kolegyne na Facebooku správu, že sa Naďa nehlási a či o nej niečo nevie. Petr bol vtedy pri 5-ročnom synovi Davidovi v byte v stredonemeckom Braunschweigu. Skúsil jej teda zavolať, ale telefón bol vypnutý. Ako neskôr vravel, “nemyslel hneď na to najhoršie a čakal, že sa Naďa do rána ozve”.

No neozvala sa, a na druhý deň sa už o tragédii v Berlíne rozprávalo takmer všade. Vyrazil preto do Berlína. Zastavil sa v byte, kde Naďa prebývala cez pracovný týždeň, šiel na políciu a aj do jednej z berlínskych nemocníc. Volal na špeciálnu linku, ktorá ale nevydržala nápor volajúcich, ktorí sa tiež chceli dozvedieť o svojich príbuzných a známych. Nakoniec mu počas dňa oznámili, že na zozname Naďa nie je.

Na polícii Petr strávil asi dve hodiny vyplňovaním rôznych formulárov a tiež mu povedali, že na identifikáciu potrebuje odtlačky prstov, DNA a údaje od stomatológa. “Keby mi aspoň povedali: Dobre, situácia je taká, že tu máme v mrazáku pravdepodobne vašu manželku, je to tak na 95 percent, ale na 100 percent vám to môžeme povedať, až keď urobíme všetku tú identifikáciu. To mi pokojne povedať mohli, nemusel by som čakať tri dni,” vraví Petr.

Až o tri dni sa totiž dozvedel definitívnu smutnú správu od policajtov a následne aj od českého veľvyslanca v Nemecku Tomáša Podivínskeho. Na druhý deň mu volal aj minister zahraničia Lubomír Zaorálek a na Pražský hrad ho pozval prezident Miloš Zeman.

Ako teda konštatuje, “český štát sa zachoval veľmi dobre a pekne”, čo však nemohol povedať o Nemecku. Od úradu kancelárky mu prišiel prvý list až takmer po roku, Angela Merkelová niekoľkokrát údajne odmietla stretnutie s pozostalými a ani im nekondolovala, či už v liste alebo telefonicky. Petr by na jej mieste “určite kondoloval”, považuje to za slušnosť. “Ja som nevedel, prečo sa rozhodla s nami nekomunikovať. Rád sa jej na to spýtam, ak k tomu budem mať príležitosť,” dodáva. Až teraz, po roku, sa Merkelová stretne s pozostalými, možno aj preto, lebo viacerí z nich nedávno napísali veľmi kritický otvorený list.

Petr dodnes nevie pochopiť nielen reakcie nemeckých politikov, ale aj chyby nemeckých úradov počas vyšetrovania celej tragédie. “Pôsobilo to na mňa tak, že by pre nich možno bolo najlepšie celú vec zamiesť pod koberec. Budeme to ignorovať a robiť sa, že sa nič nestalo,” vyjadril sa.

Stretol však aj politikov, ktorí sa v tom angažovali. Vládny splnomocnenec pre obete útoku Kurt Beck mu napríklad pomohol hľadaním školy pre syna, keď sa Petr presťahoval do Drážďan. Isté súkromné osoby mu pomohli finančne a svoje poskytol aj Červený kríž. Petr sa snaží vrátiť do bežného života a vychovať syna Davida tak, aby bol tragédiou čo najmenej poznačený. “Uvidíme, ako nám to pôjde,” dodáva.

V rozhovore pre Týden sa Čižmár zveruje, že stále mu býva za ženou veľmi smutno. “Často plačem, aj keď to nepredvádzam na verejnosti. Doma v tichosti, keď ma to prepadne. To, čo sa stalo, mi pripadalo nereálne. Čakám, kedy sa prebudím z divného sna. Po roku už pochopíte, že je to pravda. Ale v tých prvých mesiacoch si hovoríte: “To predsa nie je možné,” hovorí po roku od tragédie nešťastný Čech.

Teraz je už na výchovu 6-ročného syna sám. “Starostlivosti o výchovu dieťaťa bola najdôležitejšia úloha mojej ženy. Najviac chýba ako matka synovi. Ja teraz musím vychovávať dieťa za oboch a možno to neviem. Nakupovať pre Davida oblečenie mi úplne nejde. Veci, ktoré ženy zvládajú lepšie, sa musím učiť.”

Otvorene opísal aj to, ako sa so smrťou Matky vyrovnáva prvák David. “To, čo som sám vedel, že po mame pátra polícia, som mu povedal hneď. On to nebral veľmi vážne, hral sa ďalej. Hneď som mu povedal aj to, že je mamička mŕtva, keď sa opýtal, prečo u nás bola polícia. On vie, čo znamená, keď je niekto mŕtvy, že s ním nemôže hovoriť. Ten proces uvedomovania bude ale ešte pokračovať,” vysvetľuje Čižmár, ktorý potvrdil, že aj po roku od smrti Naďy, sa David niekoľkokrát týždenne pýta, kde je jeho mama.