V roku 1988 sa na slovenskom trhu objavil jeho druhý album s názvom “Nohy”. V tom istom roku emigroval do Belgicka, kde pracoval ako hudobný producent a zároveň komponoval piesne, ktoré po návrate domov v 90.-tych rokoch vydal na Slovensku.

Medzi jeho najznámejšie skladby patrí Pocta Majakovskému, Posledný valčík pre Európu, Dvaja, Žuvačka za uchom, Edo, Ona je madona, Modlitba lásky a mnoho ďalších.

Robo Grigorov v rozhovore pre Hlavné správy prezradil, čo si myslí o rušení koncertov, gender ideológii i svetovej politike:

Aký je váš názor na súčasnú hudobnú tvorbu na Slovensku? Piesne, ktorého speváka, speváčky, či skupiny sa vás v poslednom čase oslovili?

Myslím, že súčasná populárna hudba sa v mnohom až tak veľmi nelíši od tej z minulosti. Vždy sa našli hudobníci, ktorí prinášali hodnoty, a tiež takí, ktorí chceli byť iba slávni. Určite, že takých hudobníkov, ako je Marián Varga, bolo vždy menej, ale zasa o to viac hodnôt zanechali. V poslednom čase ma z mladých zaujali napríklad Medial Banana. Vytiahli reggae hudbu na úroveň, akú sme tu predtým nepoznali. Nepovedal by som, že ma u nich zaujala nejaká konkrétna pieseň alebo konkrétny album, skôr ma uchvátila ich tvorba ako celok. Niečo slabé som od nich ešte nepočul. Možno ani sami nevedia, akého veľkého fandu vo mne majú.

Mnohé vaše piesne sa kvôli textu nemohli v predchádzajúcom režime vysielať. Aký je váš na názor na dnešné rušenie vystúpení, ako napríklad v prípade speváka Ondreja Ďuricu a na zákon proti extrémizmu, ktorý presadila ministerka Žitňanská?

Menovite toho speváka síce nepoznám, ale to neznamená, že by som mal pozitívny názor na rušenie akéhokoľvek koncertu či divadla štátom alebo inštitúciami. Keď už nejaká moc ruší podujatie, znamená to, že niečo nie je v poriadku so spoločnosťou. Aj keby koncertoval samotný  Osama bin Laden, nezrušil by som ho. Ak má platiť, že žijeme v pluralitnej demokracii, každý má právo vyjadriť svoj názor cez svoje umenie, aj keby som si ja osobne myslel, že jeho názory sú nesprávne. Koniec koncov, zákazy vždy len dostanú hore toho, proti komu sú orientované. Či to už bol Hitler alebo Lenin, zákazy a vyhnanstvá im iba pomohli k moci. Keby bolo na mne, dovolil by som, aby sa každý demokraticky vyjadril, ako cíti a nechal ľudí popremýšľať samých. Ak sú idey takej kapely zlé, časom zostane smiešna, alebo zabudnutá sama, aj bez zákazov. Viem, nie som v politike, takže je mi ľahko mudrovať.

Bruselskí úradníci aktuálne voľne žonglujú s pojmami manželstvo či rodina. Vznikla preto požiadavka, aby Európsky parlament tieto pojmy vyhradil len pre prirodzenú, tradičnú, univerzálnu realitu ľudstva, na označovanie manželstva, rodiny a rodinného vzťahu, ako väzbu medzi mužom a ženou, a puto medzi otcom, matkou a dieťaťom. Čo si myslíte o tejto skutočnosti, že občania Európy musia písomne žiadať európsku elitu o to, čo niekedy bolo považované za úplne samozrejmé a prirodzené?

Neviem nič o tomto žonglovaní a ani čoho sa týka. Nerád by som sa teda vyjadroval, kým sa o tom aspoň niečo viac nedozviem. Okrem toho, láska aj tak nepozná hranice, ani pravidlá. Preto je taká ťažká aj krásna zároveň. Rodina alebo rodičovský vzťah majú byť založené najmä na láske. Čo je to manželsto, alebo ako má byť definovaný vzťah medzi mužom a ženou, si podľa mňa dorieši láska sama. Čo je samozrejmé, čo správne a kto má právo to určovať? Nemáte svojho partnera zradiť, podviesť, opustiť v problémoch, a tak ďalej. Ale na to predsa nepotrebujete smernice Bruselu.   

Čo si myslíte o vyučovaní gender ideológie v školách?

Máte na mysli takzvané rozdeľovanie úloh medzi ženami a mužmi? Aspoň takto vágne je táto filozofia zatiaľ prezentovaná. Mám o tom taktiež veľmi málo informácií a neviem, do akých aspektov až táto ideológia siaha. Skôr vidím problém v tom, že ženy majú ešte stále aj tu v Európe znevýhodnené mnohé súčasti života. Napríklad, že im za tú istú prácu často platia menej, ako mužom. Také jednanie so ženami by sa malo okamžite zmeniť, pretože je krajne nespravodlivé. Ja by som bol radšej za IQ ideológiu, čiže nenechať ľudí hlúpych. Keď budú ľudia vzdelaní, netreba riešiť už nič iné.

Neuvažujete zložiť skladbu o súčasnej situácií na Slovensku či v Európe v duchu piesne Pocta Majakovskému či Posledný valčík pre Európu?

Áno, aj podobné skladby sú pre náš nový album pripravené. Dnes je problém textov trocha zložitejší, než pred rokom 89. Kým vtedy boli dva jasne vyprofilované tábory ľudí a vy ste museli zaujať radikálny postoj, ku ktorej strane patríte, dnes je problém individuálne v jednotlivom človeku. V tejto dobe sa treba snažiť povedať veci na osobnej úrovni, ak chcete veci pohnúť dopredu. V súčasnosti nemáte takzvaný „správny a nesprávny“ tábor. Máte veľké percento ľudí, ktorí už akoby stratili zdravý rozum, a tiež mnohých, ktorí síce ešte nie sú úplne „mimo“, ale nikto ich pre zmenu nepočúva. Aby to nebolo príliš jednoduché, oba tábory sú ešte roztrúsené v rôznych názorových podsmeroch a podtáboroch. To je aj dôvod, prečo sa tažšie tvorí a väčšina mladých spieva radšej po anglicky. Je ľahšie spievať „I love You and You love me“, než sa rozpozerať okolo seba a pomenovať veci, ktoré zbadám. Mali sme práve o tom množstvo debát s textármi počas tvorenia nového albumu. Pamätám si napríklad vetu Kamila Peteraja počas týchto rozhovorov: „Ten, kto si myslí, že tento svet už nezmení, tomu už tento svet nepatrí.“ Takže áno, robíme všetko preto, aby nám tento svet patril.

Ako hodnotíte svetovú politiku s dopadom na Slovensko? Vítate základne NATO na našom území? Pokladáte to za rozumný spôsob zabezpečenia našej bezpečnosti? Myslíte si, že nám hrozí útok z ruskej strany a že sa potrebujeme pred ním chrániť?

Ja vidím všeobecne vojnu, ako aj čokoľvek ohľadne nepriateľstva medzi národmi, ako to najškodlivejšie, čo existuje. Nevidím nepriateľov ani v Rusoch, ani v Američanoch a ani v žiadnych iných národoch. Základne, atómové zbrane, vojnová propaganda a všetko týkajúce sa podobných fenoménov, nie je nič iné, ako prejav strachu z neznámeho. Keby bolo podľa mňa, žiadna vojna, ani žiadne nepriateľstvo by nemalo šancu. Čo sa týka Rusov, je to pre mňa citlivá otázka, pretože neviem utajiť, že ich mám rád. Som s nimi spojený od mladosti cez Bulata Okudžavu, Vysockého, Majakovského a mnohých ďalších. S Američanmi som ale tiež prepojený cez Boba Dylana, Russela Meansa alebo Johna Trudela. Ako by som mohol stratiť súdnosť a považovať niekoho z nich za hrozbu? Sting spieval v jednej pesničke „Russians love their children too“. To stále platí, a nielen pre Rusov.        

Spevák Robo Grigorov tiež prezradil v čom vidí hlavné rizika pre svet i európsku civilizáciu. Ozrejmil nám svoj postoj k stretnutiu slovenského prezidenta Andreja Kisku so 14. Dalajlámom, ale i to, či sa ešte stále považuje za rebela, ako ho označujú médiá, alebo časom už „zmúdrel“. Viac sa dozviete TU.