Aké vidíte hlavné riziká pre svet, európsku civilizáciu a náš spôsob života?

Myslím, že jedným z hlavných rizík je duchovný úpadok. Ostatné riziká sú väčšinou odvodené z neho. Má mnoho prejavov. Tie sú žiaľ dnes na oveľa jemnejšej a nenápadnejšej úrovni, než tomu bolo pred dvadsiatimi rokmi, takže ich je ťažšie identifikovať. Jedným z nich sú napríklad médiá, totálne vzdialené ľuďom, aj realite. Médiá majú obrovskú silu. Ak ich aj naďalej budú mať v rukách nezodpovední ľudia, koniec môže prísť rýchlejšie a byť aj oveľa horší, než čakáme. Obávam sa, že keby už bola Európa v ruinách, v sobotu večer uvidíme na obrazovke známe vyusmievané tváre, ktoré prídu situáciu glosovať so svojím príslovečným humorom, prípadne v bulvári bude módna polícia riešiť, koľko stála čierna uniforma teroristu, ktorý práve odpálil metro. Hlupák vždy zrelativizuje všetko, pretože sa bojí pravdy. Náš spôsob života je ohrozený aj preto, že sme umožnili týmto ľuďom, aby okupovali vysielacie časy. Tak sme sa vyhli tomu, aby boli veci správne, presne a pravdivo pomenované. Keďže sú pomenované nesprávne, nedajú sa ani správne riešiť. Myslím, že práve preto dnes mladí ľudia získavajú informácie radšej na internete a klasické médiá sú im ukradnuté.         

Je o vás známe, že inklinujete k budhistickej literatúre. Čo bolo pre vás podnetom zaoberať sa budhizmom?

Viete, keby sa dalo Buddhovo učenie nájsť iba cez knihy, bolo by to síce veľmi ľahké, ale ľahké veci prinášajú aj ľahké výsledky. Je pravda, že mám doma veľa kníh z rôznych náboženstiev. Nenájdete však medzi nimi iba buddhizmus. Každé náboženstvo je prínosné iným spôsobom a ak sa ním riadite, môžete iba získať. Lenže iba si čítať to, čo Ježiš alebo Rúmí hovorí, vám asi až tak nepomôže. Náboženstvo treba hlavne premieňať na každodenné kroky a denne premieňať hlavne svoju myseľ. Podľa mňa, úlohou každého náboženstva je uvoľňovať zovretie ega a vybudzovať v človeku súcit a múdrosť. Len cez literatúru sa to nedá, pretože by to bolo ako počúvať album Pink Floyd a veriť, že sa tým ich skladby naučíte hrať. Prečo práve buddhizmus? Možno preto, lebo je pre moje nastavenie mysle najvhodnejší.

Pred niekoľkými dňami bol na Slovensku 14. dalajláma. Počas jeho návštevy sa s ním stretol aj slovenský prezident Andrej Kiska. Stretnutie kritizovalo čínske veľvyslanectvo aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák i premiér Robert Fico. Čo si myslíte o tomto stretnutí?

Návšteva Jeho Svätosti 14. Dalajlámu je najdôležitejšia návšteva, akú môžme prijať. Je šťastím, že k nám Jeho Svätosť prichádza a má ku Slovensku už dlhodobo taký pozitívny vzťah. Individuálnou múdrosťou každého človeka, ktorý príde do kontaktu s Jeho Svätosťou, je uvedomiť si, aký dar práve prežíva. Je to to isté, ako možnosť stretnúť sa s pápežom Františkom. Keby som takú možnosť dostal ja, bral by som to ako najšťastnejšiu udalosť v mojom živote, ale nemal som žiaľ vytvorenú až takú dobrú karmu. Čo sa týka Číny, nie je mi jasné, akým právom môže iný štát komentovať zvrchovanú krajinu a ešte to politik tej istej zvrchovanej krajiny rieši. Nie sme predsa čínska kolónia, ale samostatný štát. Nie, aby ste si pomysleli, že nemám rád Číňanov, alebo že by som ich nechápal. Vážim si ich kultúru a tiež chápem, že ako socialistický štát musia dodržiavať všetky, aj nám z minulosti známe doktríny, medzi ktoré patrí aj boj proti náboženstvu. Nemám právo  komentovať postoje niektorých našich politikov. Verím, že majú svoje dôvody a tie nie sú iba strach „z veľkého spolužiaka“, i keď, aj to by sa dalo chápať. Aspoň vidíte, aká výhoda je byť v rock’n’rolle. Môžem ísť na Dalajlámu aj tisíckrát a nikto ma nebude riešiť.

Je o vás tiež známe, že ste emigrovali do Belgicka. Keď ste sa vrátili, prišli niekedy chvíle, kedy ste tento krok oľutovali?

Určite také chvíle občas prišli. Nemal som na to ale žiadne politické dôvody. Skôr mi občas chýbajú ľudia, ktorých som tam spoznal. Občas mi je smutno aj preto, že postupne zabudnem aj posledné flámske slovíčka, keďže nemám s kým hovoriť, alebo za flámskymi fritmi a pivom. Návrat domov bol pre mňa ale samozrejmosťou. Príčinou môjho úteku boli politické represie proti mne a tie po 89-tom skončili. Nebol som ekonomický utečenec. Tu som doma.      

Médiá vás označujú za večne rebelujúceho speváka. Považujete sa stále za rebela, alebo ste už vekom ako sa hovorí “zmúdrel”?     

Viete, po prvé som sa sám nikdy za rebela neoznačoval a túto nálepku mi začali nalepovať na čelo médiá, keď si asi nevedeli vysvetliť, prečo odpovedám mimo ich škálu a po druhé, rebel by mal byť predsa práve ten, ktorý zmúdrel, nie? Asi by ste ťažko boli Che Guevara alebo Fidel, keby ste boli hlúpy. Oni by podľa mňa Jeho Svätosť Dalajlámu prijali, aj keď sú komunisti, pretože sú schopní vidieť „za roh“. To znamená byť rebel.

V prvej časti rozhovoru spevák Robo Grigorov prezradil, čo si myslí o rušení koncertov, gender ideológii i svetovej politike. Uviedol tiež, ktorej slovenskej skupine fandí. Viac si môžete prečítať TU.