Skončí Lišpic? Raši naznačuje, čo by sa mohlo diať

Minister investícií Richard Raši (Hlas-SD) by považoval za ideálne, ak by sa zmena počtu volebných obvodov týkala už volieb do Národnej rady (NR) SR v roku 2027. Vníma však, že na zmenu Ústavy SR nemá koalícia v parlamente dostatok hlasov poslancov. Podpredseda SaS Branislav Gröhling je proti tejto zmene, považoval by to za podvod na voličoch

27. 11. 2023 | Z domova | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke Branislav Gröhling a Richard Raši

Bratislava 26. novembra 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Aktualizované 26. novembra 2023 15:26

▶ ❚❚ ↻

Viacero volebných obvodov na parlamentné voľby je podľa Rašiho dôležitých na to, aby boli regionálni lídri zvolení okresmi. “Je to tá najdemokratickejšia forma,” povedal Raši. Gröhling bude iniciovať stretnutie v rámci opozície, aby si vyjasnili výhody a nevýhody takejto zmeny. Voliči by si podľa neho mohli do NR SR vyberať ľudí len z jednotlivých okresov alebo oblastí. Do národného parlamentu si podľa neho treba vyberať ľudí z celého Slovenska.

Gröhling v reakcii na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR o príprave a organizácii Svetovej výstavy Expo Dubaj 2020 uviedol, že ak nastali pochybenia, treba ich vyšetriť. “Každý, kto tam bol zodpovedný a pochybil, nech nesie zodpovednosť,” povedal. Predpokladá, že šéf SaS a vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík začiatkom týždňa výsledky vysvetlí. Nechcel sa vyjadriť, či by mal preto Sulík opustiť politiku. Má podľa neho sám odpovedať, akú osobnú zodpovednosť mieni vyvodiť. Raši reagoval, že v správe je jasne napísané, že rozhodovanie bolo netransparentné a financie sa využili nehospodárne.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) má plnú dôveru Rašiho, Hlasu-SD aj vlády, keďže vysvetlil svoj právny postup pri postavení vyšetrovateľov mimo službu.

Ak sa budú robiť zmeny v Trestnom zákone alebo Trestnom poriadku, ktoré by si vyžadovali konzultáciu na európskej úrovni, bude ich viesť minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). Rozhodnutie, čo bude ďalej so špeciálnou prokuratúrou a Špecializovaným trestným súdom, má byť podľa Rašiho výsledkom zhodnotenia ich pôsobenia a odborných diskusií. Nevie o návrhu, ktorý by hovoril o zrušení špeciálnej prokuratúry alebo jej začlenení pod generálnu prokuratúru. Gröhling podotkol, že za vlád Smeru-SD v uplynulých 12 rokoch nechceli meniť trestné zákony, no začali o tom hovoriť, až keď sa začali vyšetrovať kauzy ich nominantov.

Raši si vie predstaviť, že by špeciálny prokurátor Daniel Lipšic neostal na svojom poste až do konca funkčného obdobia, označuje ho totiž za politika, nie prokurátora. Raši zároveň uviedol, že neuvažoval o tom, či by chcel byť predsedom Hlasu-SD. Gröhling povedal, že je možné, že by nekandidoval za predsedu SaS.

Politológ nevníma zmenu počtu volebných obvodov ako aktuálnu tému pre Slovensko

Na Slovensku nie je aktuálna otázka zmeny počtu volebných obvodov. Myslí si to politológ z Univerzity Komenského v Bratislave Erik Láštic. Chýba mu vysvetlenie, čo by bolo cieľom zmeny. Väčšie zastúpenie regionálnych politikov v národnom parlamente nemusí podľa neho znamenať kvalitatívnu zmenu. Samosprávy podľa neho čelia oveľa výraznejším problémom, ako je aktuálny volebný systém do Národnej rady (NR) SR.

Na voľby do NR SR tvorí v súčasnosti Slovensko jeden volebný obvod. “Voliči pri hlasovaní vo voľbách do NR SR vyberajú z rovnakých volebných kandidátok bez ohľadu na to, či volia vo Svidníku, Trenčíne alebo Malackách. Volíme takto od roku 1998 v dôsledku snahy vtedajšej vládnej koalície posilniť volebné šance HZDS a jeho lídra Vladimíra Mečiara,” ozrejmil pre TASR Láštic.

Vládna koalícia vo svojom programe rieši otázku zmeny počtu volebných obvodov. “Na Slovensku máme tendenciu používať legislatívne riešenia na často neexistujúce problémy. Ak je vysvetlením väčšie zastúpenie politikov z regiónov, tak to ako argument znie síce zaujímavo, ale samotné väčšie zastúpenie regiónov nemusí priniesť žiadnu kvalitatívnu zmenu,” tvrdí politológ.

Samospráva, obce, mestá a vyššie územné celky podľa neho čelia v súčasnom politickom systéme oveľa výraznejším problémom, ako je aktuálny volebný systém do NR SR. “Na Slovensku máme obrovský počet malých obcí, ktoré nezvládajú svoje úlohy. Máme tu centrálnu vládu a parlament, ktoré neustále a často bez konzultácie so samosprávou menia pravidlá hry, napríklad jej financovania,” zdôraznil Láštic. Strany sa podľa neho “predháňajú” vo zvyšovaní príspevkov vybraným skupinám obyvateľstva, ktoré financujú z prostriedkov, ktoré často zobrali samospráve.

“Diskusia o tom, ako urobiť parlament reprezentatívnejším, je určite dôležitá,” myslí si politológ. Otázkou podľa neho je, či práve vyššie zastúpenie regiónov je tým prvým problémom, ktorý treba riešiť. “Podľa mňa je väčším problémom to, že v krajine, kde ženy tvoria približne 51 percent obyvateľstva, máme v NR SR 22 percent poslankýň,” uviedol pre TASR. Podotkol tiež, že zo 150 poslancov NR SR majú iba traja poslanci menej ako 30 rokov.

Vláda podľa svojho programového vyhlásenia rešpektuje, že zmena volebného systému, osobitne počtu volebných obvodov,
vyžaduje zmenu Ústavy SR. Je pripravená zriadiť expertnú skupinu, ktorá vyhodnotí alternatívy legislatívnych zmien volebnej legislatívy pre voľby do NR SR s cieľom zmeny počtu volebných obvodov.

Kresák: Je potrebné vrátiť sa k väčšiemu počtu volebných obvodov

Ústavný právnik Peter Kresák je presvedčený o potrebe vrátiť sa k väčšiemu počtu volebných obvodov. Súčasný stav považuje za zlé riešenie. Na zmenu volebného systému nevidí naliehavú potrebu ústavný právnik Radoslav Procházka. Ak k tomu však chcú politici pristúpiť, považuje za vhodnejšie to robiť v prvej polovici volebného obdobia.

“Viacero volebných obvodov umožní lepšie zastúpenie jednotlivých územných častí krajiny v NR SR a odstráni súčasnú dominanciu Bratislavy,” uviedol pre TASR Kresák, ktorý figuroval v strane Dobrá voľba.

Zmena by podľa neho prinútila politické strany, aby mali štruktúry na celom území Slovenska. “Práve z tohto dôvodu sú proti návratu k viacerým volebným obvodom politické strany koncentrované iba okolo jedného lídra a ktoré nemajú vybudované svoje regionálne štruktúry po celom území SR a ani väčšiu členskú základňu,” myslí si Kresák.

Aj bývalý politik Procházka tvrdí, že vyšší počet volebných obvodov by mohol mierne zvýšiť regionálnu reprezentatívnosť poslaneckého zboru. “A veľmi pravdepodobne by znížil jeho reprezentatívnosť z hľadiska politických preferencií voličov a znamenal by menší počet parlamentných strán,” skonštatoval pre TASR.

Procházka však preferuje jeden obvod. “Ak by som ja osobne niečo menil, tak aktívne volebné právo by som dal na 17 rokov a prahovú klauzulu by som znížil z piatich na tri percentá. Až vtedy by sme zistili, čo je to skutočný chaos,” uviedol.

Optimálne by podľa Kresáka bolo utvoriť osem viacmandátových volebných obvodov, ktoré by sa prekrývali s územím súčasných samosprávnych krajov. “Do týchto volebných obvodov by sa na jednej strane dal rozdeliť počet súčasných 150 mandátov pri zachovaní princípu rovnosti a na druhej strane by každá politická strana bola nútená postaviť osem kandidátnych listín s ôsmimi lídrami, čo by posilnilo aj samotnú vnútrostranícku demokraciu,” skonštatoval. Motivovalo by to podľa neho aj k vyššej účasti vo voľbách.

“Zavedenie viacerých volebných obvodov by jednoznačne prinieslo rozšírenie počtu volených zástupcov z celého územia SR, a teda aj posilnenie zastupiteľského princípu a demokracie v ústavnom systéme SR,” uzavrel Kresák.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Rusko sa tento rok zameralo na ničenie energetickej infraštruktúry Ukrajiny vrátane zariadení na ťažbu plynu v krajine. Jeho cieľom je poškodiť morálku a prinútiť Ukrajinu dovážať veľké množstvo drahého plynu, ktorý si sotva môže dovoliť. Bez ruských útokov by Ukrajina bola schopná pokryť prevažnú väčšinu svojej spotreby domácou ťažbou.